Hoci dnes už vieme, že existujú viaceré typy porúch príjmu potravy, jedno majú spoločné: z jedla sa stáva nepriateľ.
„Všetky poruchy príjmu potravy spája to, že človek začne vnímať jedenie ako problémové. Už to nie je automatická činnosť, nad ktorou moc nerozmýšľame, postupne sa začneme na stravu príliš zameriavať a začneme sa jej báť,“ hovorí v podcaste Vizita psychiatrička Ivana Fuseková z Kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy príjmu potravy patria mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatové prejedanie.
Psychiatrička však upozorňuje, že pribúdajú aj pacienti s diagnózami, ktoré mnohí ľudia nepoznajú. Patrí k nim napríklad ortorexia.
„Ortorexia je nadmerné zameriavanie sa na zdravé potraviny. Strach je v tomto prípade viazaný na jednotlivé potraviny, či náhodou nie sú nebezpečné, nezdravé a v akom množstve ich človek môže prijať,“ vysvetľuje psychiatrička.
V texte sa dočítate:
- Čo zahŕňa pojem ortorexia, čo má spoločné s mentálnou bulímiou a anorexiou.
- Aké sú jej príznaky.
- Aké sú rizikové faktory, ktoré môžu prispieť k rozvoju ortorexie.
- Ako by ste mali postupovať, ak máte podozrenie, že trpíte ortorexiou.
- Či sa dá liečiť.
Posadnutosť zdravým stravovaním
Samozrejme, jesť zdravé a výživné jedlo je dobré. No ak má pacient ortorexiu, je ním posadnutý do takej miery, že u neho nastávajú zdravotné ťažkosti, podvýživa, prípadne dochádza aj k narušeniu jeho sociálnych vzťahov.
Termín zadefinovali lekári prvýkrát v roku 1997 a znamená posadnutosť správnym alebo zdravým stravovaním.
Hoci stále nejde o oficiálnu diagnózu, prijali ho odborníci na celom svete. Základnou myšlienkou je, že pacienti, ktorých trápi ortoexia, odmietajú rôzne potraviny, pretože nie sú dostatočne „čisté“. Nakoniec sa začnú vyhýbať jedlám, pretože nespĺňajú ich štandardy, alebo si ich sami nepripravili.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že existujú určité podobnosti medzi ortorexiou a mentálnou bulímiou a anorexiou. Platí pri nich, že pacient chce mať veľkú kontrolu nad sebou aj nad jedlom.
Štúdie tiež ukázali, že mnohí jedinci s ortorexiou majú aj obsedantno-kompulzívnu poruchu.

Aké sú príznaky ortorexie?
Ortorexia má viacero typických symptómov. Toto sú tie základné:
Obavy o kvalitu potravín: pacienti s ortorexiou neustále riešia kvalitu a zdroj potravín, ktoré konzumujú. Často to vedie až k úzkostným stavom. Vyhýbajú sa stravovaniu v reštauráciách či jedálňach. Boja sa totiž, že ak si jedlo sami nepripravia, nebude spĺňať potrebné normy. Zároveň majú neustály strach a riešia, či je jedlo dostatočne čisté a dobré pre ich zdravie.
Známky podvýživy: z vyššie spomenutých dôvodov pacienti s ortorexiou často nejedia dostatočne rozmanité jedlá. To vedie k tomu, že môžu schudnúť alebo trpieť fyzickými známkami podvýživy.
Neustále štúdium výskumu potravín: Jedna vec je stráviť niekoľko minút skenovaním štítku produktu alebo surfovaním po internete a hľadaním informácií o zložkách potravín. No pacienti s ortorexiou vedia stráviť hodiny denne premýšľaním a plánovaním.
