Na zubnú lekárku VERONIKU BAČOVÚ MACÁKOVÚ sa obracajú rodičia detí, ktoré majú v papieroch napísané, že sú neošetriteľné. No nielen pri nich sa jej osvedčilo hovoriť pravdu. Dieťa si podľa nej potrebuje vytvoriť návyk, že to, čo mu sľúbia, aj splnia.
„Nemôžeme mu povedať, že iba zrátame zuby, a potom zahlásime, že mu ich aj vyvŕtame. Ak vie, čo ho čaká, príde bez problémov. Veď aj my dospelí chceme vedieť o vyšetrení, na ktoré ideme,“ hovorí v rozhovore pre SME.
V texte sa dočítate:
- Ako odhadne, aký prístup dieťa vyžaduje.
- Ako vie rodič znížiť u dieťaťa strach zo zubného lekára.
- Aké sú neošetriteľné deti.
- Ako vzniká kaz raného veku.
- Ktoré zuby sú najohrozenejšie.
- Prečotreba aj desaťročnému dočisťovať zuby.
- Či majú dnešné deti horšie zuby ako v minulosti.
Čím je špecifická práca zubného lekára, ktorý sa špecializuje na detských pacientov?
Deti sú úplne iné ako dospelí ľudia. Zubný lekár musí byť manuálne zručný, ale nemôže podceniť ani psychologickú časť práce. Treba rešpektovať individualitu dieťaťa. Niektoré potrebuje direktívny prístup, počuť, čo má presne urobiť, a iné zase, aby som si s ním vonku hádzala kamienky.
Pri práci s deťmi sa mi osvedčili dve veci: vytvorenie bezpečného priestoru a hovoriť pravdu.
Skončilo sa obdobie, že každé choré dieťa hneď pozrie lekár. Za zdravie je zodpovedný rodič Čítajte Pocit bezpečia sa snažím vytvoriť tak, že vždy, keď príde dieťa s rodičmi, nepýtam sa hneď ich, s čím prišli, ale zameriam sa na dieťa. Kľaknem si k nemu, aby som bola na jeho úrovni, pozriem mu do očí a poviem: „Vitaj, tu si v bezpečí. Môžeš mi čokoľvek povedať. Doma mám dve deti, také ako ty a budem k tebe pristupovať rovnako ako k nim.“
Deti zároveň potrebujú, aby im to, čo sa bude diať, bolo vysvetlené slovami, ktorým rozumejú. Zvládnu oveľa viac, než si myslia rodičia, ktorí prídu často viac vystresovaní.
Ako odhadnete, čo dieťa potrebuje alebo aký prístup vyžaduje?
Viem to od rodičov. Zo svojej práce s rodičmi, ktorí majú deti s poruchou autistického spektra (PAS) viem, že problém na Slovensku a hlavne u lekárov je ten, že ich často nevypočujú. Rodičia pritom poznajú svoje dieťa najlepšie a vedia, čo naň funguje.
Osvedčilo sa nám preto pýtať sa práve rodičov, čo by pomohlo ich dieťaťu. Veľa sa dozvieme z dotazníka, ktorý pred vyšetrením rodičia vypĺňajú.
