Mnoho ľudí podľahne reklame a dá si urobiť v komerčnej firme genetické testy. Nie sú práve lacné a často neponúkajú kvalitné výsledky.
"Líšia sa spôsobom spracovania, obsahom, rozsahom aj kvalitou interpretácií dát. Môžu sa líšiť aj výberom dát, teda tým, ktoré genetické markery analyzujú, ale aj v odporúčaniach, ktoré klientovi dajú. Na základe vlastnej skúsenosti môžem povedať, že niektoré hodnotím ako naozaj slabé a nezrelé," hodnotí komerčne ponúkané testy genetička ZDENA BARTOŠOVÁ, ktorá sa venuje nutrično-genetickému poradenstvu.
V niektorých prípadoch je však naozaj vhodné, aby si ľudia dali vypracovať genetickú analýzu. Napríklad, keď ich príbuzní trpeli na Alzheimerovu chorobu. Je dobré vedieť, či ste gény na jej vznik zdedili aj vy. Urobila tak aj ona sama.
"Otestovala som sa a ukázalo sa, že ako na potvoru, naozaj som to zdedila. Zmenilo to nielen môj životný štýl, ale aj samotné nazeranie na život a starnutie," hovorí genetička Bartošová.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo by sme si mali predstaviť pod slovom gén.
- Či platí, že gény sa môžu vypínať a zapínať a ako tento proces prebieha.
- Ako rýchlo vieme prečítať genóm človeka.
- Či môžeme zdediť gény na alkoholizmus, násilie alebo kradnutie.
- Do akej miery môžu umelci alebo športovci zdediť talent po rodičoch.
- Čím sa líšia jednotlivé DNA analýzy, ktoré sú na trhu dostupné.
- Čo podľa genetičky nepatrí do komerčných DNA testov.
- Čo v nich naopak často chýba.
- Ako veľmi je dôležité, aby ľudia prechádzali výsledky komerčných DNA testov s odborníkmi.
- Či má zmysel nastavovať jedálny lístok s nutričným terapeutom podľa DNA analýzy.
- Komu by odporučila genetický rozbor.
Jedna staršia biologická poučka hovorí, že to, kým sme, je dané genetikou a prostredím. Dá sa percentuálne povedať, čo prevažuje?
Je to naozaj staršia poučka, má už 120 rokov. Hovorí, že genotyp plus prostredie, rovná sa fenotyp.
Genetici bývajú často obviňovaní z tvrdenia, že za všetko môžu gény. Ale to netvrdíme. Považujem to za kopnutie do genetiky.
Ak mám odpovedať na vašu otázku - nemám rada vyjadrenia o tom, koľko percent z nás tvorí genetika a koľko prostredie. Nehovorí to o ničom.
Takéto údaje sú často rozšírené, no ľudia si neuvedomujú, že ide len o odhady. Tie vychádzajú zo štúdií, ktoré majú určité limity. Robili sa na konkrétnej populácii, týkali sa konkrétnych ochorení alebo znakov.
Z výskumu vzniklo číslo, ktoré sa následne vytrhne z kontextu, preženie sa médiami, ocitá sa v rôznych prednáškach alebo vyjadreniach.
V skutočnosti však o ničom nehovorí a ľudia si to zle vysvetľujú. Treba zdôrazniť, že v konečnom dôsledku sa to netýka žiadneho konkrétneho človeka.
Podobne je to aj so slovom gén. Hoci sme ho prijali do slovníka a mnohí ho používajú, nie každý vie, čo to je. Čo by sme si pod týmto slovom mali predstaviť?
Áno, slovo gén sa začalo používať veľmi často. A tiež sa veľmi zjednodušuje. Niekedy až do takej miery, že vznikajú nepravdivé tvrdenia.
Čítala som aj definíciu, v ktorej autori hovorili, že gén je bielkovina. To teda určite nie.
Keď hovoríme o géne, väčšinou máme na mysli úsek (sekvenciu, pozn. red.) DNA, ktorý kóduje nejakú bielkovinu. No sama osebe nie je bielkovinou.
Od génu k bielkovine je ešte dlhá a tŕnistá cesta.
Na ktorej sa môže ešte všeličo pokaziť.
Presne tak. Okrem toho, gény nekódujú len bielkoviny, ale aj rôzne typy ribonukleových kyselín. Je to oveľa komplikovanejšie. Dokonca aj pre samotných genetikov je dnes už ťažké vysloviť definíciu génu, ktorá by nemala nejaké ale.
Prečo?
Pretože existujú gény v géne, máme aj prekrývajúce sa gény, a tiež takzvaný alternatívny zostrih génov.
Zatiaľ máme napočítaných 22 600 génov, z nich môžeme vytvoriť až 99-tisíc bielkovín, respektíve polypeptidových reťazcov.
Zároveň existuje aj nekódujúca sekvencia DNA, ktorá tvorí jej väčšinu. Gény sú dôležitou súčasťou, no percentuálne ide len o zanedbateľnú časť z DNA.
Navyše máme ešte kopec rôznych regulačných sekvencií.
Platí, že gény sa môžu rôzne vypínať a zapínať?
Toto je v súčasnosti tiež veľmi obľúbená téma. Gény sa vypínajú, ale vôbec nie takým spôsobom, ako si to ľudia predstavujú.
Nevyzerá to tak, ako keď vypíname a zapíname svetlo v miestnosti?
Nie. Ale existujú aj iluzionisti, ktorí si myslia, že gény môžeme vypínať alebo zapínať pomocou myšlienok, predstáv alebo vizualizácie.
V skutočnosti je orchester vypínania a zapínania génov veľmi striktne kontrolovaný samotnou DNA a jej regulačnými sekvenciami.
Nádherným príkladom, ako sa vypínajú a zapínajú gény, je embryonálny vývoj. Vzniká človek, špecializujú sa tkanivá, vznikajú orgány a tak ďalej.
V dospelom organizme je paradoxne väčšina génov trvalo vypnutá.
Takže v dospelom človeku sa už ťažko nejaký gén vypne alebo zapne?
Presne tak.
Ako rýchlo vieme v súčasnosti prečítať genóm človeka?
