Hrubá, so zlatými nápismi a receptami, ktoré sami vymysleli a varia.
Takúto kuchársku knihu si vysnívala žiačka na krúžku varenia, ktorý vedie Diana Brocka Jakubíková v Základnej škole na Ščasného ulici v Dražovciach.
"Šak my sme cigáni, dig, my nepíšeme knihy, na to nemáme," zareagoval jeden zo spolužiakov. K chlapcovi sa pridali ďalší a nápad potopili: "Veď takú knihu by nikto nechcel."
Spontánna reakcia sa však učiteľky dotkla. Uvedomila si, že deti si okolo seba postavili múr a o mnohých veciach si nedovolia ani snívať.
"Veľmi ma to zabolelo. Mrzelo ma, že sa nedokázali ani zasnívať. Chcela by som, aby každý z mojich žiakov a žiačok zažil aspoň raz úspech, aby si uverili," hovorí Brocka Jakubíková pre SME.
Na ďalší deň s nimi začala spisovať recepty. Knihu nazvali Bašavel v kuchyni a nájdete v nej viac ako 70 receptov z rôznych kútov sveta, ale aj to, kedy je dobré veci odložiť a ako veľmi príprava jedla zrkadlí život.
V texte sa dočítate:
- Ako sa právnička dostala na základnú školu v mestskej časti Dražovce v Nitre.
- Prečo sa rozhodla urobiť pre deti krúžok varenia.
- Ako je možné, že mal tento krúžok úspech.
- Ktoré jedlá deti ochutnali prvýkrát.
- Aké jedlá ochutnala prvýkrát pani učiteľka.
- Kde si môžete knihu kúpiť.
Chcela vidieť realitu
Na základnú školu v mestskej časti Nitry, kam chodia prevažne rómske deti, sa Brocka Jakubíková dostala vďaka programu Teach. Pôvodne vyštudovala Právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave, no hovorila si, že nechce len tak sedieť na ministerstve školstva a písať od stola vyhlášky.
"Chcela som sa stretnúť s realitou. Keď len sedíte v kancelárii, nikdy nespoznáte potreby detí tak, ako keď s nimi trávite čas. Ako inak môžete pri písaní novej vyhlášky vedieť, ako urobiť veci lepšie? Nechcela som byť človekom, ktorý je zamilovaný do svojich vymyslených nápadov bez toho, aby ich podporil skúsenosťou," vysvetľuje.
Priznáva, že si dokáže realitu dosť zromantizovať. Prebudenie však nastalo rýchlo: keď zistila, že deviataci, ktorých má učiť, nie sú zvyknutí chodiť do školy.
"Povedala som si, že keď neprišli oni ku mne, prídem ja za nimi. A tak som sa vybrala k nim domov. Po rozhovore s rodičmi som si uvedomila, že návyky detí súvisia s tým, ako vzdelávanie vnímajú ich rodičia. Škola ich nebavila, a preto ju nepovažovali za dôležitú ani pre svoje deti. Vtedy som pochopila, že ak si chcem vybudovať vzťah s deťmi, musím začať od rodičov."
Rajčiny vo vlasoch, šľahačka na plafóne
Učiteľku čoskoro čakala ďalšia výzva. Mala vymyslieť pre deti krúžok - a keďže nevedela aký, rozhodla sa pre prieskum.
"Vyšlo z neho, že by chceli mať krúžok varenia. Nebolo to nič, čo by som mala premyslené," spomína na začiatky Brocka Jakubíková.
"Na prvom krúžku varenia som chytala infarktové stavy. Až vtedy som si uvedomila, že sa budem pozerať na deti, ktoré majú v ruke nože. Videla som osem detí, ktoré ich nenosia čepeľou dolu. V kombinácii s ich temperamentom som mala pocit, že nože sú všade, rajčiny boli vo vlasoch a šľahačka na plafóne. Celé zle. Prvé hodiny boli čistá anarchia."
Museli sa dohodnúť na pravidlách, ktoré postupne zapracovávali do bežného fungovania krúžku.
"Dovtedy to bolo pre mňa hodinové peklo. Až neskôr som si uvedomila, prečo ich to baví a prečo je dôležité, aby sme vôbec nejaký krúžok varenia mali. Išlo o činnosť, ktorú videli, že robia doma ich maminy. Takmer vôbec ich však k tomu nepustia, pretože na to ešte nie sú dosť veľkí," vysvetľuje učiteľka.
Neplatilo to však pre všetkých. "U niektorých platil opačný extrém. Museli pomáhať v kuchyni a variť úplne odmala. Vďaka tomu sa z toho stala činnosť, v ktorej sú dobrí."
Cesto na štrúdľu treba ťahať poriadne
Podľa Brocka Jakubíkovej by sa úspech krúžku varenia dal zhrnúť do troch bodov.
Po prvé, deťom sa páčilo, že na krúžku môžu byť v pozícii učiteľky. Vymenia si s ňou rolu a môžu ju učiť. Bez problémov jej napríklad vysvetlili, ako poriadne musí ťahať cesto na štrúdľu.
Potom sa zmenilo aj ich vystupovanie: z tápajúcich žiakov sa stali zdravo sebaistí. Pri varení vedia, o čom hovoria, a môžu sa dostávať do líderskej pozície.
