So stravovaním dojčiat a detí to nie je vždy jednoduché. Kým niektoré zjedia to, čo im rodič predloží, iné v ňom môžu vyvolať pochybnosti o jeho kulinárskej šikovnosti. Buď jedlo úplne odmietajú, alebo ho zjedia len za určitých podmienok.
Nová štúdia ukázala, že u detí, ktoré trpia nechutenstvom, majú prieberčivé jedenie alebo sa, naopak, prejedajú, je väčšia pravdepodobnosť výskytu syndrómu pika.
„Pika je porucha príjmu potravy, pri ktorej človek jedáva nejedlé veci, ktoré nemajú žiadnu výživovú hodnotu, ako napríklad papier, mydlo, farbu, kriedu alebo ľad. Ide o závažnú poruchu príjmu potravy, ale jej výskum je veľmi obmedzený,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie Samuel Chawner z Cardiff University School of Medicine vo Walese.
Nutričná vedkyňa: Dieťa sa s novou potravinou musí stretnúť viac ako 20-krát, kým ju akceptuje Čítajte Hovorí, že pre zlepšenie podpory pre tých, ktorí zažili tento syndróm, treba pochopiť jeho prevalenciu v populácii.
Štúdia publikovaná v International Journal of Eating Disorders má zlepšiť poznatky o výskyte tejto poruchy v rôznych fázach detstva a získať vedomosti o ďalších ochoreniach či poruchách, ktoré sa popri nej vyskytujú.
V texte sa dočítate:
- Prečo by mali lekári vyšetrovať pika správanie u detí všetkých hmotností.
- Kedy by sa mal rodič obrátiť v súvislosti s týmto správaním na lekára.
- Aké zvyknú byť príčiny syndrómu.
Autizmus aj prieberčivosť
Výskumníci použili údaje z britskej dlhodobej štúdie rodičov a detí, ktorá sa začala v 90. rokoch 20. storočia v bývalom grófstve Avon v Anglicku. Analyzovali údaje od viac ako desaťtisíc respondentov, aby zistili prevalenciu pika v populácii.
„Zistili sme, že výskyt pika nesúvisel s BMI dieťaťa, a preto by lekári mali vyšetrovať pika správanie u detí všetkých hmotností a veľkostí,“ uvádza Chawner.
Štúdia ukázala, že syndróm bol najčastejší u trojročných detí. Hlásilo to 2,29 percenta rodičov. S pribúdajúcim vekom detí sa však výskyt znižoval. U detí s autizmom a oneskoreným vývojom bola väčšia pravdepodobnosť prejavenia syndrómu ako u detí bez autizmu.
Čo robiť s prieberčivými jedákmi? Ako zostaviť večeru, ktorú dieťa určite zje Čítajte Vedci tiež konštatujú, že správanie, ktoré sa prejavuje ako pika, môže súvisieť s ďalšími problémami pri stravovaní.
„Deti, ktoré prejavujú nechutenstvo, prejedanie sa a prieberčivosť v jedle, mali väčšiu pravdepodobnosť prítomnosti syndrómu. To je skupina, na ktorú sa treba zamerať pri monitorovaní možného pika správania. Skríning a diagnostika môže byť prospešná aj pre deti s vývojovým oneskorením alebo autizmom,“ vysvetľuje Chawner.
Deti svet skúmajú aj ústami
Detská lekárka Kristína Visolajská pre denník SME hovorí, že rodičia by mali vyhľadať lekára vtedy, keď malé dieťa výrazne uprednostňuje jeden konkrétny materiál, napríklad hlinu či omietku, a pritom nejde len o bežné skúmanie života. Deti, keď skúšajú loziť a postupne aj chodiť, začínajú totiž aj „ochutnávať“ svet.
O syndróme pika
- Neexistuje len jedna príčina vzniku pika.
- V niektorých prípadoch môže byť spojený s nedostatkom železa, zinku alebo inej živiny.
- U tehotných žien môže byť príčinou objavenia sa syndrómu anémia.
- Niektorí ľudia môžu mať dokonca radi textúry a chute určitých nejedlých vecí.
- V niektorých kultúrach je jedenie hliny - geofágia - akceptovaným správaním.
- Konzumácia určitých nepotravinových položiek môže viesť k iným závažným ochoreniam - napríklad otravám či parazitárnym infekciám, zablokovaniu čriev či duseniu.
Zdroj: Healthline
„To znamená, že si dávajú do úst všetko, čo vidia, a predmety skúmajú všetkými zmyslami vrátane chuti. Toto je normálne, preto o pika syndróme hovoríme až od druhého roku života, keď by už dieťa malo chápať, že veci okrem jedla si do úst dávať nemá,“ vysvetľuje.
Ak však deti výrazne uprednostňujú, napríklad hlinu alebo omietku, treba sa podľa odborníčky zamyslieť, či im nechýba nejaká zložka potravy - napríklad železo alebo zinok.
Deti zo slabších sociálnych pomerov môžu jesť nejedlé predmety aj preto, že sú hladné.
V prípade, že problém pretrváva po druhom roku života, nepovažuje Visolajská za kontraproduktívne urobiť širšiu diagnostiku vrátane psychických porúch.
V praxi sa stretla s konzumáciou abnormálnych materiálov u dieťaťa s poruchou autistického spektra a aj s jedením hliny u dieťaťa s chudokrvnosťou.
„Hneď ako sme dieťaťu doplnili železo a upravili stravu, problém odznel,“ dodáva.
Základom liečebnej stratégie bol rozhovor s rodičom, vysvetlenie správania a príčiny stavu. Potrebné je aj základné laboratórne vyšetrenie. Zriedka treba vyhľadať iného odborníka, lebo zvykne ísť o prechodný stav.
Bez obáv
Natalie Papiniová z University of North Carolina hodnotí, že výskum im pomohol dostať sa o krok bližšie k vytvoreniu vhodnejších možností liečby detí s pikou, keďže majú lepšiu predstavu o tom, ako sa toto správanie prejavuje a pretrváva počas raného detstva.
Aj trpezlivosť sa dá získať. Osem spôsobov, ako naučiť deti čakať Čítajte „Aj keď náš výskum objasnil niektoré príčiny vzniku pika, je dôležité zdôrazniť, že nie u všetkých detí, ktoré sú prieberčivými jedákmi, prejedajú sa alebo nejedia, sa tento stav vyvinie. Za stravovacími návykmi môže byť viac faktorov,“ hovorí.
Hlavná autorka štúdie radí každému rodičovi, ktorý má obavy o svoje dieťa a jeho stravovanie, obrátiť sa na jeho lekára.
Zdroje:
DOI: 10.1002/eat.24111
