Hovorí sa, že vek je iba číslo.
Starnutie však so sebou prináša aj vyššie riziko vzniku chronických chorôb a neurologických porúch. Kým však všetci starneme chronologicky rovnakým tempom, vedci upozorňujú, že biologicky môžu naše hodiny tikať rýchlejšie alebo pomalšie.
„Spoliehať sa výlučne na chronologický vek, teda počet rokov od narodenia, nestačí na meranie vnútorného biologického veku tela,“ hovoria v texte na portáli The Conversation Jonathan Ka Long Mak a Sara Häggová, ktorí pôsobia na Karolinska Institutet vo Švédsku.
Tento rozpor prinútil vedcov nájsť spôsoby, ako určiť biologický vek človeka, a tak vznikli rôzne prístupy. Jedným spôsobom je pozrieť sa na takzvané „epigenetické hodiny“. Tie berú do úvahy chemické zmeny, ktoré nastávajú v našej DNA počas starnutia.
Ďalší prístup zase využíva informácie z lekárskych testov: krvný tlak, hladinu cholesterolu a iné fyziologické merania.
Pomocou týchto „biomarkerov“ výskumníci zistili, že keď biologický vek prekročí chronologický vek človeka, často to znamená zrýchlené starnutie buniek a vyššiu náchylnosť na choroby súvisiace s vekom.
Podľa vedcov z prestížneho švédskeho inštitútu, ktorý uverejnil odborný časopis Journal of Neurology, Neurosurgery and Psychiatry, je biologický vek dôležitejší, než ten, ktorý máte zapísaný v občianskom preukaze.
A dokonca môže v budúcnosti predpovedať riziko demencie a mŕtvice.
V texte sa dočítate:
- Ako výskum prebiehal.
- Aká je súvislosť biologického veku s demenciou, ochorením motorických neurónov alebo Parkinsonovu chorobou.
- Ako by sa dali výsledky výskumu využiť v praxi.
Sledovali viaceré parametere
Vyššie spomínanú súvislosť už ukázali viaceré štúdie, no často boli podľa odborníkov v určitej miere obmedzené.
