Pneumológ: S nádchou by sme k starej mame vôbec nemali chodiť

Pneumokokový zápal pľúc je celosvetovým problémom. Globálne patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí.

Štatistiky hovoria, že ani z dlhodobého hľadiska sa za uplynulých dvadsať rokov úmrtnosť na toto ochorenie zásadne nemení a dosahuje okolo osem percent.

Naopak, rastie závažnosť priebehu ochorenia. Pacienti vyžadujú intenzívnu starostlivosť a rôzne formy ventilačnej podpory.

„Veľmi zaujímavé je, že tento rok sa nám nahromadili ľudia v strednom veku bez vážneho predchádzajúceho predchorobia s ťažkými zápalmi pľúc, ktoré postihovali minimálne jeden pľúcny lalok, často aj s prítomnosťou baktérií v krvi,“ hovorí pre SME pneumológ ŠTEFAN LAŠŠÁN, prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Čo sú pneumokoky?

Sú to baktérie, ktoré vyvolávajú celé spektrum rôznych infekcií. Keďže som pľúcny lekár, tak sa najčastejšie stretávam s tými, ktoré postihujú respiračný trakt a pľúca.

U detí môžu vyvolávať aj zápal stredného ucha, zápal hrdla či prínosových dutín. Môžu dokonca vyvolávať zápaly pľúc sprevádzané prienikom baktérií do krvi. Vtedy hovoríme o takzvaných invazívnych pneumokokových infekciách. Pre čitateľov bude možno zrozumiteľnejšie, keď použijem historický výraz „otrava krvi“.

Okrem respiračných infekcií sú pneumokoky často aj pôvodcom zápalu mozgových blán.

Sú to baktérie, s ktorými sa stretávame, často bojujeme a sú tu s nami odnepamäti. A napriek tomu, aké dnes máme možnosti prevencie a liečby nákaz, ktoré spôsobujú, sú stále dôležitou príčinou chorobnosti aj úmrtnosti.

Ako sa pneumokoky dostávajú do nášho tela?

Ako akékoľvek iné respiračné infekcie, najčastejšie priamym kontaktom, infikovaným aerosólom, drobnými kvapôčkami pri kýchaní alebo kašli.

Človek môže byť osídlený patogénnymi aj nepatogénnymi sérotypmi pneumokokov, ktoré sa môžu nachádzať na slizniciach respiračného traktu. Tých serotypov je viac ako sto, no nie všetky sú pre nás nebezpečné.

Niekedy sa však môže stať, že pod vplyvom vážneho ochorenia či inej infekcie nastane oslabenie organizmu a niektorý z nebezpečných sérotypov sa premnoží alebo ho z našich vlastných slizníc prenesieme na svoje okolie.

Preto je dôležité dbať o svoj imunitný systém. Mali by sme sa o neho starať rovnako ako zvyšnú časť tela.

Veľmi dôležité sú s nami žijúce mikroorganizmy – nosíme so sebou okolo dva kilogramy baktérií, bez ktorých by sme nedokázali žiť a ktoré nám veľmi pomáhajú. Sme s nimi v symbióze.

Často je príčinou nositeľstva pneumokokov aj neuvážená antibiotická liečba potláčajúca normálnu mikroflóru kože a slizníc.

Väčšina z nás si pneumokokové infekcie spája najmä s jeseňou. Je ich výskyt v tomto období naozaj častejší alebo ide len o mýtus?

Stále platí, že takéto respiračné infekcie prenosné vzduchom sú častejšie na jeseň alebo v chladných ročných obdobiach.

Viem, že počas covidovej pandémie sa celá situácia zmenila, pretože SARS-CoV-2 nás napádal aj počas letného obdobia.

Dôvodom bolo, že išlo o veľmi infekčný patogén a na začiatku nemala naša populácia imunitu proti novému infekčnému agens – ani získanú očkovaním a ani prekonaním ochorenia.

Zvyčajne sa však takéto respiračné nákazy kryjú s tzv. chrípkovou sezónou, ktorá je oficiálne od 40. týždňa roka do 18. týždňa nasledujúceho roka. Vtedy je zvýšený výskyt infekcií dýchacieho traktu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pneumologička: Slováci sa často pýtajú, či pri užívaní antibiotík môžu piť pivo Čítajte 

Existujú skupiny pacientov, ktoré by mali byť v tomto období ostražitejšie?

Určite áno. Ide o ľudí náchylných na akékoľvek infekcie respiračného traktu. Do tejto skupiny patria najmä seniori, pretože ako starne náš organizmus a orgánové systémy, tak starne aj náš imunitný systém. Navyše, do vyššieho veku si prinášame aj množstvo ďalších ochorení.

Ďalej sú to ľudia, ktorí majú iné chronické choroby. Čím viac ich majú, tým sú náchylnejší aj na pneumokokové infekcie, prípadne aj na vznik pneumokokového zápalu pľúc.

