„Ako dieťa som si uvedomovala, že som iná. Bolelo ma to. Moju zvláštnosť a neschopnosť zapadnúť si uvedomovali dospelí, ale aj deti okolo mňa,“ spomína na svoje detstvo Rachel Moseley, psychologička, ktorá sa venuje výskumu na Bournemouth University vo Veľkej Británii.
Jej mame preto navrhli, aby s ňou navštívila špecialistu, ktorý preskúma, či netrpí poruchami autistického spektra. Detský psychiater však túto diagnózu zamietol.
„Nezodpovedala som tomu, čo sa vtedy vedelo o autizme. Hoci som bola spoločensky nemotorná, zvládala som udržiavať očný kontakt a bola som dosť výrečná,“ hovorí vedkyňa.
Keď svojej mame oznámila, že chce byť psychologičkou a venovať sa poruchám autistického spektra, tá prišla s nečakaným priznaním: „Aj o tebe si mysleli, že si autistka,“ vyhŕkla.
Od tohto okamihu sa Rachel začala pozerať na svoj život z inej perspektívy. Prehodnocovala ho v spojitosti s novou diagnózou.
„Pre mnohé ženy je diagnóza autizmu v dospelosti ,svetlom v tme‘, akýmsi zjavením, ktoré prináša viac sebapochopenia,“ vysvetľuje.
Aj v tejto oblasti výskum stále napreduje, a tak vedci zisťujú čoraz viac o tom, aké rozličné prejavy môže mať autizmus, a tiež ako sa môže líšiť u ľudí s rôznym pohlavím a rodom.
„Pri každom poznatku sa svetlá rozsvietia pre viacerých z nás, ktorí sme sa cítili na svete stratení,“ hovorí Moseley.
V texte sa dočítate:
- Čo komplikuje diagnostiku porúch autistického spektra u dievčat.
- Ako sa u dievčat a žien môžu prejavovať poruchy autistického spektra.
- Aké dôsledky so sebou prináša neskoršia diagnostika.
- Prečo rozpoznanie autizmu u dievčat a žien prichádza v krízových bodoch a ktoré to sú.
Ženská tvár autizmu
V prvom rade treba povedať, že autizmus je pojem, ktorý zahŕňa pomerne širokú škálu stavov. Neexistuje len jeden typ, preto v súčasnosti odborníci používajú pojem poruchy autistického spektra (PAS, pozn. red.).
Medzi kľúčové črty patria napríklad rozdiely v spôsobe komunikácie či interagovaní s ostatnými. Dôležité je tiež to, že schopnosti a potreby autistov sa líšia a môžu sa časom vyvíjať.
Svetová zdravotná organizácia (WHO) uvádza, že autizmus má približne jedno zo sto detí.
Zároveň platí, že diagnostický proces aj dnes ťažšie odhaľuje dievčatá s poruchou autistického spektra, najmä ak nemajú poruchu intelektu.
„Jemnosť autizmu u dievčat znamená, že sú diagnostikované výrazne neskôr ako chlapci. Čiastočne to odráža nedostatočnú informovanosť odborníkov, ktorí zvyčajne posielajú dieťa k špecialistovi. Ďalšie deti zostávajú nediagnostikované, pretože hodnotiace nástroje sú menej citlivé na autizmus u dievčat, ktoré majú kognitívne schopnosti v normálnom rozsahu,“ objasňuje Moseley.
