Hepatológ: Sme alkogénna krajina. Alkohol zabíja na sto rôznych spôsobov (archívny rozhovor)

Ak je naše telo za ideálnych podmienok perfektne vyladený stroj, tak pečeň je jednou z jeho najdôležitejších súčiastok.

V minulosti nemali ľudia až tak často problémy s týmto dôležitým orgánom. Hlavným ochorením pečene bola hepatitída A.

"Ľudia pri nej síce ožltli, ale nebolo to zlyhanie. Bol to zápal spôsobený vírusovou chorobou, proti ktorej sa dnes už očkuje. Môže dopadnúť zle, ale to sa týka len približne jedného percenta prípadov," vysvetľuje pre SME ĽUBOMÍR SKLADANÝ, vedúci hepatológ v Transplantačnom centre v Banskej Bystrici.

Tieto časy sú však minulosťou, pretože proti hepatitíde A existuje účinné očkovanie.

V súčasnosti je však situácia omnoho vážnejšia z iného dôvodu. "Dnes k nám prídu tridsaťroční ľudia, ktorí sú úplne rozbití. Majú malé deti a pravdepodobnosť, že sa nedožijú 28 dní, je šesťdesiat až sedemdesiat percent," objasňuje lekár.

Prečo je pečeň dôležitá? Čo všetko v našom tele zabezpečuje?

Na túto otázku sa dá odpovedať vo viacerých úrovniach.

Napríklad na medicíne nás učili, že pečeň je akási chemická továreň. Všetko, čo zjeme, pretvorí na naše bunky, enzýmy a iné molekuly. A na palivo. Nielen na údy, svaly a tuky.

Hepatológ Ľubomír Skladaný. (zdroj: Archív Ľ.S.)

Pečeň spolurozhoduje o tom, kam čo dá, či z brokolice vytvorí kvapku tuku alebo bielkovinu. Na to existujú aj vyššie riadiace centrá, od ktorých dostáva inštrukcie, čo telo potrebuje. Napriek tomu pečeň vykonáva veľa vecí a o mnohých aj rozhoduje.

Naše telo bolo vytvorené zoči voči určitému prostrediu. O tom, koľko trvá vývoj ľudstva sa stále diskutuje, no povedzme, že v takej podobe, ako ho poznáme dnes, existuje približne dvesto tisíc rokov.

Dôležité však je, že sa vyvíjalo vo veľkom nedostatku energie a bielkovín. Celým genetickým kódom, tým, čím sme vo svojej telesnej podobe, sme lovci a zberači a je veľmi dôležité, aby sme si to uvedomovali. Mal by to byť náš templát, a to aj v prípade, že žijeme hoc aj v New Yorku.

Možno je to aj najdôležitejšia vec, ktorú si dnes v tomto rozhovore povieme.

Prečo je to také dôležité?

Pretože to znamená, že naša genetická výbava, a teda aj pečeňová továreň, je nastavená na to, že celý deň chodíme a zbierame rastliny.

Samozrejme platí, že málokedy ich nájdeme v takej podobe, aby sme ich mohli zjesť. Môžu byť zhnité, určite nie sú čisté a sú všeličím znečistené. Ležia trebárs nejakú dobu na zemi a rozkladajú sa.

Pre naše telo sú dôležité kalórie a bielkoviny, teda esenciálne živiny. Dokonca až natoľko, že sme nastavení tak, aby sme nič nestratili.

Ľudia s obezitou dnes často hovoria: “Mám zlý metabolizmus.” Pritom je to úplne naopak. Takýto človek má najlepší metabolizmus, nepotrebuje takmer nič na to, aby jeho telo existovalo.

Je to ako keby sme povedali, že auto, ktoré má spotrebu tri litre na sto kilometrov je zlé. Chceme také, ktoré má spotrebu pätnásť litrov na sto kilometrov. Povedať to, je vlastne veľký hriech.

Práve ľudia trpiaci obezitou sú totiž tí, ktorí by prežili hladovanie a ťažké časy. A na to je naše telo nastavené.

Ak by som to veľmi zjednodušila, dá sa povedať, že hoci sa náš životný štýl za posledných tridsať rokov výrazne zmenil, naše telo funguje stále na modeli lovcov a zberačov?

Presne tak, je to základný princíp všetkých civilizačných chorôb. Naša genetická informácia sa síce nejako vyvíjala, no je extrémne málo flexibilná.

Nechcem mystifikovať číslami, ale sú výskumy, ktoré hovoria, koľko génov sa zmenilo za posledných tisíc rokov. Napríklad gény, ktoré vytvárajú enzýmy, sa nezmenili takmer vôbec. A enzýmy majú veľmi významnú úlohu.

Mnohí ľudia si myslia, že pečeň vytvára len stavebné prvky. No jej úlohou je produkovať veci, ktoré sú funkčné, napríklad spomínané enzýmy. Ak tieto prvky nemáme v dobrom zložení, je ich málo, alebo naopak príliš veľa, prípadne sú zmenené, nastáva problém.

Pečeň vytvára napríklad žlč. Žlč funguje v našom tele ako saponát na rozloženie tuku, aby sa dobre vstrebal. A tiež je aj ako akýsi transportér škodlivín.

Veľké množstvo nášho tela tvorí voda a mnohé látky, ktoré sa v ňom nachádzajú sú vo vode rozpustné. Existujú však aj veci, ktoré sú rozpustné len v tuku. Keď zjeme niečo mastné, žlč rozbije tuk na drobné neviditeľné škvrny. K tým sa potom dostanú enzýmy a chemicky ich spracujú.