Moderná medicína priniesla mnohé liečebné postupy, ktoré zachraňujú životy a majú aj prínos pri rôznych ťažkých ochoreniach, či už onkologických, alebo reumatologických. Ale súčasne môžu oslabiť obranyschopnosť proti bežným ochoreniam. Medzi takéto liečby patria napríklad imunosupresívna, niektoré formy biologickej liečby alebo protinádorová chemoterapia.

V riziku vzniku pneumokokových nákaz sú aj ľudia, ktorí nemajú slezinu (anatomická alebo funkčná asplénia), sú nosičmi majú kochleárneho implantátu, alebo podstúpili invazívne výkony na likvorovom systéme, teda v mozgu.

Z ďalších skupín treba spomenúť fajčiarov, alkoholikov a ľudí žijúcich na okraji spoločnosti v zlých sociálnych podmienkach. No platí, že pneumokoková nákaza ohrozuje v rôznej miere nás všetkých.

Na webe Národného portálu zdravia som našla informáciu, že medzi rizikové skupiny patria aj fajčiari. Vo svojom okolí registrujem, že keď príde jeseň, fajčiari sú naozaj častejšie chorí. Prečo to tak je?

Nech si zoberiete akúkoľvek chorobu s vážnymi dosahmi, tak fajčiari sú vždy vo väčšom riziku.

Fajčenie predstavuje neuveriteľné zaplavenie organizmu toxickými látkami. A nejde len o samotný tabak, ktorý je vysoko návykový najmä vďaka nikotínu a iným látkam, ktoré okrem adiktívneho potenciálu majú aj škodlivé účinky.

Spomenúť treba veľké množstvo toxických látok, ktoré vznikajú spaľovaním: voľné radikály, decht a iné.

Fajčenie predstavuje priamu aplikáciu škodlivých látok na miesta, kde sa ľahko vstrebú. Keď prechádzajú dýchacími cestami, nemusia prejsť žiadnou filtráciou, ako keď prechádzajú cez gastrointestinálny trakt a „prefiltrujú“ sa v pečeni.

Keby tu sedel kardiológ, povedal by vám, že fajčenie je jedným z hlavných rizikových faktorov pre infarkt myokardu alebo ischemickú chorobu srdca. Onkológ by dodal, že väčšina onkologických ochorení kauzálne súvisí s fajčením.

Ako pľúcny lekár môžem povedať, že nie každý fajčiar musí mať karcinóm pľúc, aj keď pravdepodobnosť je neporovnateľne vyššia. Rovnako každý fajčiar nemusí mať obštrukčnú chorobu pľúc, ktorá vedie k invalidizácii a predčasnému úmrtiu. Ale riziko je opäť významne vyššie.

Na druhej strane, každý fajčiar má zápal priedušiek, ktorý ho oslabuje proti prípadným respiračným infekciám a zhoršuje ich priebeh. Zmeny sliznice dýchacích ciest sú dobre viditeľné aj pri bronchoskopickom vyšetrení.

Cigaretový dym a ďalšie škodliviny pôsobia výrazne toxicky. Prvou štruktúrou, ktorá je vystavená zhubnému účinku, je epitel dýchacích ciest To je výstelka, ktorá sa nachádza v dýchacích cestách a zabraňuje tomu, aby sa dovnútra nášho organizmu dostali baktérie alebo iné škodlivé častice.

Zdravé bunky, ktoré tvoria vrstvu epitelu, majú na povrchu drobné riasinky, vďaka ktorým ženú celý obsah dýchacích ciest (aj s hlienom alebo cudzorodými časticami) smerom do priedušnice a hrtana, odkiaľ ich dokážeme vykašľať.

Fajčenie normálnu štruktúru dýchacích ciest kompletne naruší. Riasinkový epitel nahrádza menej funkčným epitelom, dochádza k ďalším zmenám v sliznici a pribúdajú hlienové žliazky. Preto fajčiari vykašliavajú veľké množstvo hlienu. Súčasne v dýchacích cestách, a prenesene v celom tele, vzniká zápal a chronicky sa udržuje.

Celý tento proces prispieva k tomu, že fajčiari sú náchylní na rôzne ochorenia. Ich dýchacie cesty sú poškodené, majú menšiu obranyschopnosť aj proti akejkoľvek inej infekcii, ktorá môže prísť. To je asi jedna z tých najviac nespochybniteľných negatívnych stránok fajčenia.

Časy, keď bolo v móde zapáliť si cigaretu kdekoľvek, na ulici, v reštaurácii či doma v obývačke, je už nenávratne preč. Mnohí ju považujú za pozostatok staršej generácie. Medzi mladými ľuďmi je však veľmi populárne vapovanie. Platia tieto negatívne účinky, ktoré ste opísali, aj pre vapovanie?