Nie je žiadne tajomstvo, že domáci miláčikovia prinášajú do života radosť a pohodu. Nie je však jedno, aké zviera si vyberiete.
Nová štúdia zameraná na ľudí vo veku 80 rokov žijúcich v Nemecku totiž ukázala, že pes môže významne znížiť pocit osamelosti. Výsledky ukazujú, že starší ľudia, ktorí vlastnia tohto verného spoločníka, sa cítia menej osamelí v porovnaní s tými, ktorí nemajú žiadne zviera alebo vlastnia mačku či iné zviera.

Zdravotné riziká osamelosti sa pritom prirovnávajú k takým, ktoré súvisia s pitím alkoholu či s fajčením. A starší ľudia môžu byť obzvlášť zraniteľní aj v dôsledku sociálnej izolácie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že ide o pomerne rozšírený jav, ktorý sa týka zhruba jednej zo štyroch starších osôb.
„Nižšia osamelosť najstarších osôb v Nemecku bola spojená najmä so životom po boku psa. Ak je to v súlade s preferenciami a postojmi veľmi starých ľudí, môže to byť efektívny spôsob, ako zmierniť osamelosť v tejto vekovej skupine,“ píše medzinárodný tím štúdie, ktorú viedol André Hajek z Univerzitného lekárskeho centra v Hamburg.
V texte sa dočítate:
- Prečo je osamelosť problém.
- Čo ukázala štúdia.
- Prečo psy môžu pomôcť v boji s osamelosťou.
- Aké psy sú vhodné pre seniorov.
Následky osamelosti
Sociálna izolácia a osamelosť sa čoraz viac považujú za prioritný problém verejného zdravia a politický problém vo všetkých vekových skupinách.
Štúdia publikovaná v roku 2010, ktorá skúmala sociálne vzťahy a mieru úmrtnosti, ukázala, že osamelí ľudia majú v porovnaní s ľuďmi so silnými sociálnymi vzťahmi o 50 percent vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú predčasne. Metaanalýza obsahovala údaje od 300-tisíc účastníkov, ktorých výskumníci sledovali v priemere sedem a pol roka.

Osamelosť má vplyv aj na výskyt srdcových chorôb a mŕtvice, cukrovky druhého typu, reumatoidnej artritídy a rakovín. Tiež môže stáť za problémami s duševným zdravím vrátane straty nádeje, depresie či problémov so spánkom. Je spojená aj so zvýšeným rizikom rozvoja demencie.
Volali trom tisíckam seniorov
Medzinárodný tím výskumníkov sa zameral na seniorov, ktorí majú 80 a viac rokov. Vybrali si ich preto, lebo ľudia v tejto vekovej kategórii už často stratili množstvo priateľov a príbuzných.
„Takáto zmena v sociálnych vzťahoch môže mať za následok nepriaznivú psychosociálnu pohodu,“ vysvetľujú a dodávajú, že niektorí tejto strate čelia pomocou domáceho miláčika.
Chceli preto zistiť, či existuje súvislosť medzi vlastníctvom domáceho zvieraťa a psychosociálnymi následkami z hľadiska depresívnych symptómov, životnej spokojnosti a osamelosti.