Ľudia používajú soľ od počiatku civilizácie na spracovanie, konzervovanie a zlepšovanie potravín. Jej pozoruhodná schopnosť regulovať rast baktérií pravdepodobne prispela k rozvoju fermentovaných potravín od kyslej kapusty či kimči cez salámu, olivy, chlieb až po syr.
Dnes je soľ všadeprítomná a vysoko koncentrovaná v čoraz viac spracovanej strave.
V mnohých európskych krajinách sa vďaka iniciatívam za lepšie označovanie obsahu soli na obaloch , zmenu zloženia potravín s cieľom obmedziť obsah soli a dokonca aj zavedenie dane zo soli, začali prejavovať pozitívne účinky. Vedci tam následne zaznamenali napríklad nižší krvný tlak a menej úmrtí na srdcové choroby.

Gastroenterológ a výskumný pracovník na Washingtonskej univerzite Christopher Damman poukazuje na to, že pribúdajú dôkazy o tom, že príliš veľa soli - konkrétne chloridu sodného pridávaného na konzervovanie a zvýraznenie chuti mnohých vysoko spracovaných potravín - spôsobuje, že sú ľudia chorí.
Môže spôsobovať vysoký krvný tlak a prispievať k infarktu a mozgovej príhode. Je tiež spojená so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny žalúdka a hrubého čreva, Ménièrovej choroby, osteoporózy a obezity.
Damman v texte na odbornom portáli The Conversation sa snaží vysvetliť, ako je možné, že látka, o ktorej sa hovorí, že je nad zlato, sa zmenila na niečo, čo mnohé lekárske inštitúcie považujú za kľúčový prediktor choroby. Jednu z odpovedí môže ukrývať aj črevný mikrobióm.
V texte sa dočítate:
- Ako vplýva sodík na krvný tlak.
- Prečo zvýšené množstvo soli môže viesť k nárastu hmotnosti.
- Ako si dobre udržiavať črevný mikrobióm a zároveň dbať na príjem soli.
Krvný tlak a sodík
Soľ je chemická zlúčenina sodíka a chlóru chloridu. Z týchto dvoch prvkov by nás mal zaujímať najmä ten prvý.
Dôvodom je, že s konzumáciou príliš veľkého množstva sodíka súvisí zvýšené riziko vysokého krvného tlaku alebo hypertenzie. A vysoký krvný tlak predstavuje rizikový faktor srdcových ochorení, mŕtvice a príčinu ochorení obličiek.
Damman vysvetľuje, že úloha sodíka pri krvnom tlaku a srdcových ochoreniach súvisí najmä s reguláciou množstva vody v cievach.
„Zjednodušene povedané, čím viac sodíka v krvi, tým viac vody vtiahne do ciev. To vedie k vyššiemu krvnému tlaku a následne k zvýšenému riziku srdcového infarktu a mŕtvice,“ hovorí.
Soľ nemá u všetkých ľudí rovnaké účinky na krvný tlak. Niektorí na to môžu byť viac alebo menej citliví.
Podľa vlaňajšieho výskumu však soľ zmenou črevného mikrobiómu môže zvyšovať krvný tlak. Vedie totiž k zníženiu počtu zdravých mikróbov a kľúčových metabolitov, ktoré produkujú z vlákniny. Tieto metabolity znižujú zápal v cievach a udržiavajú ich pružné, čo prispieva k zníženiu krvného tlaku.

Nárast hmotnosti
Sodík sa spája aj s inými zdravotnými problémami, ako je krvný tlak. A aj tu môže zohrávať úlohu mikrobióm.
„Strava s vysokým obsahom sodíka a vyšší obsah sodíka v stolici súvisia s metabolickými poruchami vrátane zvýšenej hladiny cukru v krvi, stukovatenia pečene a priberania,“ konštatuje Damman.
Jedna štúdia odhadovala, že na každý gram sodíka denne navyše pripadá o 15 percent vyššie riziko obezity.
Koľko soli stačí
Pre priemerného dospelého človeka predstavuje zdravá spotreba menej ako päť gramov soli denne.
Celosvetový priemerný denný príjem je však takmer 11 gramov.
Zdroj: WHO
Štúdia Národného inštitútu zdravia ukázala, že osoby, ktoré sa počas dvoch týždňov stravovali ultra-spracovanými potravinami, zjedli približne o 500 kalórií viac a vážili približne o dva kilogramy viac v porovnaní s osobami, ktoré sa stravovali minimálne spracovanými potravinami. Jedným z najväčších rozdielov medzi týmito diétami bolo 1,2 gramu sodíka skonzumovaného navyše pri ultra-spracovanej strave.
Hlavným vysvetlením, prečo zvýšené množstvo soli môže viesť k nárastu hmotnosti napriek tomu, že neobsahuje žiadne kalórie je, že sodík zvyšuje chuť na jedlo.
„Keď sa sodík kombinuje s jednoduchými cukrami a nezdravými tukmi, tieto takzvané hyperchutné potraviny môžu byť spojené s priberaním, pretože sú obzvlášť dobré na stimuláciu centier odmeňovania v mozgu a návykové stravovacie správanie,“ vysvetľuje Damman.
Soľ sa môže spájať s chuťou na jedlo aj vďaka skratu v črevnom mikrobióme.