Žlč teda slúži na to, aby pomáhala mnohé látky vstrebávať a aj vynášať. Napríklad pomáha vstrebávať niektoré lieky. A to stále nie je všetko.

Okrem toho nás zbavuje látok, ktoré sú pre telo vo vyšších koncentráciách jedovaté. Ak je žlč otrávená, je jedovatá kompletne celá dráha kadiaľ ide, aj spomínané črevo.

Navyše, žlč sa začína považovať za hormón - signálnu molekulu (depešu) medzi pečeňou, črevom a mikrobiómom.

Ak poznáte tieto procesy, úplne inak sa pozeráte na to, čo jete a ako sa správate.

V akom zmysle?

Dnes už vieme, v akých veľkých spoločenstvách lovci a zberači žili, čo robili cez deň, akou rýchlosťou sa presúvali, aké veľké mali teritóriá.

Je to veľmi zaujímavé a dôležité, pretože na to je nastavený náš život. Čím viac sa od toho vzďaľujeme, tým viac sme nevyhnutne chorí. A platí, že sa to nedá vyvážiť umelými prostriedkami, ktoré nám ponúka medicína. Jednoducho je dôležité, aby sme sa hýbali a zháňali taký fond potravy, na akú je náš systém nastavený.

Tráviaci systém je komplikovaný. Substráty prichádzajú do pečene z rôznych častí. Je to podobné, ako keď sa malé rieky zlievajú do jedného veľkého toku. Aj pečeň má rôzne prítoky. Niektoré sú úplne čisté, napríklad ak prichádzajú zo žalúdka, ten je takmer úplne sterilný. Ale sú aj také, ktoré sú plné všakovakých škodlivín.

Takže dochádza aj k sortovaniu živín. Tie sa triedia podľa toho, čo je a nie je pre telo dobré. Napriek tomu sa niektoré pre telo neprospešné veci dostanú do krvi.

Jej dôležitou funkciou je, aby ich vedela rozoznať: vysala energiu, prípadne nejakú živinu a ostatné niekam dala. Preto je aj jedným z najdôležitejších imunitných orgánov v ľudskom tele.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ak si chcú dať pacienti rozrezať nohu a mesiac doma ležať, musia si nájsť niekoho iného Čítajte 

Takže pečeň robí aj akéhosi vrátnika?

Áno, a je dôležité, aby to ľudia vedeli. Sme zdraví vtedy, keď to, čo pred vráta pečene priteká, je takzvaná prírodná špina. Ja tomu - podľa názvu známej knihy - hovorím, čistá špina.

Mali by sme deti nechať hrať sa v kontakte s prírodou, nedržať ich sterilne. To, čo pečeň zle znáša, a pre telo je to nebezpečné, sú úplne cudzorodé látky: chemikálie v potravinách.

S tým si nevie rady. Nemá to kam upratať, pretože to nikdy nebolo v programe, na historickom jedálnom lístku človeka - lovca a zberača.

Myslím si, že to súvisí s chorobami pečene, vrátane rakoviny.

Čomu sa v strave vedome vyhýbate, pretože to škodí vašej pečeni?

Nikdy nehovor nikdy - také ťažké je dnes stravovať sa v mestskom prostredí.

Veľmi sa snažím vyhýbať potravinám s prídavkami chemikálií a nadbytku cukru. Nepijem alkohol. Uprednostňujem potraviny založené na rastlinách.

Myslíte, že čo sa týka hygieny, sme v súčasnosti precitlivení, a až príliš všetko umývame, drhneme a dezinfikujeme?

Určite. A nie, že si to tak myslím, ale tak to je. Volá sa to hygienická hypotéza. Má svoje variácie. Niekto môže mať výhrady voči konkrétnej Strachanovej hygienickej hypotéze zo sedemdesiatych rokov, ale ako koncept platí.

Pečeň vydrží veľa, ale nie všetko. Vľavo je zdravý orgán a vpravo postihnutý cirhózou. (zdroj: Adobe Stock)

Všetci, ktorí sa vyznajú v imunológii, v črevnom mikrobióme a zdraví pečene hovoria, aby sme deti nechali hrať sa vonku a vodili ich do lesa, a to najmä v ich najcitlivejšom období, teda zhruba do troch rokov. Vtedy sa ich imunita vyvíja a učia sa rozlišovať, čo je jej a čo nie.

Mamy si často myslia, že najdôležitejšie je, aby ich dieťatko nebolo konfrontované s vonkajším prostredím, s “čistou špinou” a baktériami.

Vedie to však k tomu, že tieto veci sa nedostanú na zoznam imunitného systému medzi “susedov”, ktorých treba tolerovať.

V určitom veku sa zoznam uzavrie a imunita od istého momentu reaguje na všetko mimo tohto zoznamu ako na niečo cudzie - vznikajú napr. alergie. Čo v ňom nie je, je nepriateľské.

Ako dlho je tento zoznam otvorený?

Zhruba do tretieho roka života dieťaťa. Imunitný systém je v tomto smere odovzdaný do rozhodovania matky. A keď tá rozhodne o príliš čistotnom spôsobe života, paradoxne môže dieťatku ublížiť.

Potom prichádzajú astmy, atopické ekzémy a mnohé iné, dokonca aj psychiatrické diagnózy, ktoré sú s tým spojené.

Vnímate nárast počtu týchto diagnóz?

Áno. Dokonca existujú krivky, ktoré ukazujú prepojenie týchto diagnóz s potravinovým priemyslom.

Nekritizujem potravinový priemysel, je to dobrá vec, zemeguľu musíme nejako uživiť. Ale dnes už vieme, že problémom sú potraviny, ktoré majú to, čo sa v angličtine volá predĺžený shelf life, teda vydržia dlho na poličke.