Ako zápach zhnitých vajec alebo ako okolie stojatých vôd a kanalizácií. Presne tak smrdí sírovodík, plyn, ktorý je pri vdýchnutí vysoko toxický.
Vedeli ste však, že baktérie, ktoré ho vytvárajú, sa nachádzajú aj v ľudskom tele?
„Hoci tieto baktérie tvoria len malú časť črevného mikrobiómu, nemali by sme podceňovať ich dôležitosť,“ píše v texte na portáli The Conversation výskumníčka Jade Daviesová z Quadram Institute vo Veľkej Británii.
Vysvetľuje v ňom, ako tieto baktérie fungujú, prečo je dôležité, aby sa v našom čreve vytváral aj sírovodík, ale i to, či v tomto prípade tiež platí, že všetkého veľa škodí.
Sírovodík slúži ako signálna molekula
Baktérie, ktoré rozkladajú organické látky s obsahom síry a produkujú sírovodík, sa odborne nazývajú baktérie redukujúce sírany.
Ide o takzvané anaeróbne baktérie, čo znamená, že pri vystavení kyslíku zomierajú. Preto stojaté vody, ktoré nie sú rozvírené a okysličené, umožňujú týmto organizmom rozkvitať a vytvárať sírovodík.
Ako to je však v našom tele?

„V ľudskom tele sa malé množstvo sírovodíka vytvára prirodzene. V čreve produkujú ľudské bunky túto zlúčeninu ako signálnu molekulu, ktorá má regulovať pohyb čriev. Sírovodík tiež pomáha bunkám v hrubom čreve absorbovať energiu, ktorú potrebujú na fungovanie,“ vysvetľuje Daviesová.
Ak by sme tieto baktérie nemali, metabolický proces v našich črevách, vďaka ktorému sa rozkladajú molekuly potravy, aby sa dali využiť na energiu, by sa zastavil.
„Dobré baktérie potrebujeme v našich črevách na fermentáciu vlákniny. Je to preto, aby mohli vyrábať všetky druhy dôležitých a zdraviu prospešných zlúčenín. Napríklad mastných kyselín s krátkym reťazcom, čo sú krátke molekuly, ktoré udržujú naše črevá zdravé,“ píše výskumníčka.
Baktérie redukujúce sírany sú teda dôležitou súčasťou normálneho ľudského črevného mikrobiómu. Avšak zvýšené množstvo sírovodíka alebo baktérií, ktoré ho vytvárajú, by nám mohlo uškodiť.
Baktéria, ktorá nepoužíva sírany
Jedným z týchto druhov je napríklad baktéria Bilophila wadsworthia. Aj medzi baktériami redukujúcimi sírany je pomerne nezvyčajná.
Čo je mikrobióm?
- Odborníci ho definujú ako bakteriálny ekosystém žijúci v črevách.
- Ak sa spočítajú všetky mikroorganizmy a ich gény, ktoré máme v hrubom čreve, dostaneme až k číslu 39 triliónov.
- Mikrobióm nám pomáha pri udržaní celistvosti našej črevnej výstelky a chráni nás pred chorobami, čo znamená, že zohráva významnú úlohu v ľudskom zdraví.
Ide totiž o jediný známy druh baktérií, ktorý nie je schopný používať sírany.
Namiesto toho rozkladá taurín, molekulu, ktorá sa nachádza v mäse a mliečnych výrobkoch.
„Baktériu Bilophila wadsworthia objavili v 80. rokoch 20. storočia u ľudí s ťažkým zápalom slepého čreva. Vedci zistili, že rástla naozaj dobre v žlči, a preto jej pridelili rodové meno Bilophila (čo znamená milujúci žlč, pozn. red.),“ vysvetľuje jej pôvod Daviesová.
Dodáva, že keďže ju prvýkrát identifikovali v zdravotníckom stredisku Wadsworth Veterans Administration Medical Center v USA, dostala druhové meno wadsworthia.
Odvtedy spájal výskum baktérie Bilophila wadsworthia s negatívnymi účinkami v čreve. Išlo napríklad o zápalové ochorenie čriev, syndróm dráždivého čreva či kolorektálny karcinóm.
Napriek tomu, že sa často spája so zápalom, u viac než polovice ľudí je súčasťou normálneho zdravého mikrobiómu.
V malých množstvách užitočná, vo veľkých škodlivá
Zdá sa, že v malých množstvách je Bilophila wadsworthia užitočná, pretože vytvára trochu sírovodíka, ktorý pomáha predchádzať usadzovaniu škodlivých baktérií spôsobujúcich choroby.
Ale ak sa táto baktéria rozrastie a je jej priveľa, vytvára už príliš mnoho sírovodíka, čo môže spôsobiť zápal v čreve.
Vedci ešte stále neúspešne pátrajú po dôležitej veci. „Nie je jasné, ako alebo prečo môže dôjsť k expanzii baktérie Bilophila wadsworthia v čreve,“ priznáva výskumníčka.
Je však možné, že zvýšený výskyt baktérie a s tým spojená produkcia sírovodíka, sú ovplyvnené rôznymi faktormi. Napríklad stravou a zložením črevnej mikroflóry.
Zdroje:
DOI: 10.1016/B978-0-12-800100-4.00003-9
DOI: 10.1099/00221287-135-12-3405
DOI: 10.1186/s40168-022-01242-x
DOI: 10.1111/j.1574-6941.2009.00709.x