Gastroenterológ vysvetľuje, že metabolity mikrobiómu stimulujú uvoľňovanie prírodnej verzie liekov na chudnutie Wegovy a Ozempic, črevného hormónu GLP-1. Prostredníctvom neho môže zdravý mikrobióm kontrolovať chuť do jedla, hladinu cukru v krvi a rozhodnutie spaľovať alebo ukladať energiu vo forme tuku. Priveľké množstvo soli môže narušiť jeho uvoľňovanie.
Medzi ďalšie vysvetlenia vplyvu soli na metabolické ochorenia s rôznym množstvom dôkazov patrí zvýšené vstrebávanie cukru, zvýšené množstvo kortikosteroidov pochádzajúcich z čreva a fruktózy môže viesť k hromadeniu tuku a zníženiu využitia energie na výrobu tepla.
Rovnováha
A ako môžete dobre vyživovať črevný mikrobióm a zároveň dbať na príjem soli?
Damman na začiatok radí obmedziť konzumáciu vysoko spracovaných potravín. Teda údenín, fastfoody, slané pochúťky ako krekry či čipsy, ale aj sladené nealkoholické nápoje aj chlieb.
„Namiesto toho sa zamerajte na potraviny s nízkym obsahom pridaného sodíka a cukru a vysokým obsahom draslíka a vlákniny, ako sú nespracované potraviny rastlinného pôvodu: fazuľa, orechy, semená, celozrnné výrobky, ovocie a zelenina,“ odporúča.

Zdravšou voľbou môžu byť aj fermentované potraviny, hoci aj tie často obsahujú veľa sodíka. Dôvodom je, že majú vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, vlákniny, polyfenolov a draslíka.
Pri zostavovaní jedálneho lístka by ste mali zvážiť aj rovnováhu sodíka a draslíka. Zatiaľ čo sodík pomáha udržiavať tekutiny v cievach, draslík ju pomáha udržiavať v bunkách. Preto je najlepšie ich prijímať vo vyváženom pomere.
„Hoci všetky rady je najlepšie prijímať ‚so štipkou soli‘, váš mikrobióm si opatrne žiada, aby nebola veľká,“ dodáva gastroentológ.
Zdroje:
DOI: 10.1016/j.jacc.2019.11.055
DOI: 10.1016/j.jacc.2014.12.039
DOI: 10.3390/nu14204260
DOI: 10.1093/ajh/hpt294
DOI: 10.1038/s41371-020-00407-1
DOI: 10.1038/s44161-022-00204-8
DOI: 10.3390/nu14061171
DOI: 10.3390/nu10091154
DOI: 10.1161/HYPERTENSIONAHA.122.18558
DOI: 10.1038/s41366-018-0201-3
DOI: 10.1038/ki.1985.38
DOI: 10.1016/j.jacc.2014.12.039
DOI: 10.1038/s41366-018-0201-3
DOI: 10.1111/dom.14980
DOI: 10.2147/DMSO.S338915
DOI: 10.1002/fsn3.2781
DOI: 10.4162/nrp.2023.17.2.175
DOI: 10.1016/j.nutres.2018.04.008
DOI: 10.1016/j.cmet.2019.05.008
DOI: 10.1016/j.physbeh.2008.04.008
DOI: 10.1002/oby.22639
DOI: 10.1016/j.appet.2021.105592
DOI: 10.1155/2016/7238679
DOI: 10.1097/MNH.0000000000000152
DOI: 10.1093/cvr/cvac160
DOI: 10.3390/nu14020253
DOI: 10.1016/j.nfs.2015.03.001
DOI: 10.1093/eurheartj/ehab274
DOI: 10.1080/10408398.2017.1383355
DOI: 10.1016/j.cell.2021.06.019
DOI: 10.1038/s41598-019-53242-x