Pri atopickom ekzéme je pokožka suchá, intenzívne svrbí a praská. Atopická dermatitída nie je iba estetickým problémom, no nie je infekčná. Prejavy na povrchu sú iba viditeľnými príznakmi hlbšieho zápalového ochorenia.
Dermatovenerologička Michaela Bieliková pre SME hovorí, že ochorenie sa zvykne zhoršovať v zimnom období vplyvom nízkych teplôt, prekúrených miestností a suchého ovzdušia.
„U niektorých pacientov však pozorujeme zhoršenie, naopak, v lete, a to dráždivým pôsobením potu najmä v oblasti zhybov,“ dodáva expertka zo súkromnej dermatovenerologickej ambulancie Skin Care.
Imunológ, alergiológ a pediater Miloš Jeseňák z Univerzitnej nemocnice v Martine radí k faktorom zhoršujúcim ekzém aj stres, hormonálne zmeny, infekčné ochorenia, prašné prostredie, cigaretový dym, rôzne formy parfumovanej kozmetiky, syntetické a vlnené oblečenie aj nadmerné slnenie.

„Každý ekzematik môže mať individuálne spúšťače ekzému, napríklad aj niektoré druhy potravín, hoci tie v dospelosti nepredstavujú častý spúšťač,“ vysvetľuje.
Odborníci v odpovediach približujú aj faktory zhoršujúce atopický ekzém, liečby a dôležitosť správnej prevencie a životosprávy.
Príznaky atopického ekzému
Kým laik môže mať pri určovaní ekzému zmätok, pre odborníka to nie je taký problém. Atopická dermatitída sa vyznačuje suchou kožou či suchšími miestami, červenými zapálenými kožnými vyrážkami s chrastami a zhrubnutím kože.
„Typickým subjektívnym príznakom ekzému je výrazné svrbenie, ktoré môže viesť až k poruchám spánku a predráždenosti s nemožnosťou sa sústrediť na bežné aktivity,“ vysvetľuje Jeseňák.
U malých detí sa ekzém prejavuje najmä na tvári, krku, trupe či nad kĺbmi. Neskôr sa presúva do zhybových oblastí kĺbov, napríklad lakťovej či zákolennej jamky, na ruky a nohy, okolo genitálu, na krk či za ušnice.
Bieliková dopĺňa, že ekzém sa môže objaviť aj na tvári, najmä okolo očí. „Niekedy môže imitovať aj iné ochorenia, preto by diagnóza mala byť vždy stanovená skúseným dermatológom,“ upozorňuje. Stanoviť ju vie aj imunoalergológ.
Okrem klinického vyšetrenia kože je dôležitý aj dôkladný rozhovor s pacientom. Ochorenie sa totiž často vyskytuje v rodine.
Cez ekzém k astme
Alergiológ uvádza, že najmä u malých detí je ochorenie často spojené s potravinovou alergiou, prípadne alergickými prejavmi z dýchacích ciest. S vekom však postupne klesá pravdepodobnosť, že dôvodom bude potravinová alergia či intolerancia.
„U niektorých vysokorizikových detí možno pozorovať takzvaný atopický pochod – presun prejavov alergie z kože a tráviaceho traktu v útlom veku do dýchacích ciest v neskoršom, zvyčajne školskom veku. Ťažká astma je nezriedka spojená aj s prejavmi atopického ekzému u dospelých pacientov,“ vysvetľuje.

V puberte a dospelosti už atopický ekzém nie je klasické alergické ochorenie, ale skôr chronické zápalové ochorenie kože, ktorého príčinou je porušená kožná ochranná bariéra. Koža sa vysušuje a vo zvýšenej miere cez ňu prenikajú rôzne dráždivé látky, škodliviny z prostredia, alergény a mikroorganizmy.
Jeseňák konštatuje, že infekčné komplikácie sú časté, či už v podobe baktériových, najmä stafylokokových infekcií, alebo vírusových komplikácií, ako sú herpetické infekcie či moluská.
