Artritídu môžu mať aj deti. Pri liečbe im môže pomôcť pohyb a cvičenie, radí odborník

Diagnóza artritídy sa zvyčajne spája so staršími ľuďmi. No môže sa týkať aj mladších, najčastejším typom u detí je juvenilná idiopatická artritída (JIA).

Ide o termín zastrešujúci rôznorodú skupinu ochorení, ktoré spája nástup pred šestnástym rokom života a zápal aspoň jedného alebo viacerých kĺbov trvajúci minimálne šesť týždňov.

Údaje o výskyte sa líšia na základe geografickej polohy, etnickej príslušnosti a aj použitej definície prípadu. Odhady prevalencie JIA v Európe sa tak pohybujú od 3,8 do 400 na 100-tisíc osôb.

Liek na ňu neexistuje. Bolesť však možno zvládnuť liečbou, ktorá zmierňuje príznaky, bolesti a opuch a tiež zabraňuje poškodeniu kĺbov.

Výskumník Ashley Cox z univerzity v Manchesteri zdôrazňuje, že pre deti s juvenilnou idiopatickou artritídou je fyzická aktivita nevyhnutná.

Niekedy však existujú obavy, že pohyb by mohol zhoršiť ich príznaky. Deťom môžu v aktivite brániť bolesti kĺbov, stuhnutosť aj slabé svaly.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Reumatológovia: Reumatoidná artritída môže pacienta obrať aj o desať rokov života Čítajte 

Ľudia s JIA sa však nemusia báť ani športu. Demonštruje to napríklad americká profesionálna golfistka Kristy McPhersonová aj bývalý hráč amerického futbalu Charcandrick West. Napriek problémom spojených s ich kondíciou si dokázali vybudovať kariéru ako profesionálni športovci.

„Juvenilná idiopatická artritída nie je len fyzický problém. Ovplyvňuje sociálne väzby a budúcu nezávislosť, čo si vyžaduje viac ako len lekársku starostlivosť. Tínedžeri s JIA sa boria s väčšími problémami ako ich rovesníci, to im prináša ďalšie ťažkosti so školou, výberom povolania, ostať v pohybe a sociálnym rozvojom,“ upozorňuje Cox.

Izolovanosť detí s artritídou

Dodáva, že žiaci s JIA mávajú problém najmä so školskou dochádzkou a participáciou na vyučovaní. Je možné, že musia vyhnúť niektorým fyzickým aktivitám, čo v nich môže zanechať pocit izolovanosti a ovplyvniť aj ich štúdium.

„Školy ich môžu podporovať programami, ktoré riešia ich potreby, pomáhajú im zvládať chorobu a zostať v škole. Táto podpora je životne dôležitá pre ich úspech vo vzdelávaní a budúce kariérne vyhliadky, ale vynechávanie školy a aktivít môže aj tak brániť úspechom,“ píše vo svojom texte na odbornom portáli The Conversation.

Britský výskumník vysvetľuje, že ak v dospievaní chorobu nezvládnu, môže to neskôr ovplyvniť aj ich pracovný život. Môže sa stať, že budú často chýbať v práci, mať problémy sa v nej sústrediť alebo čeliť obmedzeniam, ktoré im ju sťažia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Reuma je aj o pocitoch zúfalstva, keď by ste najradšej ušli z vlastného tela, vraví mladá Liptáčka Čítajte 

Juvenilná idiopatická artritída sa postupom času mení. Kým niektorí ľudia môžu vidieť zlepšenie symptómov a prejsť do remisie, iní môžu riešiť pretrvávajúce ťažkosti.

„Táto neistota robí plánovanie do budúcnosti a hľadanie správnej práce ešte náročnejším,“ konštatuje Cox.

Preto tvrdí, že je nevyhnutné pomôcť týmto mladým ľuďom zvládnuť ich chorobu a podporovať ich duševné a sociálne potreby v ranom štádiu.

Zapájanie do aktivít

Slovenský reumatológ Tomáš Dallos v učebnici Body na zapamätanie z detskej reumatológie píše, že liečba JIA väčšinou nevyžaduje oslobodenie od školskej dochádzky, je však potrebná zvýšená ochrana detí pred infekčnými ochoreniami.

Ťažkosti žiakov s JIA bývajú výraznejšie v ranných a dopoludňajších hodinách, a preto môže byť v ich výkon na telesnej výchove, pri kreslení či písaní horší ako počas zvyšku dňa.

„To, že dieťa počas obedňajšej prestávky bez ťažkostí behá, neznamená, že ráno na telesnej výchove simulovalo. Naopak, ranné cvičenie mu pomohlo sa v ten deň rozhýbať. Aj dlhšie trvajúci pokoj počas dňa vedie u detí s JIA k stuhnutosti a bolestivosti kĺbov,“ uvádza Dallos s tým, že deťom odporúčajú čo najviac pohybu.

