Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Hľadáte jednoduchú zmenu, ktorá môže zlepšiť vaše fyzické, duševné a emocionálne zdravie? Skúste sa starať o záhradu.
Ľudia sa venujú záhradkám v interiéri aj v exteriéri, v rôznom počasí a podnebí a s rôznou intenzitou i cieľmi. Výskumy neustále dokazujú, že záhradkárčenie má pozitívny vplyv na duševné zdravie a pohodu. Tie nové naznačujú, že môže ísť aj o prostriedok k väčším zdravým zmenám správania.

Prečo by to malo mať taký pozitívny vplyv na zdravie?
Z výskumu vyplývajú dva hlavné dôvody, ktoré záhradkárov vedú k duševnej pohode. Jedným z nich je spojenie s prírodou a jej estetickou krásou. Ďalším, možno prekvapujúcim, je to, že práca v záhrade môže byť aj spôsobom, ako sa spojiť s inými ľuďmi.
„Zdá sa mi, že je to o tom, aby sme dali dokopy to, čo nás robí ľuďmi,“ hovorí Jonathan Kingsley, hlavný lektor podpory zdravia na Swinburne University of Technology v Melbourne v Austrálii.
V texte sa dočítate:
- Prečo ľudia radi záhradníčia.
- Ako pestovanie kvetov a zeleniny pestuje medziľudské vzťahy.
- Koľko času potrebuje človek stráviť v záhrade, aby mal z toho duševný úžitok.
Prečo ľudia radi záhradníčia
Práca v záhrade môže byť pestrým multisenzorickým zážitkom a záhradkári zvyčajne označujú záhrady za zdroje potešenia a radosti, úniku alebo zvedavosti i učenia.
„Je to chuť, textúra, vnem... vietor na tvári a vo vlasoch, jednoducho len vnímanie prírodných živlov. Ľuďom to pomáha cítiť sa živo, prebudiť sa istým spôsobom. Tieto veci sú veľmi terapeutické,“ vysvetľuje Jill Littová, vedúca výskumná pracovníčka barcelonského Inštitútu pre globálne zdravie.
Nedávny výskum ukázal, že vône prírody môžu ovplyvňovať pohodu a jej zvuky, ako napríklad spev vtákov, zároveň posilňujú duševné zdravie.
Záhradkárčenie, podobne ako iné aktivity v prírode, môže ponúkať výhody z toho, že znižuje stres. Teória obnovy pozornosti predpokladá, že prírodné podnety môžu znížiť duševnú únavu tým, že zľahka udržiavajú našu pozornosť „jemnou fascináciou“.

Littová poukazuje na to, že jednou z vlastností, ktorou záhradkárčenie vyniká, je, že si „vyžaduje aktívnu účasť“ a „zaborenie rúk do zeminy“.
„Musíte niečo robiť,“ stručne a jasne konštatuje profesorka environmentálnych štúdií na Coloradskej univerzite v Boulderi.
Pri zalievaní, okopávaní, sejbe, prerezávaní a ďalších podobných záhradníckych povinnostiach môže byť záhradkárčenie fyzicky náročným koníčkom. A je dokázané, že fyzické cvičenie zlepšuje aj duševné zdravie.
Pestovanie zelene a vzťahov
Komunitné záhrady môžu budovať aj dôveru, pretože ľudia sa navzájom starajú o svoje políčka a ponúkajú si pomoc a rady. Rast týchto vzťahov je pomalý a stabilný, má korene v spoločnom cieli, pocite spolupatričnosti a učení sa.
„Celé je to učebnica toho, ako sa budujú silné vzťahy. Záhrada ich volá, aby sa vrátili, pretože majú za ňu zodpovednosť,“ hovorí Littová.
Ale aj domáce záhradkárčenie je spojené s väčšou sociálnou prepojenosťou. Littová a jej kolegovia v jednom ich výskume zistili, že domáci záhradkári boli spoločensky angažovanejší ako tí, ktorí sa nevenovali práci v záhrade. Napríklad častejšie komunikovali s miestnymi volenými predstaviteľmi alebo sa zúčastňovali na činnosti rodičovských združení.
Domáci záhradkári tiež častejšie pozitívne hodnotili estetiku svojho okolia. Zvýšená spoločenská angažovanosť aj estetické hodnotenie súviseli s lepším zdravotným stavom. Práca v komunitnej záhrade tieto účinky ešte viac posilnila.
Spoznanie cez rastliny
Lauriane Suyin Chalmin-Puiová, ktorá sa špecializuje na vplyv záhradkárčenia na spokojnosť, hovorí, že podľa iných výskumov môže záhradkárčenie na prednej záhrade, kde sú plody práce viditeľnejšie, podporovať sociálne väzby a lepšie duševné zdravie.
S kolegami v jednej zo štúdií pretvorili pre 42 účastníkov 38 holých dvorov na záhrady. O tri mesiace neskôr účastníci štúdie hlásili nižší stres a mali zdravší kortizol.
Záhrady poskytli účastníkom štúdie viac príležitostí stretnúť sa so susedmi a rastliny boli jednoduchou zámienkou na začiatok konverzácie. Po roku a pol Chalmin-Puiová zistila, že ľudia spoznali svojich susedov. Pritom niektorí žili na tej istej ulici už desať rokov.
„No až potom, čo si obaja zaobstarali rastliny na dvore, skutočne nadviazali rozhovor,“ hovorí nezávislá výskumníčka z Veľkej Británie.