Prevenciou je režim
Bieliková pacientom radí dodržiavať „režim atopika“, čiže správnu atopickú životosprávu.
„Je to veľmi komplexný proces, ktorý by mal byť pacientovi dôkladne vysvetlený v ambulancii, na čo sa v praxi často zabúda, alebo sa mu nevenuje dostatočný čas. Základom na udržanie pokojovej fázy ekzému je správna starostlivosť o pokožku,“ hovorí.

Atopik by si mal premasťovať kožu vhodnými emolienciami (látky zvláčňujúce kožu, pozn. red.) niekoľkokrát denne. Vhodné je obmedziť pobyt v prašnom prostredí a odstrániť pôsobenie dráždivých materiálov, používať sprchové oleje či syndety, ktoré pokožku nevysušujú.
Môže tiež zvoliť cielené dietetické opatrenia. Jeseňák však upozorňuje, že tie musia byť „šité na mieru konkrétneho pacienta“.
Tieto opatrenia spolu s užívaním buď lokálnej protizápalovej liečby, alebo aj systémovej protizápalovej a imunomodulačnej liečby pri ťažkých formách ekzému dokážu podľa odborníka zásadne znížiť riziko zhoršovania jeho prejavov či častému návratu ťažkostí.
Univerzálna diéta neexistuje
Jeseňák pripomína, že potravinová alergia je typicky spojená s prejavmi ekzému najmä u malých detí.
„Ak má dieťa v prvých dvoch až troch rokov prejavy ťažkého ekzému, tak to bude s najväčšou pravdepodobnosťou potravinová alergia. Najčastejšie ide o kravské mlieko, múku, vajíčko alebo sóju,“ vysvetľuje.
Ekzém v číslach
- Toto ochorenie postihuje dve až desať percent svetovej populácie.
- Odhaduje sa, že približne desať až 40 percent detí s atopickým ekzémom trpí stredne závažnou formou.
- Až 60 percent dospelých uvádza závažné alebo neznesiteľné svrbenie pokožky.
- Viac ako polovica pacientov uvádza bolesť v súvislosti so škriabaním.
- Viac než 50 percent pacientov uvádza, že svrbenie narúša ich spánok až päť až sedem nocí v týždni.
Zdroj: Národný portál zdravia
Neskôr súvislosť klesá, a preto považuje rôzne diéty s obmedzením mnohých potravín skôr za riziko ako benefit pre daného pacienta. Hrozí mu deficit niektorých dôležitých mikro- alebo makronutrientov, napríklad zinku, vitamínu D či polynenasýtených mastných kyselín. Preto sa pre pacientov s ekzémom neodporúčajú univerzálne diéty.
„Nezriedka k nám pacienti prichádzajú s otázkou, aby sme našli potravinu alebo potraviny, ktoré u nich vyvolávajú prejavy ekzému. To je však možné len u malej časti pacientov, u zvyšnej väčšiny totiž za ekzémom žiadna potravinová alergia určite nie je,“ hovorí Jeseňák.
Samostatnou skupinou sú potraviny s vysokým obsahom histamínu, biogénnych amínov či histaminoliberátorov ( látky uvoľňujúce histamín priamo z imunitných buniek pozn. red.). Tie môžu pri väčšej konzumácii zhoršiť prejavy ekzému cez zvýšenie svrbenia, ktoré núti škrabať sa, čo ešte zhoršuje jeho prejav.
Pri zhoršení ekzému sa používajú kortikosteroidy
Pacient v komplexnej liečbe má niekoľko možností. Jej základnými piliermi sú správna starostlivosť o kožu a dodržiavanie režimu atopika.
Premasťovanie kože krémami, mastnými krémami, masťami či lóciami by malo byť podľa Jeseňáka také časté, aby ekzematik nepociťoval suchosť kože.
Bieliková dodáva, že pri zhoršení prejavov ekzému volia liečbu protizápalovými preparátmi, využívajú sa kortikoidy (hormonálne lieky pozn. red.) a imunomodulátory.
