Hovorí, že v začiatkoch mu niektorí ľudia neverili, vypracoval sa krok za krokom, vďaka poctivému štúdiu a systematickej práci. Dnes kondičný tréner ŠIMON KLIMČÍK pripravuje na súťaže viacerých špičkových slovenských športovcov.
Napríklad trénuje lyžiarky Petru Vlhovú, Martinu Dubovskú, hokejové talenty Šimona Nemca a Filipa Mešára či olympijského medailistu vo vodnom slalome Jakuba Grigara.
„Najväčší rozdiel medzi tréningom hobby a profesionálneho športovca nie je vo výbere cvičenia, ale v intenzite a v objeme,“ vysvetľuje Klimčík pre SME.
„Obyčajný človek je rád, keď urobí desať zhybov s expanderom, ktorý mu pomáha zdvihnúť sa, profesionálni športovci to robia s externou záťažou. Majú na sebe priviazaný kotúč alebo kettlebell, s ktorým sa musia zdvihnúť niekoľkokrát. To je ten najväčší rozdiel," dodáva.
Nedávno spojil svoje sily so športovým redaktorom Jurajom Berzedim, a vytvorili knihu Nerev. Približujú v nej okrem iného aj to, aký by mal byť správny rozvoj dieťaťa zo športovej stránky v konkrétnom veku, na čo si majú dať rekreační športovci pozor a aké chyby často robia.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako by si mali začiatočníci vyberať aktivitu tak, aby bola pre nich ideálna.
- Či mávajú prehnané očakávania.
- Či je správne začať najprv s behom.
- Aké najčastejšie chyby pri behu vidí kondičný tréner u začiatočníkov.
- Komu beh neodporúča.
- Aké sú najväčšie prínosy behu.
- Či je dôležité kombinovať beh so silovým tréningom.
- Aké najčastejšie zranenia nastávajú počas lyžovania, a či je bezpečné celý rok necvičiť a potom ísť na zjazdovku.
- Ako sa líši tréning Petry Vlhovej a hobby športovca.
- Čím sa líši Vlhová od iných športovkýň.
- Či je stresujúce trénovať vrcholovú športovkyňu.
- Aké najčastejšie chyby robia ľudia pri cyklistike.
- Aké sú najväčšie výhody a riziká tohto športu.
- Či majú top cyklisti v tréningovej rutine silový tréning.
- Či je už štandardom, že každý profesionálny športovec má celý tím trénerov.
Vo svojej novej knihe Nerev sa venujete profesionálnym aj amatérskym športovcom. Ako by si mali začiatočníci vybrať aktivitu, ktorá je pre nich ideálna?
Asi by bolo na začiatok dobré konzultovať svoj výber s odborníkom. Možno si niekto povie, že to je zvláštne. Veď prečo by mi mal niekto hovoriť do toho, čo mám robiť a čo nie.
Avšak my sa na to pozeráme z tej stránky, že šport je super vec, keď je dávkovaný v správnom čase a množstve. A tak, ako si vieme športovou aktivitou veľmi pomôcť, keď zvolíme správnu intenzitu, objem a druh športu, vieme si ňou aj uškodiť v prípade, že to nezvládneme.
Beriem to tak, že človek je laik, ktorý tomu až tak nerozumie, a je dobre, keď ho niekto z odbornej komunity usmerní a navedie na správnu cestu.
Môže potom z daného športu naplno čerpať benefity a odstrániť riziká.
Máte skúsenosť s tým, že začiatočníci, ktorí v minulosti aktívne nešportovali, majú prehnané očakávania?
Považujem to za najväčší problém. Ľudia sú často odhodlaní, majú chuť, motiváciu a všetko okolo toho. Prídu za mnou s tým, že chcú na sebe makať, zmeniť výživu a odstrániť všetky zlé návyky.
Vieme však, že z dlhodobého hľadiska to nie je udržateľné. Snažíme sa ich preto nasmerovať na správnu cestu. Hovoríme im: „Super, že si toto všetko uvedomuješ, ale nezačnime meniť hneď všetko a naraz. Bolo by to pre teba príliš stresujúce.“
Najprv je dobré, aby si človek vytvoril návyk. Napríklad prišiel na tréning dvakrát za týždeň. Možno po mesiaci, okrem týchto dvoch tréningov pridá do svojho režimu aj nejakú pohybovú aktivitu mimo telocvične.
Keď už bude cvičiť štyrikrát za týždeň, znamená to, že cvičenie sa stalo súčasťou jeho životného štýlu. Vtedy môžeme začať riešiť také veci, ako je stravovanie a spánok, aby sme zlepšili kvalitu jeho života.
Dá sa povedať, že na začiatku sa ľudí snažíme brzdiť. V tejto fáze by totiž prišli do telocvične aj dvakrát za deň, no vieme, že za mesiac by ich to prešlo, a potom ich už neuvidíme.
Nechcem teraz hovoriť o biznisovom hľadisku, pretože to je druhoradé.
Nie je to aj o tom, že čakáme extrémne premeny, no keď človek ešte len začína, je dôležité práve postupné dávkovanie pohybovej aktivity?
Závisí to aj od toho, aká je anamnéza daného človeka. Je iné, keď začne trénovať niekto, kto má športovú minulosť. Bol v nejakom klube a navštevoval tréningy pravidelne, verzus keď príde človek „rovno z gauča“. V tom druhom prípade to, samozrejme, trvá dlhšie.
Svalová pamäť funguje, ak má človek športovú minulosť, procesy prebiehajú rýchlejšie.
V športe ani v živote žiadne skratky neexistujú. Za všetkým je tvrdá a systematická práca, ktorá potom prinesie ovocie. Bez nej to nejde.
Biológ: Beh nie je pre každého, telesná práca a pohyb áno Čítajte Mnohí ľudia si ako prvú aktivitu vyberú beh. Vo svojej knihe Nerev píšete, že: „Keď vidím, akí ľudia bežia okolo mňa na hrádzi, často len krútim hlavou.“ Čo na vás pôsobí tak rušivo?
Napríklad nadváha. Keď má niekto nadváhu, každé kilo navyše vplýva negatívne na pohybový aparát.
Je fajn, že daný človek chce na sebe pracovať a chce redukovať telesnú hmotnosť, ale to sa dá dosiahnuť aj iným športom. A k behaniu sa môže vrátiť, keď bude mať o pár kíl menej a nebude to taká záťaž na pohybový aparát.
Ďalšia vec je stabilita pohybového aparátu, najmä trupu. Ľudia sa často kníšu doľava, doprava, dopredu, dozadu, nie sú pritom takí stabilní, a o nejakej stabilite kolien ani nehovorím.
