Marek mal dvanásť rokov, keď sa u neho začali objavovať opakované myšlienky na samovraždu. Vždy, keď uvidel nôž, pýtal sa sám seba: Prebodnem sa? Alebo, keď bol blízko rímsy, často mu skrsla v hlave otázka: Skočím?
Už niečo počul o depresii, ktorá môže trápiť aj tínedžerov. A tak mu napadlo, že možno práve to sa deje v jeho vnútri. No niektoré veci boli predsa len mätúce.
Nemal totiž pocit, že by sa chcel zabiť. Naozaj si užíval život. Napriek tomu mal však silný strach, že urobí niečo, čím si ublíži. Desivé myšlienky mu kradli spánok. Ležal v posteli a preberal rôzne scenáre, ktoré môžu nastať.
Premýšľal aj nad tým, či sa nezbláznil.
Všetko, čo Marek vedel o obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD), pochádzalo z televíznych relácií. Väčšina ľudí v nich hovorila o tom, že nadmerne upratujú alebo si umývajú ruky, a to aspoň tisíckrát denne.
Boli to extrémne prípady a žiaden ani náznakom nepripomínal to, čo prežíva. A tak mu vôbec nenapadlo, že práve OCD je tá diagnóza, ktorá ho trápi.
Príbeh Mareka uverejnila pod nepravým menom na portáli The Conversation odborníčka Eva Surawy Stepney, ktorá pôsobí na Univerzite v Sheffielde vo Veľkej Británii.
Chcela ním upozorniť najmä na to, že OCD nie je nezvyčajné ochorenie a môže mať veľmi rozličné podoby. Dokonca ide o štvrtú najčastejšiu psychickú poruchu na svete. Nasleduje hneď po depresiách, zneužívaní návykových látok a sociálnej fóbii (úzkosť zo sociálnych interakcií, pozn. red.).
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že OCD je jedna z desiatich chorôb s najväčším zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o stratu zárobku a zníženú kvalitu života.
Koluje však o nej veľa predstáv, ktoré vôbec neodzrkadľujú rozmanitosť tohto ochorenia.
V texte sa dočítate:
- Aké sú dve základné črty OCD.
- Čo všetko patrí medzi príznaky OCD.
- Prečo nás filmári zavádzajú., ak OCD zobrazujú ako vtipné ochorenie.
- Kedy sa toto ochorenie zvyčajne začne prejavovať.
- Kedy treba vyhľadať lekára.
Dve základné črty OCD
Podobnú skúsenosť, akú mal Marek, opísali aj autori knihy Taking control of OCD. Hlavnú postavu v tomto príbehu stvárnil Ján.
Po tom, ako jeho kolega spáchal samovraždu, ho zaplavili nekončiace samodeštruktívne myšlienky. Neustále myslel na to, čo všetko by si mohol urobiť.
Vždy, keď prechádzal cez cestu, mu prišlo na um: Čo by sa stalo, keby som sa prestal hýbať a prešiel ma autobus?"
Tým sa to však nekončilo.