„Pri mokvaní aplikujeme vysušujúce antiseptické obklady a kombinované prípravky s antibiotikom,“ približuje.
Existujú aj protizápalové krémy a prípravky na prírodnej báze, napríklad s obsahom betaglukánov či rastlinných extraktov. Jeseňák poukazuje na to, že ich účinnosť nezriedka nebola overená dostatočným počtom klinických štúdií. U časti pacientov však môžu individuálne fungovať.
Bielikovej z praxe prináša veľmi dobré výsledky fototerapia UVB a UVA žiarením. Celkový stav kože vie priaznivo ovplyvniť aj kúpeľná liečba či psychoterapia.
„Pre ťažšie prípady máme k dispozícii celkovú terapiu, ktorou vieme zmierniť svrbenie, protizápalové lieky a imunosupresíva pre najťažšie prípady je rezervovaná biologická liečba,“ približuje odborníčka.
Jeseňák dodáva, že v komplexnom manažmente ekzému majú svoje miesto aj ostatné lieky a doplnky výživy – napríklad vitamín D, zinok, vitamín A, C a E, polynenasýtené mastné kyseliny. Dôležité je aj očkovanie, najmä proti ovčím kiahňam.
Antihistaminiká sú síce najčastejšie predpisované systémové lieky pri ekzéme, ale Jeseňák tvrdí, že ich reálny účinok a benefit pre pacientov je otázny a malý.
O kortikofóbii
Kortikoidy sú prípravky na báze steroidného hormónu kortizónu s protizápalovou funkciou. Zmierňujú začervenanie, opuch a zhrubnutie kože, čím znižujú dĺžku liečby.
Bieliková komentuje, že v súčasnosti sa veľmi často stretávajú s kortikofóbiou.
„Kortikoidy majú svoje miesto v terapii atopického ekzému. Pri vhodnom výbere preparátu a ich správnej aplikácii sú bezpečné a účinné,“ vysvetľuje. Aplikujú ich vždy len krátkodobo pri zhoršení, aby zápal dostali pod kontrolu.

Jeseňák dopĺňa, že sa dajú použiť aj u najmenších detí. Zvyčajne volia nižšiu silu, prípadne sa kortikoidy riedia do iného masťového základu.
Každý pacient, ktorému je lokálny kortikoid predpísaný, musí byť detailne poučený o spôsobe aplikácie, dĺžke podávania, intervaloch vynechania aplikácie, ako aj ostatných aspektoch liečby vrátane nežiaducich účinkov.
„Tejto skupiny prípravkov sa netreba báť, ale musia byť podávané uvážene a pod kontrolou a čo najkratší čas,“ zdôrazňuje.
Oleje aj hladovka
Bieliková hovorí, že pacienti s ekzémom zvyknú v snahe hydratovať suché ložiská používať olejové prípravky. Tie však „uzamykajú“ vlhkosť v pokožke, ktorá u pacientov s atopickým ekzémom chýba. Koža sa tak ešte viac vysušuje.
Vhodné sú krémy alebo maste. „Často sa však stretávam, že pacienti sú bezradní a striedajú naozaj veľké množstvá prípravkov, často aj s parfumáciou či inými iritantmi a alergénmi,“ tvrdí a každému pacientovi s kožnými ťažkosťami odporúča navštíviť dermatológa.
Imunológ Jeseňák sa stretol pri samoliečbe už s kadečím. Napríklad s rôznymi kombináciami antihistaminík, rastlinnými prípravkami, ktoré zhoršovali prejavy ekzému a dráždili kožu, rôznymi „zázračnými“ detoxikačnými kúrami či výživovými doplnkami. Nechýbali ani biorezonančné liečenia, homeopatia či univerzálne diéty a hladovanie.
Tvrdí však, že neodborné zásahy do liečby, používanie rôznych neoverených a alternatívnych metód ohrozuje pacienta nežiaducimi účinkami, ďalším zhoršovaním prejavov ekzému, ako aj odďaľovaním adekvátnej a účinnej liečby.