Pri zdravom starnutí sa mozog mierne zmenšuje, no nestráca veľké množstvo neurónov. Avšak pri všetkých typoch demencie nastane zmenšenie mozgu aj pre poškodenia a odumierania mozgových buniek. Osobitne výrazné to je pri Alzheimerovej chorobe a vaskulárnej demencii.
Ľudské mozgy sa však zväčšujú – a podľa novej štúdie uverejnenej v odbornom časopise JAMA Neurology to môže byť dobrá správa pre jeho zdravie.
Je potvrdené, že ľudia narodení v 70. rokoch 20. storočia mali objem mozgu v priemere o takmer sedem percent väčší ako tí, ktorí sa narodili o 40 rokov skôr.
„Pri určovaní veľkosti mozgu zohráva hlavnú úlohu genetika, ale naše zistenia naznačujú, že ju môžu zohrávať aj vonkajšie vplyvy – napríklad zdravotné, sociálne, kultúrne a vzdelávacie faktory,“ píše vo vyhlásení jeden z autorov štúdie, profesor neurológie Charles DeCarli.
Určitý stupeň zabúdania je normálny. Ak narúša bežné fungovanie je potrebné ho riešiť Čítajte Riaditeľ Centra pre výskum Alzheimerovej choroby Kalifornskej univerzity v Davise vysvetľuje, že väčšie mozgové štruktúry môžu odrážať lepší vývoj mozgu a jeho lepšie zdravie.
„Väčšia mozgová štruktúra predstavuje väčšiu mozgovú rezervu a môže tlmiť účinky ochorení mozgu súvisiacich s vekom, ako sú Alzheimerova choroba a príbuzné demencie,“ približuje DeCarli.
Predchádzajúca štúdia totiž ukázala, že medzi účastníkmi, od ktorých tá aktuálna čerpala dáta, sa v priebehu troch desaťročí znížil výskyt demencie.
„Vzhľadom na to, že riziko demencie je multifaktoriálne, na pochopenie týchto trendov bude potrebné dôkladne zvážiť viaceré faktory a biologické merania v rôznych kohortách narodených detí,“ píše Prashanthi Vemuriová z Mayo Clinic v Minnesote v sprievodnom úvodníku.
V súčasnosti sužuje demencia na celom svete približne 58 miliónov ľudí a predpokladá sa, že do roku 2050 ich počet dosiahne 152,8 milióna.
Demencia označuje celý rad ochorení. Patria sem Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia, demencia s Lewyho telieskami, frontotemporálna demencia aj zmiešaná demencia.
V texte sa dočítate:
- Ako výskumníci zistili, že sa mozgy zväčšujú.
- Aké sú obmedzenia štúdie.
- Aké sú znaky demencie.
Väčšie mozgy u mladších
Nová štúdia sa zaoberala účastníkmi dlhodobej štúdie Framingham Heart Study (FHS), ktorá viac ako 75 rokov sledovala 15-tisíc osôb. Z kohorty FHS absolvovalo 3226 ľudí dve vyšetrenia magnetickou rezonanciou, ktoré boli vhodné pre túto štúdiu. Z nich bolo 1706 žien a 1520 mužov.
Výskumníci pomocou snímok merali objem mozgu, sivú hmotu, mozgovú bielu hmotu, objem hipokampu, plochu kortikálneho povrchu a aj hrúbku kortikálnej hmoty.
Všetci účastníci sa narodili v rokoch 1930 až 1970, pričom priemerná dekáda narodenia bola 50. roky. Ľudia, ktorí sa narodili v 70. rokoch, boli v priemere o 1,6 centimetra vyšší ako tí z 30. rokov, preto to vedci pri porovnávaní meraní mozgu zohľadnili.
Ľahká kognitívna porucha nie je len o zabúdaní. Problémy s ňou nemusia človeka obmedzovať Čítajte Štúdia zistila postupné, ale konzistentné zvyšovanie v niekoľkých mozgových štruktúrach. Napríklad meranie objemu mozgu (intrakraniálny objem) ukázalo stabilný nárast desaťročie po desaťročí. Kým u narodených v 30. rokoch bol priemerný objem 1234 mililitrov, u osôb narodených v 70. rokoch stúpol objem približne o 6,6 percenta.
Mladší ľudia mali aj väčší intrakraniálny objem, o 7,7 percenta viac bielej hmoty, o 2,2 percenta viac sivej kôry, o 5,7 percenta väčší objem hipokampu a o 14,9 percenta väčší povrch kôry.
