Účasť na olympijských hrách je pre každého športovca nevídaný úspech. Výnimočné sú aj strachy a stresy, ktoré s ňou súvisia.
Bez ohľadu na to, či športovec súťaží o zlato v päťboji, streľbe alebo kolektívnom športe, psychológia hrá dôležitú úlohu pri víťazstve aj neúspechu.
"Na nedávnych olympijských hrách sme videli, akú duševnú daň si môže vybrať súťažiť na najvyššej úrovni. Na olympiáde v Tokiu odstúpila americká gymnastka Simone Bilesová z piatich disciplín," upozorňuje v texte na portáli The Conversation Mike McGreary, športový psychológ z Keele University vo Veľkej Británii.
Svoj duševný pád, ktorý sa dostavil po olympiáde, opísal aj 23-násobný olympijský šampión v plávaní Michael Phelps.
Aj keď je víťazstvo na dosah, stačí čo i len malá chyba na to, aby športovci prišli o medailu. Aké psychologické princípy teda využívajú na to, aby mali sústredenú myseľ a dokázali podať špičkový výkon aj pod tlakom?
V texte sa dočítate:
- Prečo je rozhodujúca najmä odolnosť.
- Ako žitie v prítomnosti pomáha športovcom vyhnúť sa preťaženiu.
- Ako je možné, že niektorí športovci upadnú do depresie po tom, čo vyhrajú zlato.
Rozhodujúca je najmä odolnosť
Športový psychológ tvrdí, že rozhodujúca je najmä schopnosť zotaviť sa z neúspechov, či už ide o neuspokojivé výkony alebo zranenia. Olympionici by mali vedieť rozpoznať svoje emócie a kontrolovať ich. Vďaka tomu vedia udržať sústredenie a odhodlanie aj na takejto veľkej globálnej súťaži.
Odborník tiež upozorňuje, že odolnosť nie je stála vlastnosť, ale skôr dynamický proces. Vyvíja sa prostredníctvom súhry medzi individuálnymi charakteristikami, ako sú osobnostné a psychologické schopnosti. Dôležité je aj okolie a to, aby mal športovec sociálnu podporu.
"Štúdia z roku 2012, ktorá sa uskutočnila v Spojenom kráľovstve a skúmala odolnosť olympijských víťazov ukázala, že existuje celý rad psychologických faktorov, ktoré pomáhajú chrániť športovcov pre potenciálnymi negatívnymi stresormi spôsobenými súťažením v športe," píše McGreary.
Patrí k nim napríklad pozitívna osobnosť, motivácia, sebadôvera a sústredenosť, ale aj pocit, ktorý získavajú vďaka sociálnej podpore.
"Tieto faktory pomohli zvýšiť odolnosť športovca a aj pravdepodobnosť, že bude podávať čo najlepší výkon," upresňuje expert.
Sociálna podpora v tomto prípade znamená, že športovci nemajú pocit osamelosti, ktorý by im hovoril, že sú v tom sami. Rodina, priatelia aj tréneri im v tomto smere môžu poskytnúť dodatočnú emocionálnu silu a motiváciu.
"Odolnosť umožňuje olympionikom čerpať z individuálnych zručností a vlastností a chráni ich pred negatívnymi účinkami stresorov, ktoré nevyhnutne prichádzajú so súťažením na olympijských hrách," tvrdí to McGreary.
A ako to vyzerá v praxi? Napríklad veslár môže mať problém s meniacimi sa poveternostnými podmienkami. No odolnosť mu umožňuje, aby zachoval pokoj a prispôsobil sa podmienkam tým, že upraví techniku pádlovania.
Dôležité je sústrediť sa na prítomnosť
Pre špičkových športovcov je tiež veľmi dôležité zostať v prítomnosti. Pomáha im to vyhnúť sa preťaženiu alebo tomu, aby ich pohltil význam podujatia, či rozptyľovalo sklamanie z minulých neúspechov. Môžu totiž pociťovať naozaj veľké tlaky, ktoré pramenia z očakávaní, že musia získať medailu.
Na to, aby zostali v prítomnom okamihu, môžu podľa športového psychológa použiť rôzne stratégie. Meditácia a dychové cvičenia založené na všímavosti im môžu pomôcť cítiť sa pokojne a sústredene. Alebo môžu použiť vizualizáciu výkonu na nácvik špecifických pohybov alebo postupov.
"Zoberte si basketbalistu, ktorý si predstavuje strelu z trestného hodu. Podobne môžu mnohí športovci pred výkonom nacvičovať rozličné postupy, ktorými môžu dosiahnuť pocit kontroly," vysvetľuje McGreary.
Dodáva, že zotrvanie v prítomnosti pomáha znižovať úzkosť športovcov, udržať sústredenie na úlohu a umožní im naplno precítiť atmosféru.
Výhra neznamená šťastie
Neúspech síce môže byť zničujúci, ale rovnako náročné môže byť spracovanie výhry.
Niektorí športovci napríklad zažívajú po olympijských hrách post-olympijské blues. Odborníci ich opisujú ako pocit prázdnoty, straty sebahodnoty a dokonca depresie. Dostavujú sa dokonca aj vtedy, keď získali medailu.
Britská cyklistka Victoria Pendleton v roku 2016 pre The Telegraph napísala o tomto fenoméne: „Je takmer jednoduchšie dostať sa na druhé miesto, pretože keď skončíte, máte sa na čo zamerať. Keď vyhráte, zrazu sa cítite stratení."
Na jej slová reaguje aj športový psychológ. "Olympionici môžu byť šampióni, ale rovnako ako ostatní budú musieť uprednostniť základné potreby, ako je dostatočný spánok a pauzy na oddych, aby sa psychicky nabili," hovorí McGreary.
Austrálska štúdia, ktorá vyšla v roku 2020 , zdôraznila vzťah medzi udržiavaním duševnej pohody a zvýšeným športovým výkonom.
"Expertov na výkonnostnú výživu zabezpečia, aby mali športovci vyváženú stravu zodpovedajúcu fyzickým potrebám a pomohli im tak chrániť fyzické aj duševné zdravie. Počas prípravy na olympiádu budú tiež spolupracovať so športovými a pohybovými psychológmi, aby zvládli dosiahnuté výzvy," vysvetľuje McGreary.
Ak športovec začne pred hrami zápasiť s úzkosťou z výkonu, môže praktizovať rozličné techniky, ktoré ľuďom pomáhajú, aby si všimli a následne zmenili negatívne vzorce myslenia.
"Keď si športovci udržia pohodu, majú najväčšiu šancu dosiahnuť najlepší výkon počas olympiády a vyhnúť sa post-olympijskému blues po jej skončení," uzatvára športový psychológ.
Zdroje:
DOI: 10.1080/02640414.2014.901551
DOI: 10.1016/j.psychsport.2012.04.007
DOI: 10.1123/jcsp.2014-0017
DOI: 10.1080/2159676X.2021.1993974
