Prvotné príznaky sa nelíšia od bežných respiračných ochorení. Ako rozpoznať čierny kašeľ? (otázky a odpovede)

Nádcha, zápal spojiviek, kašeľ, prípadne zvýšená teplota. Prvotné príznaky čierneho kašľa sa nelíšia od bežných respiračných ochorení. Neskôr však prichádzajú záchvaty úporného až dávivého kašľa.

"Na vrchole záchvatu kašľa sa objavuje charakteristický zvuk, ktorý pripomína kikríkanie kohúta hi-hi-hi“. Následne nastupuje prestávka dýchania, takzvané apnoe. Na záver sa môže objaviť vracanie," hovorí pre denník SME lekárka Iveta Neuschlová z Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie Národného ústavu detských chorôb.

Uplynulé mesiace hlásia nárast prípadov čierneho kašľa oproti obdobiu pred pandémiou viaceré európske krajiny.

Napríklad v susednom Česku zaznamenali od začiatku roka 2024 do 4. marca celkovo 1666 infikovaných. Lekárov znepokojujú predovšetkým infekcie u detí, ktoré ešte nemajú jeden rok. Podľa českého Štátneho zdravotného ústavu ich už v susednej krajine zachytili 36.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Stúpa počet prípadov čierneho kašľa, lekári odporúčajú preočkovať sa Čítajte 

Podobnú situáciu zažívajú aj ďalšie európske štáty: Dánsko, Chorvátsko a Belgicko. Dostupné informácie hovoria, že najviac postihnuté sú vekové skupiny detí a mladších dospievajúcich.

Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že od začiatku roka 2024 bolo na Slovensku hlásených spolu 123 prípadov čierneho kašľa. Ochorenie sa pritom vyskytovalo vo všetkých vekových kategóriách aj vo všetkých krajoch.

"Najväčšie riziko závažného priebehu a úmrtia je u vnímavých neočkovaných alebo len čiastočne očkovaných dojčiat do 6. mesiaca veku," vysvetľuje Neuschlová.

V nasledujúcom texte lekárka odpovedá na najčastejšie otázky o čiernom kašli.

1. Čo je čierny kašeľ?

Čierny kašeľ alebo divý kašeľ je ochorenie, ktoré sa vyskytuje výlučne u ľudí.

"Je to vysoko nákazlivé ochorenie. K prenosu infekcie dochádza infikovaným aerosolom (kašľaním, kýchaním, pozn. red.) na druhého človeka, a to do vzdialenosti 90 až 150 cm," vysvetľuje Iveta Neuschlová.

Naopak, len zriedka sa človek nakazí z predmetov, ktoré kontaminuje chorý človek.

2. Čo je jeho príčinou?

V tomto prípade spôsobuje ochorenie baktéria, ktorá pochádza z rodu Bordetella pertussis.

"Podobné ochorenie spôsobuje aj Bodetella parapertussis, ktorá však neprodukuje takzvaný pertusový toxín," objasňuje lekárka.

Dodáva, že zdrojom nákazy sú v prípade oboch druhov najbližší členovia rodiny.

3. Môže dostať čierny kašeľ aj človek, ktorý bol riadne očkovaný?

"Áno, môže. Všetko závisí na postvakcinačnej imunite. To znamená na type použitej vakcíny, na očkovacej schéme a na pokrytí očkovaním v danej populácii," odpovedá Neuschlová.

Dodáva, že podobne ako iné ochorenia, aj čierny kašeľ vykazuje cyklický výskyt aj v dobre očkovanej populácii, je to asi raz za tri až päť rokov.

Priemerne prekoná človek čierny kašeľ dva až trikrát za život.

4. Aké sú príznaky čierneho kašľa?

Podľa odborníčky sa začína čierny kašeľ ako bežné respiračné ochorenie. Sprevádza ho nádcha, zápal spojiviek, kašeľ a môže byť prítomná aj zvýšená teplota (ide o takzvanú katarálnu fázu, pozn. red.).

"Tento priebeh trvá asi sedem až 14 dní. V tejto fáze je pacient najviac infekčný. U starších očkovaných detí a mladých dospelých môže pripomínať bežné nachladnutie alebo alergiu," hovorí Neuschlová.

Neskôr prichádzajú záchvaty úporného, dávivého kašľa.

"Na vrchole záchvatu kašľa sa objavuje charakteristický zvuk, ktorý pripomína kikiríkanie kohúta hi-hi-hi“. Následne nastupuje prestávka dýchania, takzvané apnoe. Na záver sa môže objaviť vracanie," vysvetľuje lekárka.

Dodáva, že počas záchvatu môže dôjsť k poklesu hladiny kyslíka v krvi, ktorý je známy ako hypoxémia, a tiež k premodraniu okolia pier. Práve podľa neho dostalo ochorenie názov čierny kašeľ.

"Takýchto záchvatov kašľa môže byť aj niekoľko za deň, veľmi často sa objavujú aj v noci a sú zdrojom nedostatku spánku a celkového vyčerpania. Medzi týmito záchvatmi pôsobí chorý ako zdravý. V minulosti sa toto ochorenie nazývalo aj ako „kašeľ 100 dní“. Postupne klesá frekvencia záchvatov a ochorenie prechádza do obdobia rekonvalescencie."

U veľmi malých neočkovaných detí je priebeh iný. Ochorenie často napreduje veľmi rýchlo.

"Po krátkom období nádchy a sekrécie z očí a nosa sa môže hneď vyvinúť hlasné vzdychanie a porucha dýchania (apnoe,pozn. red.), ktorá vedie k poklesu hladiny kyslíka a premodraniu a poruche vedomia.

