Dýchanie je pre väčšinu z nás také prirodzené, že si ho bežne ani neuvedomujeme. Zmení sa to zväčša vtedy, ak chceme niečo urobiť pre svoje zdravie a začneme napríklad s behaním. Práve pri ňom precítime každý nádych.
Pri chôdzi a bicyklovaní, čo sú cvičenia s nízkou a strednou intenzitou, sa väčšina nadychuje nosom a vydychuje ústami. Pri intenzívnejšom tréningu však máme sklon dýchať iba ústami.
Môže sa nám totiž zdať, že dýchanie ústami je najlepšia technika pre náročné cvičenie, a to najmä vtedy, ak nestačíme s dychom alebo nevieme počas behu udržať konverzáciu.
Odborný web Healthline uvádza, že nadychovanie a vydychovanie ústami umožňuje, aby sa do tela dostalo viac kyslíka na poháňanie svalov. Tiež pomáha uvoľniť napätie v čeľusti.

Dôkazy, ktoré zozbieral výskumný tím z britskej Anglia Ruskin University však ukazujú opak. Pri behu je podľa nich v skutočnosti lepšie dýchať nosom.
V texte na odbornom portáli The Conversation poukazujú vedci na viaceré štúdie, z ktorých vyplýva, že pri cvičení s rôznou intenzitou sa pri dýchaní nosom spotrebuje menej kyslíka v porovnaní s dýchaním ústami. Výhodné by to mohlo byť najmä pre vytrvalostných športovcov, pre ktorých je úspornosť pohybu základom úspechu.
„Predstavte si kyslík ako palivo do auta. Čím menej kilometrov na liter paliva auto spotrebuje, tým lepšia je jeho úspora. To isté platí pre kyslík. Čím menej ho človek spotrebuje na jeden krok, tým menej energie vynaloží, a teda je úspornejší. Znamená to, že môžete bežať ďalej bez toho, aby ste sa tak rýchlo vyčerpali,“ vysvetľujú výskumníci Dan Gordon, Chloe Frenchová a Jonathan Melville, ktorí sa venujú fyziológii športu.
V texte sa dočítate:
- Prečo sa pri dýchaní nosom dostáva vzduch rýchlejšie do pľúc.
- Či platia výhody dýchania cez nos aj pri posilňovaní.
- Ako sa naučiť dýchať cez nos pri športe.
Menej vzduchu, no vyšší tlak
Dáva zmysel, že dýchanie nosom je spojené so zníženým objemom vzduchu, keďže nosné dierky sú v porovnaní s ústami oveľa menšie.
Gordon, Frenchová a Melville ďalej približujú, že vzduch sa presúva z vysokého do nižšieho tlaku, čo mu pomáha dostať sa do pľúc. Takže hoci je objem vzduchu v nosovej dutine v porovnaní s ústami nižší, tlak je vyšší, a vzduch sa tak rýchlejšie presúva do dýchacieho systému. Výsledkom je, že kyslík sa vie rýchlejšie dostať do pracujúcich svalov.