Biológ: Môj pohľad na obezitu sa rokmi zmenil. Teraz mám viac pochopenia

Obezita je často vnímaná ako estetický problém, no dôležité je najmä to, že vedie k mnohým zdravotným ťažkostiam.

Napríklad k zvýšeniu výskytu cukrovky, zvýšenému krvnému tlaku, srdcovo-cievnym chorobám alebo rôznym formám rakoviny.

Napriek tomu sa stáva, že obéznym ľuďom podľa krvných testov nič nie je. Výsledky majú dobré a zdanlivo sú úplne fit. Znamená to však, že sú zdraví?

"Nie, neznamená, pretože nie vždy rozbor krvi reflektuje stav tkaniva a organizmu," odpovedá v rozhovore pre SME biológ VIKTOR BIELIK, ktorý je dekanom na Fakulte telovýchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

"Niekto môže mať napríklad demineralizované kosti alebo nízke množstvo vápnika v kostiach, ale len vyhodnotením vápnika v sére to nemusíme zistiť. Jednoducho tam nemusí byť až taký výrazný posun. A niečo podobné sa deje aj v tomto prípade," dodáva.

Epidémia obezity je jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotných problémov ľudstva. Ľudia sa však často pozerajú na obezitu len ako na estetický problém. Aký je váš pohľad?

Musím priznať, že môj pohľad na obezitu sa za posledné roky zmenil.

Kedysi mi ľudia, ktorí boli obézni, pripadali ako lenivé subjekty, ktorým sa nechce hýbať, nevedia sa držať na uzde a nekontrolovateľne jedia, aj keď nemusia.

Po tom, čo som začal pracovať s ľuďmi s obezitou, začali sme ich intervenovať, skúmať, som sa viac zahĺbil do štúdia toho, ako obezita vzniká a aké faktory ju ovplyvňujú.

Teraz mám pre pacientov s obezitou viac pochopenia.

Je to tým, že predtým ste pracovali najmä so športovcami a aktívnymi ľuďmi, a práve vďaka výskumu ste spoznali osobne aj ľudí, ktorých trápi obezita?

Skôr som nemal možnosť spoznať aj iné faktory, ktoré na obezitu vplývajú. Či už sú to psychické, dedičné, sociálne, alebo iné vplyvy. Teraz si uvedomujem, že ich je oveľa viac, než som v minulosti vnímal.

A práve tieto faktory donútia človeka, aby nekontrolovateľne jedol. Nevie si pomôcť. A to napriek tomu, že vie, že by mal menej jesť a viac sa hýbať.

S akými faktormi, ktoré ovplyvňujú hmotnosť, sa stretávate najčastejšie?

Treba povedať, že obezita je veľmi komplexná. Vplývajú na ňu viaceré faktory a často v synergii.

Nedá sa povedať, že pacient trpí obezitou len preto, že sa nehýbe. Pretože existujú aj ľudia, ktorí sa nehýbu a nepriberajú.

Rovnako nemôžeme povedať, že je to iba psychickým vypätím. Veď sú ľudia, ktorí majú v práci vysokú stresovú nálož a paradoxne chudnú.

Čiže, vždy je to kombinácia viacerých faktorov, ktorá spôsobuje, že v nesprávnom čase môže viesť k tomu, že sa u človeka zmení množstvo telesného tuku a stane sa obéznym.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obezitologička: Po užití Ozempicu pacienti nespaľujú tuk ako jadrová elektráreň Čítajte 

Takže je to oveľa komplikovanejšie a nestačí len vyradiť jednu alebo dve potraviny na to, aby človek rýchlo schudol?

Je to oveľa komplikovanejšie, a samozrejme, ovplyvňuje to aj dedičnosť a gény. Dnes už vieme určiť viaceré gény a ich varianty - rôzne polymorfizmy, ktoré u niektorých ľudí vedú k tomu, že priberajú menej.

Dá sa povedať do akej miery je genetika zodpovedná za obezitu? Pretože niektorí odborníci hovoria, že pre mnohých pacientov s obezitou je genetika len výhovorkou.

Áno, genetika je jeden z tých faktorov, na ktoré sa ľudia môžu vyhovárať. Štúdie na jednovaječných dvojčatách alebo rodinných príbuzných potvrdili, že má do určitej miery vplyv.

Nedá sa však presne povedať, koľko percent spôsobuje genetika a koľko percent zastupujú ostatné faktory. Keby sme urobili prierez medzi štúdiami, vychádza to medzi 40 až 70 percentami. Z toho vyplýva, že dedičný vplyv na mieru obezity je podstatný.

Keď som si pozeral, aké poznáme gény spojené s rozvojom obezity, zistil som, že sú to gény, ktorých variácia je asociovaná s takzvaným BMI (indexom telesnej hmotnosti, pozn. red.) alebo s obvodom pásu.

Zaujalo ma však, že množstvo génov a ich variácií v literatúre spájaných s obezitou sa týka apetítu. Chuť jesť je v tomto smere rozhodujúca. A naozaj sú ľudia, ktorým chutí viac a takí, ktorým chutí menej.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zbaviť sa diastázy je o poctivom cvičení. Telo sa vám za to odmení Čítajte 

Niekto zažíva väčšiu postprandiálnu plnosť, teda po konzumácii určitého množstva jedla cíti väčší tlak v oblasti žalúdku. Ďalší zase skôr vyhladne.

Rôzne gény a ich variácie teda môžu mať za následok, že v konečnom dôsledku človek priberá.

Už niekoľko desiatok rokov sú známe gény a receptory spájané s apetítom. Napríklad leptínový receptor, melanokortín 4 receptor alebo adiponektín.

Gény, ktoré ich kódujú, sú zodpovedné za to, že niektorí ľudia majú väčší apetít, a iní zase menší. A práve ten je rozhodujúci pri tom, či prijímame, alebo neprijímame potravu.

Keď je človek chorý, má horúčku alebo ho trápi zápal priedušiek, je prirodzené, že má aj nižšiu chuť do jedla a chudne. Naopak niekedy, keď sa cítime dobre, zvyšuje sa aj náš apetít.

A zároveň si viem predstaviť, že ak má človek napríklad väčší apetít a chce schudnúť, vyžaduje si to oveľa viac sebazaprenia ako v prípade človeka, ktorý ho má nižší.