Nedovoľte deťom skákať do vody hlavou napred. Následky môžu byť fatálne, upozorňujú lekári

Leto je bezstarostné obdobie najmä pre školákov. Vysedávanie nad domácimi úlohami vystrieda zábava a aktivity, ktoré k teplému počasiu neodmysliteľne patria.

Za bezstarostné by však prázdninové mesiace určite neoznačili záchranári. Kým vlani v júni, júli a v auguste vyrazili priemerne k 2700 prípadom mesačne, cez rok je to niečo nad 2300 výjazdov. Ukazujú to dáta Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS).

Vedúca Strediska odbornej prípravy OS ZZS Margita Vernarcová hovorí, že úrazy detí v lete vždy súvisia s činnosťami typickými pre toto ročné obdobie.

„U detí je veľkým nebezpečenstvom ich vlastná neschopnosť vyhodnotiť mieru rizík svojho konania,“ konštatuje expertka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Z dovolenky si nemusíte priniesť len magnetku. Ako sa vyhnúť horúčke dengue či brušnému týfusu? Čítajte 

V súvislosti s extrémne teplými dňami radí nepodceňovať ani dehydratáciu, prípadne prehriatie organizmu alebo popáleniny spôsobené nadmerným pobytom na priamom slnku.

U lekárov a záchranárov sme zisťovali hlavné dôvody, prečo deti počas leta končia v nemocnici. Pýtali sme sa na rizikové činnosti a tiež na to, ako môžu rodičia zabezpečiť, aby ich deti boli v bezpečí.

Zlomeniny z trampolíny

Trampolíny nie sú iba výsadou leta. Napríklad začiatkom apríla 2014 sa len za víkend v Bratislave zranilo až 16 detí. V meste pritom nebola žiadna hromadná akcia, malí pacienti prichádzali na urgentný príjem jednotlivo.

Desať detí obišlo s ľahšími zraneniami - podvrtnutým členkom či zápästím alebo udretou hlavou. Šesť si zlomilo ruku alebo nohu, z toho si dva prípady vyžiadali dokonca operačný zákrok.

„Najčastejšie sme ošetrovali deti v predškolskom alebo mladšom školskom veku, najmladšie malo len jeden a pol roka,“ povedal vtedy pre agentúru SITA primár urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Marcel Brenner.

Zdá sa, že odvtedy sa nič nezmenilo. Brenner aj tento rok upozorňoval na rizikovosť tejto aktivity. Na sociálnej sieti v profile Národného ústavu detských chorôb uviedol, že počty úrazov sú naďalej vysoké a závažné.

Vernarcová dopĺňa, že trampolíny a skákacie hrady poškodzujú členkové i kolenné kĺby a nárazom do kovových častí môže dôjsť aj k zlomeninám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Lietanie vzduchom deti baví. Ako predísť úrazom na trampolínach? Čítajte 

Rovnaký názor majú aj v zahraničí. Americká akadémia pediatrov aj Asociácia kanadských pediatrov hovoria, že trampolíny by sa nemali považovať za hračky pre deti a používať sa na rekreačné účely, ani ako súčasť vonkajších ihrísk.

Ak však dieťaťu dovolíte skákať, mali by ste dbať na to, aby malo viac ako šesť rokov a bolo na nej osamote. Malé deti sú náchylnejšie na zranenia a v prípade zlého odrazenia a dopadu nemusia vedieť rýchlo reagovať. Navyše, pri skákaní viacerých osôb naraz vzniká riziko zrážok.

Bez prilby ani na krok

Vernarcová hovorí, že úrazy sa deťom najčastejšie stanú pri voľnočasových či športových aktivitách na korčuliach, bicykloch či kolobežkách, kde pri prelete cez riadidlá vždy treba rátať s úrazom hlavy a chrbtice.

Na Slovensku však už cyklisti nemajú povinnosť mať počas jazdy mimo obce ochrannú prilbu. Podľa zákona ju musia mať iba cyklisti mladší ako 15 rokov, pričom to platí aj na prepravované osoby.

V Českej republike je od januára 2024 prilba povinná do 18 rokov aj pre prepravované osoby.

Český projekt „Na bicykli len s prilbou“ uvádza, že znižuje riziko vážneho zranenia hlavy o 69 percent, v prípade smrteľného o 65 percent.

Primár Milan Galko z urgentného príjmu pre deti a dorast DFNSP Banská Bystrica pre SME potvrdzuje, že v lete evidujú nárast pacientov. Denne ich ošetria zhruba 40 až 50.

Najčastejšie majú deti úrazy končatín a jednoduché úrazy hlavy. Príčinou sú hlavne športové aktivity: bicykle, kolobežky a pády z výšky.

„Deti sú deti, jazdiť na bicykloch, kolobežkách, korčuliach či liezť po stromoch alebo preliezkach im nezakážete,“ konštatuje primár urgentu s tým, že v každom prípade odporúča pri týchto aktivitách nosiť ochranné prostriedky ako prilbu a chrániče kĺbov. Všimol si, že používanie prilieb sa v porovnaní s minulými rokmi zlepšilo.