Zo strany pedagógov je preto potrebné tolerovať, ak je dieťa neposedné, mrví sa na stoličke alebo si občas potrebuje natiahnuť končatiny.

Dallos považuje za vhodné zapojiť tieto deti do pomocných prác spojených s pohybom, napríklad rozdať či pozbierať zošity, utrieť tabuľu alebo priniesť pomôcky. Zároveň si však treba dať veľký pozor na preťažovanie váhonosných kĺbov a chrbtice.

Oslobodenie od telesnej výchovy

Aj slovenský expert zdôrazňuje, že pohyb je dôležitou súčasťou liečby JIA.

„Vhodné sú plynulé, nezaťažujúce a pravidelné pohyby kĺbov, napríklad pri plávaní, chôdzi, bicyklovaní. Naopak, nevhodná až škodlivá, môže byť nadmerná záťaž (šprint, ale aj beh na dlhé trate) a nárazy (skoky, dopady, trampolína, kontaktné športy),“ vymenúva vhodné a nevhodné aktivity.

Dieťa preto netreba vylúčiť z hodín telesnej výchovy, ale čo najviac ho zapojiť s ohľadom na dosiahnutý stupeň poškodenia kĺbov, aktuálnu aktivitu ochorenia a z nich vyplývajúce obmedzenia.

Oslobodenie dieťaťa od školskej telesnej výchovy považuje odborník za krajné riešenie, ktoré je často dôsledkom nezvládnutej spolupráce zdravotníckych a pedagogických pracovníkov.

Riaditeľ Centra pre športovú medicínu v detskej nemocnici v Kansas City Gregory Canty uvádza, že ak je ochorenie žiaka dobre kontrolované, len málo športov je preň prísne zakázaných. Pre bezpečnosť dieťaťa je dôležité vedieť, kedy prestať, dbať na ochranu pred zranením, vybrať správne tím či šport a prípadne nájsť iné spôsoby ako dieťa zapojiť.

Cantymu diagnostikovali JIA, keď mal tri roky. Keď bol starší a nemohol pre ňu so svojimi kamarátmi hrať futbal, rozhodol sa byť ich tímovým manažérom.

„Myslím si, že socializačný aspekt športu je veľmi dôležitý. Platí to najmä pre dieťa, ktoré už bojuje s chronickým autoimunitným ochorením,“ konštatuje pre portál Arthritis Foundation.

Fyzická aktivita

Cox upozorňuje, že nedostatok fyzickej aktivity môže viesť k slabým kostiam a nižšej kvalite života, zatiaľ čo vhodné cvičenie môže, naopak, pomôcť posilniť detské kosti, budovať svaly, zlepšiť ich schopnosť cvičiť a celkovo sa cítiť lepšie.

Odborníci naznačujú, že deti s JIA by sa mali snažiť byť aktívne 60 minút denne spôsobom, ktorý vyhovuje ich zdraviu a symptómom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Štyri spôsoby, ako cvičenie prospieva pri artritíde Čítajte 

„Napriek tomu deti s týmto ochorením často cvičia menej ako ich rovesníci, čo poukazuje na potrebu jasných, na mieru šitých rád, ako môžu bezpečne cvičiť“ píše Cox.

Odporúčania by mali byť súčasťou väčšieho plánu, ktorý zahŕňa ich liečbu a pravidelné, vhodné cvičenie, ktoré im pomôže zlepšiť zdravotný stav a vyhnúť sa budúcim problémom.

V súčasnosti na univerzite v Manchestri spolu s kolegami pracuje na výskume s cieľom lepšie pochopiť vplyv rôznych juvenilných reumatických ochorení vrátane JIA na dospievajúcich a mladých dospelých.

Ich výskum sa zameriava na riešenie osobitých výziev, ktorým čelia mladí ľudia s JIA informovaním o výstupoch založených na dôkazoch, ktoré môžu implementovať školy či pracoviská. Týmto spôsobom by chceli vplývať aj na vládu, aby viac podporila potreby mladých ľudí s artritídou.

Zdroje:

DOI: 10.1186/s12969-022-00755-x

DOI: 10.2147/PHMT.S282611

DOI: 10.2196/10401

DOI: 10.2147/OARRR.S174408

DOI: 10.1186/s42358-020-00138-4

DOI: 10.1186/s12969-017-0172-2

DOI: 10.2147/PHMT.S282611

DOI: 10.1186/1471-2431-13-2

DOI: 10.1177/13674935221083167

DOI: 10.1016/S2352-4642(18)30311-0

DOI: 10.1080/09638288.2017.1323018

DOI: 10.2147/PHMT.S282611