Na modrú rybku Dory z viac ako dvadsať rokov starého obľúbeného animovaného filmu Hľadá sa Nemo, ktorá si pamätá iba svoje meno a adresu zubného lekára v Sydney, zabudol málokto.
Možno ste sa nad tým nikdy nezamýšľali, ale jej problémy s pamäťou nie sú len výplodom fantázie, aby posunuli vpred dej filmu. Ide totiž o zriedkavý stav, ktorý sa môže týkať aj detí.
Vývojová či anterográdna amnézia im spôsobuje, že zabúdajú na veci takmer hneď, ako sa stali.
Kognitívna neurologička Rachael Elwardová z London South Bank University vysvetľuje, že rovnako ako Dory ani ony si nedokážu spomenúť na predchádzajúce rozhovory alebo udalosti. Dokonca ani na tie významné, ako je napríklad skvelá narodeninová oslava. Tento stav ich môže ovplyvniť aj v dospelosti.

Elwardovej výskum však možno odhalil nový spôsob, ako podporiť také deti a ako čo najlepšie využiť ich pamäť. Štúdiu, na ktorej pracovala s kolegami, uverejnili v odbornom žurnále Neuropsychological Rehabilitation.
„Problémy s pamäťou sú celoživotné a môžu byť veľmi invalidizujúce – to znamená, že deti budú po zvyšok života potrebovať podporu,“ upozorňuje v texte na odbornom portáli The Conversation.
V súčasnosti nie je známe, aká bežná je vývojová amnézia. U detí, ktoré ju majú, sa totiž na prvý pohľad nezdá, že by mali problém. Majú dobré jazykové, motorické aj kognitívne schopnosti.
Podľa Elwardovej môžu lekári prehliadnuť ich problémy s pamäťou a deti sa tak nedostanú k špecialistovi. Niektorým namiesto toho nesprávne diagnostikujú problémy s pozornosťou.
V texte sa dočítate:
- Ako sa prejavuje vývojová amnézia.
- Akú úlohu zohráva rozpoznávacia pamäť.
- Aké typy testov sú pre deti s vývojovou amnéziou ako najvhodnejšie.
Problémy s pamäťou, nie s rečou
Elwardová pripomína, že už je dlhodobo známe, že nedostatok kyslíka môže poškodiť mozog.
Koncom 90. rokov však Faraneh Vargha-Khademová, konzultantka neuropsychológie v londýnskej detskej nemocnici Great Ormond Street Hospital, identifikovala troch tínedžerov, ktorí odmalička zápasili s problémami s pamäťou. U jedného z nich sa poškodenie mozgu udialo pri narodení, u ďalšieho v štyroch rokoch a posledného v deviatich. Vyšetrenia magnetickou rezonanciou ukázali, že všetci mali poškodený hipokampus – centrum pamäti.
Vargha-Khademová vo svojej štúdii označila za pozoruhodné, že napriek výraznej amnézii všetci traja pacienti navštevovali bežné školy a úroveň ich rečových a jazykových kompetencií, gramotnosti a faktografických vedomosti sa pohybovala v rozmedzí od nízkeho priemeru po priemer.
Vývojová amnézia
- Je dôsledkom nedostatku kyslíka v mozgu.
- Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa môže stať.
- Jedným z nich je aj traumatický pôrod, keď dieťa uviazne v pôrodných cestách a nemôže dýchať. Ďalšími možnými príčinami sú respiračné zlyhanie a zastavenie srdca po narodení.
Na základe svojho pozorovania načrtla tri hlavné charakteristiky anterográdnej amnézie.
Prvou je problém s priestorovou pamäťou, napríklad stratenie sa v známom prostredí alebo zabudnutie na miesto, kde nechali svoje veci.
Tieto osoby majú problém aj s časovou pamäťou. Potrebujú si pripomínať aj pravidelne naplánované hodiny alebo aktivity. Navyše sa u nich vyskytujú ťažkosti s epizodickou pamäťou či so schopnosťou spomenúť si na udalosti v ich živote.
Pomoc s pamäťou
Keďže poškodený hipokampus nie je možné opraviť, liečba tejto amnézie sa zameriava na podporu detí, aby čo najlepšie využili svoje schopnosti. No napriek podpore sú podľa Elwardovej v škole značne znevýhodnené.