Vernarcová by deťom do 12 rokov nedovolila pohyb na bicykli, kolobežke alebo korčuliach v aktívnej cestnej premávke bez dozoru. Poukazuje na hrozbu závažnej dopravnej nehody.

Na Slovensku musia mať prilbu cyklisti mladší ako 15 rokov. (zdroj: Adobe Stock)

Rizikové skoky do vody

Koncom júla mali na neurochirurgii NÚDCH rušnú nočnú službu. V priebehu 13 hodín urobili tri akútne operácie detí s úrazmi chrbtice.

„Dve zlomeniny krčnej chrbtice boli následkom úderu hlavy o dno záhradného bazéna. Všetky úrazy mali potenciál do smrti invalidizovať našich detských pacientov. Našťastie, to najhoršie je v ich prípade zažehnané,“ napísal o druhej ráno neurochirurg Benedikt Trnovec.

V správe, ktorú zverejnil profil NÚDCH na facebooku, však rodičom odkazuje: „Tak, ako nedovolíte svojmu dieťaťu ísť na lyže alebo bicykel bez helmy, takisto mu nedovoľte skákať do vody hlavou napred.“

Proti skákaniu do vody je aj aj primár urgentného príjmu v NÚDCH Marcel Brenner. „Je to mimoriadne riziková aktivita, ktorá môže mať aj pri miernom nezvládnutí fatálne až individualizujúce následky,“ hovorí.

Vodné plochy však prinášajú aj iné riziká. Určite by ste sa nemali kúpať počas búrky. Hrozí vám totiž zásah bleskom. Ďalšou nástrahou je topenie.

Úrad verejného zdravotníctva SR zase radí rodičom, aby dali prednosť lokalite s pravidelnou kontrolou vody a plavčíkom. Zuzana Valovičová z Odboru hygieny životného prostredia zároveň odporúča nespoliehať sa iba na jeho pozornosť.

„Ak rodič potrebuje ísť mimo dohľadu detí, musí zaistiť dozor inou dospelou osobou,“ nabáda Valovičová.

Deti sú pri šantení často hlučné, preto v prípade, že nastalo náhle ticho, je dôležité okamžite skontrolovať situáciu. "Topiaci sa človek nevolá o pomoc,“ upozorňuje ÚVZ s tým, že až na výnimky to v takej situácii nie je možné.

Otravy z potravín

Vernarcová upriamuje pozornosť aj na nekontrolované ochutnávanie: nápojov, liekov, častí rastlín či plodov. Tie môžu byť pre ľudský organizmus toxické a dieťaťu spôsobí otravu aj oveľa menšia dávka jedu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Letné mýty o jedle: Majonéza nie je najväčší strašiak. Pozor si dajte na melón Čítajte 

Podľa zdravotníčky je najčastejšou príčinou otráv prirodzená zvedavosť a neschopnosť vyhodnotiť riziko, čo sa im môže stať napríklad po vypití neznámeho obsahu z peknej farebnej fľaše. Dodáva, že nie sú zriedkavé ani náhodné otravy liekmi, „pretože niektoré z nich sú farebnejšie ako detské cukríky,“ upozorňuje a dodáva, že zabrániť sa tomu dá prísnym uzamykaním takýchto vecí a látok a neustálym dozorom nad denným programom detí.

Primár banskobystrického urgentu Galko hovorí, že v lete sú aj časté otravy zo zle skladovaných potravín.

Rizikové však môžu byť aj lesné plody. Primár bratislavskej pediatrie Brenner ich pred konzumáciou odporúča umyť. Dôvodom je vysoká miera rozšírenia parazitárnych ochorení.

Náhodné otravy liekmi nie sú zriedkavé. (zdroj: Adobe Stock)

Kedy volať záchranárov

Záchrannú zdravotnú službu by mal rodič volať vždy, keď dôjde k závažnému úrazu. „Platí to najmä pri úrazoch hlavy, hrudníka a brucha“, hovorí Vernarcová.

Číslo by mal rodič vytočiť aj v prípade náhleho zhoršenia dýchania, napríklad pri dusení sa cudzím telesom či pri topení. Urobiť by tak mal aj pri náhlej či postupnej strate vedomia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pediater o teple: Dôležitý je pitný režim. Nečakajte, kým bude dieťa smädné Čítajte 

„Náhlou či postupnou stratou vedomia sa môže navonok manifestovať napríklad otrava jedom, liekmi či jedovatými rastlinami, ktoré mohlo požiť dieťa vo chvíľke, keď bolo bez dozoru,“ približuje zdravotníčka.

Záchranári sa kontaktujú aj v prípade kŕčových stavov, ako sú epilepsia alebo febrilné kŕče. „Nie každé volanie na linku tiesňového volania 155 sa musí skončiť výjazdom záchrannej služby. Vždy záleží na závažnosti popisovaného stavu,“ vysvetľuje.