V jeho rodine nikto nehral na klavíri. Napriek tomu o stretnutí s hudobným nástrojom hovorí ako o láske na prvý pohľad. Ako päťročný totiž počas jednej návštevy uvidel klavírne krídlo a v okamihu vedel, že sa na ňom chce naučiť hrať.
„Dokonca som maminu neustále urgoval, aby ma prihlásila do základnej umeleckej školy, pretože v prvom ročníku na základnej škole na to zabudla. A tak som do ZUŠ nastúpil až od druhého ročníka,“ hovorí pre SME PETER SLAMEČKA, klavirista zo skupiny Gladiátor.
„Vždy som to chcel sám, bez akéhokoľvek prispenia okolia. Vizuálne stretnutie s klavírom vo mne vytvoril takúto silnú túžbu. Dodnes ten zážitok vyhodnocujem ako zaujímavú vec.“
V súkromnej umeleckej škole ARS Studio v Nitre dnes učí hrať na klavíri deti aj dospelých. Za najväčší prínos tejto aktivity považuje to, že sa vďaka nej deti učia zodpovednosti, rozvíjajú koordináciu, schopnosť cvičiť a zlepšujú aj rozvoj hemisfér.
„Mám aj žiaka s autizmom a silne slabozrakú žiačku. Práve u nich ide o to, že rozvíjame schopnosť, ktorá priaznivo vplýva na činnosť ich mozgu. Pri žiakovi s autizmom sme s mamičkou presne konzultovali, ako budú naše hodiny vyzerať. Po prvom roku musím povedať, že je to úžasné dobrodružstvo, pre neho aj pre mňa,“ vysvetľuje.
V rozhovore sa dočítate:
- Či je klavír bicí alebo strunový nástroj.
- Prečo sú klávesy čierno-biele a je ich 88.
- Ako sa Peter Slamečka dostal ku hre na klavíri a neskôr sa stal členom skupiny Gladiátor.
- Prečo skupina prešla od trash metalu k rocku a popu.
- Čo mu hranie v kapele dalo.
- Či je pre neho stresujúcejšie, keď hrajú pre 100 alebo 20-tisíc ľudí.
- Či je náročnejšie učiť hru na klavíri deti alebo dospelých.
- Nakoľko sú pravdivé mýty o klavíristoch: či musia mať dlhé prsty, alebo perfektný hudobný sluch.
- Či vie už na prvej hodine vyhodnotiť, do akej miery má dieťa talent na hru na klavíri.
- Čo všetko sa deti vďaka tomuto hudobnému nástroju môžu naučiť.
Vieme povedať, kedy ľudia začali hrať na klavíri?
Približne pred 300 rokmi sa v hudobnom klasicizme objavil klavír, ktorý sa už podobal dnešnému. Predtým v období baroka už existovali nástroje ako klavichord, čembalo, spinet. Mali tiež klávesy, no boli špecifické tým, že nemali dynamickú hru.
Znamená to, že nezáležalo na tom, ako silno ste udreli po klávese, nástroj stále vydal tón rovnakej hlasitosti. Až neskôr vznikli nástroje, ktoré boli schopné reagovať na silu úderu. Také klavíry poznáme aj dnes.
Dnes teda platí, že podľa toho, ako silno do klávesu udriem, taký výrazný tón nástroj zahrá.
Áno, keď udriete do klávesu silno, počujeme silný tón, ak zahráte slabo, dostaneme slabý tón. Nástroje v období baroka túto schopnosť nemali.
Takže vieme, že na klávesy treba udrieť silou, ale zároveň, že má klavír aj struny. Je to teda bicí alebo strunový nástroj?
Určite strunový nástroj, lebo obsahuje veľké množstvo strún. Navyše je to strunový nástroj s mechanikou.
Keby sme z klavíra vybrali mechaniku, teda kladivká a vnútro, klavír by sa začal podobať na cimbal. Cimbal je tiež strunový nástroj, no nemá mechaniku, pre hráča má k dispozícii iba dve paličky, vďaka ktorým vyludzuje tóny.
Klavír má 88 klávesov, 56 bielych a 32 čiernych. Prečo majú práve takúto farbu?
Myslím, že je to len kvôli vizuálnemu kontrastu, aby boli ľahko odlíšiteľné. Napríklad spomínané barokové nástroje mali farby naopak.
Dnes je viac bielych klávesov, ktoré sú väčšie. Čierne sú malé, je ich menej a majú rovnaký tvar. Pri čembale to bolo naopak. Čierne klávesy boli veľké a biele malé.
Prečo je 88 kláves, a nie napríklad 100?
Určite to súvisí s výškou tónu, ktoré klávesy vyludzujú. Keď si predstavíte posledný, osemdesiaty ôsmy kláves, to už je taký vysoký tón, že niektorí ľudia ani nevedia rozoznať rozdiel medzi osemdesiatym siedmym a osemdesiatym ôsmym klávesou.
Súvisí to s tým, čo je schopné ľudské ucho zachytiť. Ak by existoval osemdesiaty deviaty alebo deväťdesiaty kláves, to už by boli také vysoké tóny, že by sme rozdiel nedokázali vyhodnotiť.
Avšak v škole máme klavír, koncertné krídlo, a ten má na spodnej časti pridané štyri klávesy. Vydávajú extra hlboké tóny. Svedčí to klavíru, ktorý je veľký, má viac ako tri metre a jeho struny sú dlhé.
Pri tomto rozmere sa môžu pridať ešte ďalšie tóny, pretože zaznejú a dokážeme ich vyhodnotiť. Ale keby som ich zahral, zistili by ste, že rozdiel medzi nimi je minimálny.
Pri akých skladbách sa tieto klávesy používajú?