Odmietanie širokej škály potravín: Je normálne vyhýbať sa niektorým jedlám, pretože vás nelákajú, nechutia vám alebo sa po ich zjedení necítite dobre. Avšak ľudia s ortorexiou vynechávajú z jedálneho lístka celé kategórie potravín. Napríklad prestanú jesť obilniny, akékoľvek potraviny s konzervačnými látkami, lepkom alebo cukrom. Prípadne všetky potraviny, ktoré sa im nepozdávajú, pretože podľa nich nie sú dosť zdravé.
Strach : Pacienti s ortorexiou žijú v neustálom strachu. Na jednej strane majú pocit, že robia správnu vec, keď na stravujú zdravo. No na druhej strane sa boja zjesť čo i len jedno jedlo, ktoré si sami nepripravili. Večera v reštaurácii je pre nich hotovou katastrofou. Okrem toho sú tiež prehnane kritickí k tomu, ako si vyberajú jedlo ich priatelia, no zároveň nemajú žiadne racionálne vysvetlenie pre svoje stravovanie.
Zacyklenie sa v začarovanom kruhu: Ľudia s ortorexiou neustále preskakujú medzi sebaláskou a pocitom viny.
Čo s tým?
Aktuálne neexistujú žiadne oficiálne kritériá na stanovenie tejto diagnózy, pretože ortorexia nie je zahrnutá v DSM-5 usmerneniach (diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, pozn. red.), ktoré používajú lekári.
Rizikové faktory, ktoré môžu prispieť k rozvoju ortorexie:
obsedantno–kompulzívne tendencie,
sklony k perfekcionizmu,
úzkostlivá povaha,
nutkavé kontrolovanie vecí,
prekonanie niektorej z porúch príjmu potravy,
niektoré druhy povolaní (baletky, športovci a dokonca aj členovia orchestra vážnej hudby).
Zdroj: Chuť žiť.
Platí však, že ortorexia je duševná choroba charakteristická patologickou posadnutosťou zdravou stravou.
„Zdravá strava neznamená odmietnuť keksík, aj keď naň máme chuť, či hodiny premýšľať nad tým, čo si dať na obed. Zdravá strava znamená ísť bez obáv s priateľmi do reštaurácie a najesť sa, či ísť na rande do cukrárne. Zdravá strava je o zdravom vzťahu k jedlu,“ upozorňuje na svojom webe organizácia Chuť žiť, ktorá sa venuje vzdelávaniu a podporným programom liečby pre ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy a ich blízkych.
Podľa odborníkov je kľúčové, aby si ľudia s ortorexiou uvedomili, že aj keď jesť zdravo je pre ich telo dobré, cesta, ktorú si zvolili, im škodí.
Preto, ak si myslíte, že máte nezdravý vzťah k jedeniu, neváhajte kontaktovať vášho lekára.
Dá sa ortorexia liečiť?
Problémom pri riešení tohto ochorenia je to, že často dochádza len k liečbe príznakov, nie príčin ochorenia. Nestačí sa zamerať len na nevhodné stravovanie, ale aj na nadmernú úzkostlivosť, tendencie k perfekcionizmu, nutkavé kontrolovanie či nespokojnosť s vlastným telom.
Lekári často liečia ortorexiu rovnako ako rôzne druhy anorexie alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy. Liečba zvyčajne zahŕňa psychoterapiu s cieľom zvýšiť rozmanitosť konzumovaných potravín, napríklad cez vystavovanie sa „fear foods“ – potravinám vyvolávajúcim úzkosť. Obsahuje tiež relaxačné techniky, ako sú dychové cvičenia, meditácia všímavosti, joga alebo tajči, prípadne farmakologickú liečbu alebo hospitalizáciu.
„Uzdravovanie je proces, ktorý zahŕňa aj návrat k dôvere k vlastnému telu. Pripustenie si, že naše telo nie je pokazené, ale že si dokáže vypýtať, čo chce. Výsledkom je možnosť jesť bez reštrikcií a sloboda povedať „Nechcem“, upozorňuje organizácia Chuť žiť.
Zdroje:
DOI: 10.3390/jcm11206134