5. Existuje špecifický príznak, ktorý by rodičovi prezradil, že má dieťa čierny kašeľ?

Podľa lekárky je úvodne štádium ochorenia (takzvané katarálne štádium, pozn. red.) neodlíšiteľné od iných respiračných ochorení alebo alergie.

Potom však prichádza ďalšie (takzvané paroxyzmálne štádium, pozn. red.) štádium, ktoré by nemalo byť zameniteľné za iné ochorenie.

"Dôležitým znakom je, že medzi záchvatmi pôsobí dieťa ako zdravé. U starších detí a očkovaných dospelých však môže aj toto štádium prejsť pod obrazom bežného respiračného ochorenia. Najdôležitejšia je anamnéza kontaktu s chorým človekom na toto ochorenie," objasňuje Neuschlová.

6. Musia byť pri ochorení zmodrané pery?

"Nemusia byť vždy. Častejšie býva u veľmi malých detí pri predĺžení prestávky v dýchaní a závažnejšom poklese kyslíka v krvi," odpovedá lekárka.

7. Môže pacient kašľať až tak, že sa povracia alebo upadne do bezvedomia?

"Na vrchole záchvatu kašľa sa objavuje apnoe, teda prestávka dýchania, zvlášť u malých detí môže byť spojená s poklesom hladiny kyslíka v krvi a aj poklesu frekvencie srdca a poruche vedomia," vysvetľuje Neuschlová.

Dodáva, že vracanie alebo napínanie na vracanie na vrchole kašľa patrí do bežného obrazu záchvatu kašľa. U malých detí môže byť príčinou dehydratácie alebo aj nechutenstvu a vyčerpaniu dieťaťa.

8. Môže dochádzať k prechodu zápalu z dýchacích ciest do pľúc ?

"Zápal pľúc nepatrí k častým komplikáciám čierneho kašľa, skôr ide o druhotnú infekciu, ktorá nasadla na čierny kašeľ," hovorí lekárka.

Hovorí, že k častejším komplikáciám patrí spomínaná dehydratácia a nedostatok kyslíka v krvi počas záchvatov, ale aj zakrvácanie do spojiviek, krvácanie z nosa, úbytok hmotnosti, či zápaly stredoušia. Medzi závažné neurologické komplikácie patrí aj postihnutie mozgu a rozvoj kŕčov.

"U malých detí sa vyskytuje výrazné zvýšenie hladiny bielych krviniek. Samozrejme u chronicky chorých detí s postihnutím respiračného systému, ako sú astma alebo cystická fibróza, dôjde k výraznému zhoršeniu vlastného ochorenia," dodáva odborníčka.

9. Kedy by mal pacient vyhľadať lekára?

Neuschlová upozorňuje, že ak bolo dieťa v kontakte s človekom, u ktorého bol následne dokázaný čierny kašeľ, rodič by mal kontaktovať pediatria. Najmä ak ide o dieťa, ktoré má menej ako šesť mesiacov alebo je neočkované.

"Tiež by mal vyhľadať lekára, ak sa u dieťaťa po krátkom priebehu infekcie horných dýchacích ciest objavia záchvaty úporného kašľa s premodrávaním okolo pier, celkovej slabosti dieťaťa, zníženého perorálneho príjmu alebo pri zmene vedomia dieťaťa," dopĺňa.

10. Ako vyzerá liečba čierneho kašľa? Je nutné vždy nasadiť antibiotiká?

Ak diagnostika odhalí, že pacient trpí čiernym kašľom, nemal by sa vyhýbať užívaniu antibiotík.

"Liečba antibiotikami by sa mala začať okamžite u každého preukázaného ochorenia, ale aj vysoko pravdepodobného ochorenia. Profylaktické podanie antibiotík by malo byť tiež tehotnej ženy pred pôrodom , v poslednom mesiaci gravidity," hovorí Neuschlová.

V individuálnych prípadoch by mal lekár posúdiť preventívne podanie antibiotík aj u ostatných rodinných príslušníkov. Podľa lekárky najideálnejšie je tieto lieky podávať už v katarálnom štádiu. Problémom je však to, že v tomto štádiu je veľmi ťažké ochorenie rozpoznať. Dá sa to len na základe kontaktu s človekom, ktorému už lekári čierny kašeľ diagnostikovali.

V proxyzmálnom štádiu sa podávajú na to, aby sa znížila doba vylučovania baktérie.

"Ostatná symptomatická liečba v rozvinutom paroxyzmálnom štádiu je veľmi problematická, u väčšiny pacientov neefektívna. Bežné liečivá nedokážu zabrániť záchvatom kašľa. Skôr sa sa zameriavame na úľavové polohy, zmenu prostredia (chlad), zabrániť dehydratácii a nedostatočnému príjmu jedla," vysvetľuje lekárka.

11. Aké režimové opatrenia by mali pacienti s čiernym kašľom dodržiavať?

"Izolácia je potrebná po dobu piatich dní od začatia antibiotickej liečby. U neliečených detí antibiotikami po dobu 21 dní," odpovedá Neuschlová.

12. Aká je najlepšia prevencia proti čiernemu kašľu?

K hlavnej prevencii patrí podľa Neuschlovej kompletné očkovanie.

"Ide najmä o ochranu najmenších detí, kde aj napriek možnostiam dnešnej medicíny môže byť priebeh u veľmi malých detí závažný. U takto vysoko nákazlivého ochorenia nie je v dnešnej dobe a pohybe ľudí po celom svete iná možnosť," hovorí.

Dodáva, že okrem pravidelného očkovania u detí treba jednoznačne zabezpečiť zvýšenie postvakcinačnej imunity u dospelých, a to doplnením očkovania na čierny kašeľ pri preočkovaní na tetanus. Zvlášť to platí v rodinách, v ktorých plánujú ľudia mať deti.