"Kým sú na matematike, kde je učiaci proces, všetko je tam nalinajkované, nemajú takú slobodu sa prejaviť. Na krúžku varenia zrazu kvitnú. Vidia, že im to ide a nemusia sa ani veľmi snažiť. Na každej hodine zažívajú malé úspechy," hovorí Brocka Jakubíková.
Práve to je druhý významný bod. Na krúžku varenia deti vidia veľmi rýchlo svoje úspechy.
A posledný, tretí bod, je možno najdôležitejší. Počas varenia sa deti začali učiteľke otvárať a budovať si s ňou vzťah. Mohli viesť rozhovory, na ktoré nebol počas normálnych hodín priestor ani čas.
"Veľmi často hovoria o svojej kultúre a cibria svoju identitu. Aj to im dodáva sebahodnotu."
Prvýkrát jedli sushi aj indický dhal
Finančný príspevok na krúžok bol skromný. Preto sa žiaci a žiačky vždy vopred dohadovali s pani učiteľkou, aké jedlo budú variť.
"Väčšinu surovín som kupovala ja. Tí, ktorí mohli, občas doniesli aj nejaké potraviny z domu," hovorí učiteľka.

Od žiakov a žiačok najprv chcela, aby na krúžok varenia prinášali svoje recepty. Prichádzali najmä s receptami z rómskej kuchyne, no prekvapili ju panna cottou a zistila, že obľúbené sú aj syrové cestoviny. Vo väčšine jedál bolo základom cesto. "Cesto je pre nich cesta za všetkým. Robiť s nimi jedlo z cesta je pre nich najviac. Môžu ho ťapkať a tvarovať. Baví ich aj miešať."
Neskôr sa rozhodla, že krúžok môže byť spôsobom, ako ovplyvniť stravovacie návyky detí - tie totiž neboli najzdravšie. Snažila sa im ukázať jedlá, s ktorými sa ešte nestretli.
"Zoznamovali sme sa s exotickými surovinami ako napríklad avokádo alebo mango. Robili sme spolu aj sushi alebo indický dhal. Väčšinou išlo o zeleninové veci, do ktorých sa doma nepúšťajú. Základom jedál, ktoré doma varia, je cesto, mäso a majonézový šalát."
Neučili sa len deti, ale aj ona. Spoznala nové jedlá, niektoré si dokonca znovu pripravovala vo vlastnej kuchyni.
"Doma sme robili napríklad paradochumer. Je to jedlo, ktoré je podobné perkeltu. Patria k nemu ťahané slíže."
Radosť z varenia je nákazlivá
Krúžok varenia sa postupne rozrastá. Niekedy príde päť detí, inokedy desať a občas školskú kuchynku zaplní aj dvanásť detí.
Stálu zostavu tvorí aktuálne päť rómskych aj nerómskych detí: Dominika Vargová, Kristián Lakatoš, Roman Bihári, Baruška Barboríková a Kiara Sádovská. Platí, že každý v tíme ma špeciálnu úlohu.
Dominika je zodpovedná za dokumentáciu a fotky. Kristián vie urobiť cesto na všetky spôsoby. Roman je vždy ochotný pomôcť a dohliada na to, aby sa všetci správali slušne a dodržiavali stanovené pravidlá. Baruška rada krája, nebojí sa čokoľvek ochutnať a má aj cit pre farby. Ten využila pri tvorbe knihy. A Kiara je veľmi rýchla, dokáže napísať najviac receptov za hodinu.
Práve táto stála skupinka sa aj najviac podieľala na tvorbe knihy Bašavel v kuchyni.
"Knihu sme naozaj zostavovali len my. Fotky sme nafotili na mobil s lepším fotoaparátom. Celú knihu sme urobili v programe Canva. Mnohé veci som deti naučila počas hodiny informatiky. Je to surové. Niektoré recepty napísali deti, takže sa nimi musíte prelúskať. No každý človek, ktorý si ju bude čítať, zažije to, čo zažívajú učitelia každý deň," približuje Brocka Jakubíková.

Posledný krok
Aby knižka bola naozajstná a nielen elektronická, dôležitá je aj finančná podpora. Preto učiteľka spolu s deťmi rozbehli na portáli Donio kampaň, cez ktorú zbierajú peniaze na jej tlač.
Spolu potrebujú získať päťtisíc eur. Tie by mali pokryť náklady na tlač knihy (tristo kusov) a poštovné. Kampaň odštartovali 6. novembra a za prvé tri dni sa im podarilo vyzbierať 2208 eur. K dnešnému dňu (21. 11.) vyzbierali spolu 2828 eur.
Napríklad za tri eurá si môžete kúpiť jeden recept, za 9 eur slovné puzzle na podporu čítania, za 19 eur celú knihu alebo za 40 eur vám žiaci ručne namaľujú obraz.
"Veríme, že varenie je pôžitok, a tak sa k nemu staviame v celej knihe. Má byť plné rozhovorov, otázok a odpovedí, tanca a precítenia. Peniaze využijeme na tlač 300 kusov knihy Bašavel v kuchyni, vďaka ktorej dúfame, že toto precítenie z varenia budete môcť prežiť aj vy," dodáva právnička, z ktorej sa stala nadšená a motivovaná učiteľka.