Chalmin-Puiová si spomína na ďalšiu účastníčku štúdie, ktorá riešila problémy s duševným zdravím a telesným postihnutím. Uviedla, že rastliny sú pre ňu „záchranou“ a že „po prvýkrát za celé roky sa cítila ako človek“.
„Mala pocit, že ich udržiava pri živote. A to, že ich udržiavala pri živote, znamenalo, že bola schopná niečo urobiť,“ vysvetľuje vedkyňa.
K trvalej zmene správania
Mnohé zo štúdií, ktoré skúmajú zdravotné prínosy práce v záhrade, sú pozorovacie a korelačné. Je preto ťažké zistiť, či to bola práve práca v záhrade, ktorá spôsobila zdravotné zmeny, alebo či k nej viac inklinovali len určité typy ľudí, ktorí už mali takéto zdraviu prospešné správanie.
V prvej randomizovanej kontrolovanej štúdii , ktorá testovala vplyv komunitného záhradkárstva na zdravie, Littová a jej kolegovia pracovali s 37 komunitnými záhradami v oblasti Denveru a Aurory v štáte Colorado, aby si priamo overili, ako práca v nej ovplyvňuje zdravie.
Do štúdie zapojili 291 účastníkov, ktorí sa v posledných dvoch rokoch tejto činnosti nevenovali a náhodne ich rozdelili. Časť dostala záhon v komunitnej záhrade, zvyšok zaradila na čakaciu listinu.

V porovnaní s čakajúcimi sa u tých pracujúcich zvýšila stredne intenzívna až intenzívna fyzická aktivita - v priemere takmer o 41 minút týždenne. Konzumovali aj viac vlákniny a už po jednej sezóne záhradkárčenia uvádzali aj nižšiu úroveň stresu a úzkosti.
Hoci veľkosť zmeny správania bola skromná, išlo o hmatateľný výsledok v súlade s inými opatreniami v oblasti zdravého správania.
„Záhrady vnímame ako prostriedok zmeny zdraviu prospešného správania,“ konštatuje Littová.
Dopĺňa, že po ukončení zberu údajov dostali účastníci z čakacieho zoznamu tiež kúsok záhrady a viac ako polovica z nich začala v nasledujúcej sezóne záhradníčiť.
Dva a pol hodiny
Výskumníci stále pátrajú po podrobnostiach o tom, aká „dávka“ záhradkárčenia prináša najväčší úžitok pre duševné zdravie.
Kingsley a jeho kolegovia vo vlaňajšej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 4919 dospelých v strednom a staršom veku v Austrálii, hlásili, že s lepšou duševnou pohodou a životnou spokojnosťou sa spája záhradkárčenie, ktoré trvá aspoň 2,5 hodiny týždenne. Výhody boli výraznejšie u dospelých, ktorí mali 64 rokov a viac.
Čas strávený v záhradnej oáze podľa Kingsleyho konkuruje iným silám, ktoré každý deň ovplyvňujú duševné zdravie. A hoci bola štúdia korelačná, odborník teoretizuje, že 2,5 hodiny týždenne v záhrade môže byť základ, na ktorom sa dá stavať.

Začiatočníci môžu začať v malom. Aj niekoľko rastlín v kvetináčoch v interiéri je stále záhradkárčenie. Niektoré rastliny, ako napríklad mäta, bujne rastú a pre začínajúcich záhradkárov môže byť jednoduchšie udržať ich pri živote. Chalmin-Puiová dodáva, že pravdepodobne je dôležité pestovať rastliny, ktoré sa vám páčia.
Nebojte sa zašpiniť si ruky a robiť chyby.
Kingsley pripomína, že podobne ako život, aj záhradkárstvo je zložené z pokusov a omylov a ide v ňom o skúsenosti.
„Budete v ňom mať veľa neúspechov i výhier. Taký je predsa život,“ hovorí.