Jediným ukazovateľom, ktorý sa znížil, bola hrúbka kôry, ktorá bola o 20,9 percenta tenšia. A aj po zohľadnení výšky boli rozdiely stále významné.
Otázne nižšie riziko
Predchádzajúce štúdie naznačovali, že väčší objem mozgu chráni pred účinkami chorobných prejavov demencie. Tvrdili tiež, že osoby s väčším obvodom hlavy môžu vydržať väčší stupeň poškodenia predtým, ako sa u nich začnú prejavovať kognitívne poruchy.
Znaky demencie
Hoci sa demencia prejavuje rôznymi príznakmi v závislosti od typu poruchy, podľa Centra Memory treba poznať tri základné okruhy jej prejavov:
- Narušenie poznávacích funkcií
U pacienta nastáva problém s krátkodobou pamäťou, vyskytujú sa aj problémy s orientáciou v čase a v priestore či porucha zrakovo-priestorových funkcií. Objavuje sa aj problém s pozornosťou, rečou, rozhodovaním a poruchy abstraktného myslenia a motorickej kontroly.
- Problémy so správaním a s emóciami
Počas ochorenia sa neraz prejavuje úzkosť, povznesená nálada, nervozita, depresia, apatia, bludy, halucinácie, nepokoj, agresívne správanie, blúdenie, stereotypná motorika, zmeny osobnosti, poruchy spánku či stravovania.
- Narušenie aktivít denného života
U pacienta sa nezhoršujú len poznávacie funkcie, ale aj schopnosť sa o seba postarať.
Zdroj: Centrum Memory
Hypotéza mozgovej rezervy naznačuje, že väčší objem mozgu s väčším počtom neurónov a synaptických spojení by mohol poskytovať ochranu pred poklesom kognitívnych funkcií v dôsledku atrofie mozgu. Ako ukazovatele objemu mozgu sa používajú intrakraniálny objem a obvod hlavy.
Riaditeľ vedeckých programov Alzheimerovej asociácie Ozama Ismail, ktorý na štúdii nespolupracoval, však pre Medical News Today (MNT) vysvetľuje, že dôvodom môžu byť iné faktory.
„K odolnosti môže prispieť mnoho ďalších faktorov vrátane genetiky, prostredia, sociálno-ekonomického statusu, vzdelania a aktívneho verzus sedavého životného štýlu,“ tvrdí.
Iné štúdie zdôrazňujú, že to, ako dobre mozog funguje, je vo vzťahu k riziku demencie dôležitejšie ako skutočná veľkosť mozgu.
U ľudí s vyššou kognitívnou rezervou sa príznaky demencie prejavujú neskôr, ale ich úpadok je rýchlejší.
Výskumníci však v novej štúdii naznačujú, že nárast objemu mozgu počas štyroch dekád môže predpovedať nižšie riziko demencie u ľudí z FHS, ktorí sa narodili neskôr.
Potreba rozmanitosti
Samotní autori štúdie síce uznávajú, že ich študijná kohorta nereprezentuje ani populáciu USA, no vyzdvihujú, že sledovali tri generácie, ktoré sa narodili v rozpätí viac ako 80 rokov.
Ismail však hovorí, že sú potrebné ďalšie štúdie, ktoré by reflektovali rozmanitosť ľudí.
„Je to obzvlášť dôležité vzhľadom na známe sociokultúrne a zdravotné rozdiely, ktoré existujú v nedostatočne zastúpených populáciách,“ dodáva.
Fyzioterapeut: Ak senior uveril mýtu, že sa má šetriť, tak je to začiatok konca Čítajte Na budúci rok má Alzheimerova asociácia zverejniť výsledky svojej štúdie na ochranu zdravia mozgu prostredníctvom intervencie životného štýlu na zníženie rizika (U. S. Pointer). Jej cieľom je práve pomôcť odstrániť medzeru, na ktorú upozorňoval Ismail.
„Do štúdie U. S. Pointer je zaradených viac ako dvetisíc dobrovoľníkov – starších osôb, u ktorých je zvýšené riziko zhoršenia kognitívnych funkcií, sledovaní boli dva roky. Takmer 30 percent súčasných účastníkov pochádza z populácií, ktoré boli v minulosti nedostatočne zastúpené vo výskume Alzheimerovej choroby či demencie,“ vysvetľuje.
Zdroje:
DOI: 10.1016/S2468-2667(21)00249-8
DOI: 10.1016/j.jalz.2011.01.004
DOI: 10.1001/jamaneurol.2024.0469
DOI: 10.1586/ern.10.168
DOI: 10.1016/S1474-4422(12)70191-6
