Pred piatimi rokmi sa prerušovaný pôst stal módnym trendom. V rebríčku od spoločnosti Google sa v roku 2019 umiestnil na prvom mieste najvyhľadávanejších diét.
Počas prerušovaného pôstu sa dobrovoľne na určitý čas vzdáte jedla, aj nápojov okrem vody. Niektorí držia pôst z náboženských dôvodov, pre iných je prostriedkom pre udržanie hmotnosti či chudnutie.
Na otázku, či ide o zdravý spôsob chudnutia, sčasti odpovedá nový výskum nedávno prezentovaný na konferencii American Heart Association's Epidemiology and Prevention v Chicagu.
Spevákovi z Coldplay stačí na deň jedno jedlo. Experti radia udržiavať si hmotnosť inak Čítajte Ten ukázal, že tí, ktorí sa postili, mali o 91 percent vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia. Zvýšené riziko mali aj osoby s ochorením srdca alebo s rakovinou. K predĺženiu života neviedlo ani to, keď sa stravovanie obmedzilo na menej ako osem hodín.
Výskumníci výsledky porovnávali s ľuďmi, ktorí jedli 12 až 16 hodín denne.
„Je veľmi dôležité, aby si pacienti, najmä tí so srdcovými ochoreniami alebo s rakovinou, uvedomili súvislosť medzi osemhodinovým stravovacím oknom a zvýšeným rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia,“ uviedol hlavný autor štúdie doktor Victor Wenze Zhong.
Registrovaná nutričná terapeutka Pavlína Kosečková z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne pre SME priznáva, že výsledky štúdie ju síce veľmi prekvapili, ale zároveň sa obáva možného rozruchu, ktorý môžu vyvolať.
„U ľudí, u ktorých budú zistenia štúdie v rozpore s ich presvedčením, budú tieto informácie najviac kritizované, naopak ľudia, ktorým výsledky štúdie zodpovedajú ich presvedčeniu, budú zistenia šíriť ako definitívne závery. Aj to je predčasné,“ hovorí.
Dodáva, že ide o prvú štúdiu, ktorá ukazuje vplyv časovo obmedzeného stravovania (time-restricted eating, TRE) na zdravie človeka z dlhodobého hľadiska. Výsledky boli zisťované na veľkej vzorke ľudí. Zároveň si treba uvedomiť, že štúdia identifikovala súvislosť a nie kauzalitu.
V texte sa dočítate:
- Čo je to časovo obmedzené stravovanie.
- Prečo môže byť pri ňom vyššie riziko úmrtia.
- Aký je vhodnejší stravovací plán.
Skúmanie prepojenia
Autori novej štúdie uvádzajú, že väčšina krátkodobých randomizovaných kontrolovaných štúdií ukázala, že prerušovaný pôst zlepšuje určité ukazovatele kardiometabolického rizika, ako sú krvný tlak, hladina cholesterolu a cukru v krvi. Avšak, dlhodobé účinky nie sú známe.
Cieľom ich štúdie bolo zistiť, či môže byť takéto stravovanie spojené so zníženým rizikom úmrtia zo všetkých príčin, teda aj zo špecifických.
Štúdia zahŕňala údaje približne od 20-tisíc dospelých v USA s priemerným vekom 49 rokov. V čase zaradenia do štúdie mali najmenej 20 rokov. Účastníci štúdie boli sledovaní v priemere osem a maximálne 17 rokov.
Štúdia zahŕňala údaje o účastníkoch z Národného prieskumu zdravia a výživy (NHANES) z rokov 2003 - 2018 a porovnala ich s informáciami o ľuďoch, ktorí zomreli v danom období. Účastníci tiež vypĺňali dotazník, v ktorom mapovali svoje denné stravovanie.
Expert na výživu: Dvadsaťroční športovci nemali rannú erekciu. To indikuje problém Čítajte Autori štúdie priznali, že ich zistenia prekvapili, keďže prerušovaný pôst preukázal krátkodobé kardiometabolické výhody.
Okrem zvýšeného rizika úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia však výskumníci zistili, že u ľudí s týmto ochorením, ktorí mali osem- až desaťhodinové stravovacie okno, bolo o 66 percent vyššie riziko úmrtia buď na mŕtvicu, alebo na ochorenie srdca.
Časovo obmedzené stravovanie rovnako neznížilo celkové riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny.
Ale stravovanie kratšie ako 16 hodín denne bolo spojené s nižším rizikom úmrtia na rakovinu u tých, ktorí mali toto ochorenie.
Dôvod na kardiovaskulárnu smrť
Nutričný terapeut Ján Ceperko pre SME závery štúdie hodnotí ako dobrú hypotézu k ďalším klinickým štúdiám, ktoré by bližšie vysvetlili príčinnú súvislosť a koreláciu medzi prerušovaným pôstom a kardiovaskulárnou mortalitou. Aj preto nedokázal odpovedať na otázku, prečo túto spojitosť našli.
„Na hypotetickej úrovni môžeme diskutovať o tom, že vzorka, ktorá mala práve spomínanú reštrikciu 8:16, mala zároveň najvyššie BMI (29,9) z celej testovanej vzorky. Predpokladajme teda, že z veľkej, a štatisticky významnej, časti išlo o BMI v nadváhe, hraničiacej s obezitou, ktoré by mohlo byť spôsobené zmnožením tuku,“ vysvetľuje.
Dodáva, že ak by sa predpokladalo, že takíto pacienti sa rozhodli prejsť okamžite na striktnú reštrikciu, tak teoreticky by mohlo dôjsť k nadmernej lipolýze, teda k štiepeniu tukového tkaniva, čo následne vedie k nadmernému uvoľňovaniu cytokínov - prozápalových látok, ktoré v tukovom tkanive prevažujú. Tie môžu následne v organizme, najmä v srdci a cievach spôsobiť rôzne ťažkosti.
