Starovekí egyptskí pisári by možno chápali dnešných kancelárskych pracovníkov a ich ubolené chrbty a krky. Nový výskum uverejnený v časopise Scientific Reports na ich kostiach pochovaných pred viac ako štyritisíc rokmi našiel viditeľné stopy, ktoré na nich zanechalo ich povolanie.
Mali degenerované kĺby v krčnej chrbtici, ramenách aj kolenách a mali tiež sploštené členky z desaťročí sedenia so skríženými nohami.
Pisári v Starej ríši (2649 - 2130 p. n. l.) patrili k jednému percentu gramotnej populácie a boli súčasťou vtedajšej privilegovanej spoločnosti. Petra Brukner Havelková, spoluautorka výskumu, pre SME vysvetľuje, že ich náplňou práce boli prevažne administratívne záznamy a mali aj dôležitú úlohu pri výbere daní alebo pri sčítaní ľudu.
Staroveký Egypt či Mayovia. Slovenskí vedci sa stále podieľajú na významných objavoch Čítajte Informácie o tom, ako vyzeralo pracovné prostredie pisárov a na akých pozíciách pracovali, čerpajú výskumníci predovšetkým z nástenných vyobrazení v hrobkách hodnostárov alebo v pyramídových komplexoch.
„Pisári na nich často sedia na zemi alebo sú v ‚teréne‘, napríklad na poli. Ďalším dôkazom sú literárne texty, takzvané naučenia, ktoré považujú povolanie pisára za ideálne zamestnanie,“ približuje Brukner Havelková z antropologického oddelenia českého Národného múzea v Prahe.
V texte sa dočítate:
- Ako vyzeral staroegyptský pisár,
- ako vplývala pisárska práca na telo,
- čo vedcov pri výskume prekvapilo,
- či mali podobné problémy aj pisári z iných starovekých kultúr.
O staroegyptských pisároch
Pisári sa vzhľadom podľa Brukner Havelkovej výrazne nelíšili od ostatných mužov podobného či nižšieho postavenia. Zároveň však pripomína, že s výnimkou pohrebísk robotníkov zo stavby pyramíd v Gíze sa nezachovali takmer žiadne kostry bežného obyvateľstva z obdobia Starej ríše, keďže sa ich pohrebiská nachádzali mimo pyramídových polí či pod súčasnou Káhirou.
O starých Egypťanoch zväčša platí, že boli pomerne vysokí a štíhli s dlhými lebkami.
Slovenský egyptológ: Podaril sa dôležitejší objav ako tajomný sarkofág Čítajte „Medzi našimi kostrami v Abúsíre sa nachádzajú jedinci, ktorí merali okolo 180 centimetrov. Aj tu sa podľa nášho predchádzajúceho výskumu odrážali rozdiely v ich spoločenskom postavení,“ približuje antropologička.
Vysoko postavení muži boli v priemere vyšší a ženy naopak nižšieho vzrastu ako tí z menej honosných hrobiek. Na to však mohla mať vplyv aj dedičnosť, keďže väčšina hrobov je rodinného typu a postavenie bolo tiež do značnej miery dedičné.
Práca pisárov
Brukner Havelková a jej kolegovia skúmali kostry 69 dospelých mužov pochovaných medzi rokmi 2700 a 2180 p. n. l. v Abúsíre. Ide o komplex pyramíd a hrobiek niekoľko kilometrov južne od Káhiry.
Tridsať mumifikovaných pozostatkov identifikovali buď ako pozostatky profesionálnych pisárov, alebo vysokopostavených úradníkov, ktorých práca závisela od čítania a písania.
Kresba označuje najviac postihnuté oblasti kostry pisárov s vyšším výskytom hodnotených zmien v porovnaní s referenčnou skupinou: oba čeľustné kĺby; krčná chrbtica; pravé rameno; pravý palec ruky; ľavá sedacia kosť; pravé koleno a pravý členok. (zdroj: Kresba Jolana Malátková © Český egyptologický ústav)Výskumníci nepočítali s extrémnym zaťažením čeľustného kĺbu, ktorý do analýzy zaradili, aby vyhodnotili všetky kĺby na kostre. Brukner Havelková dodáva, že vzhľadom na to, ako bola zasiahnutá krčná chrbtica, to mohli očakávať.
„Preťaženie čeľustného kĺbu podľa súčasných klinických štúdií totiž úzko súvisí práve s problémami s krčnou chrbticou,“ hovorí.
Súvisy našli aj s pisárskou prácou.
„Pisári v Starej ríši používali na písanie trstinové perá, ktoré rozžuli do podoby štetcov a nimi písali. Vždy, keď bol štetec opotrebovaný alebo príliš zanesený, tak jeho koniec odstránili a žuli znova. To pravdepodobne viedlo k ďalšiemu namáhaniu čeľuste,“ približuje antropologička.
Kosti sú živé. Nedostatok pohybu znižuje ich kvalitu a pevnosť Čítajte Typická pracovná poloha
Staroegyptský pisár mal pri práci zvyčajne predsunutú hlavu a ohnutý chrbát, čo zaťažovalo chrbticu. A odvtedy sa máločo zmenilo, keďže táto pracovná pozícia je charakteristická aj pre mnohé moderné povolania.
Analýza českých výskumníkov tiež ukázala, že mnohí z pisárov trpeli degeneratívnou zmenou kĺbov, najmä ramena. To sa stáva, keď je vo zvýšenej polohe ako u maliarov.
„Mohlo by však súvisieť aj so statickým sedením s nepodopretými ramenami, napríklad pri písaní na počítači,“ vysvetľujú v štúdii. Pohyby a polohy pri písaní zas mohli viesť k nadmernému zaťaženiu zápästia a ruky.
Dlhodobé sedenie so skríženými nohami mohlo mať vplyv nielen na degeneratívne zmeny v chrbtici, ale aj na sploštené členkové a stehenné kosti.
Pisári z iných starovekých kultúr
Českí výskumníci nemali podľa Brukner Havelkovej možnosť porovnania, pretože neexistujú podobné štúdie z časovo blízkych období. Aj ich výskum bol prvý svojho druhu.
Antropologička však hovorí, že mali problém získať dostatočný počet kostier pre daný typ štúdie. Kostrové pozostatky jedincov z obdobia Starej ríše totiž nie sú také početné.
Abúsír
- rozľahlé pohrebisko Starej ríše s kráľovskými a súkromnými hrobkami,
- archeologická lokalita na západnom brehu Nílu asi 25 kilometrov juhozápadne od Káhiry,
- archeologické tímy z Českého egyptologického ústavu Karlovej univerzity v Prahe tu pracujú od 60. rokov 20. storočia.
Zdroj: Encyclopaedia Beliana
„Čiastočne je to spôsobené charakterom staroríšskych hrobiek, ktorých výskum môže trvať jednu alebo viac celých výskumných sezón a môže sa skončiť aj len s jednou alebo niekoľkými kostrami, v závislosti od počtu šácht v danej hrobke a stavu zachovania,“ vysvetľuje s tým, že hrobky sú často vykradnuté.
Druhým problémom bolo opätovné pochovávanie, pri ktorom sa kostry vyzdvihli, preskúmali a potom znovu pochovali. Tým sa stali pre komplexnejší výskum nedostupné.
V prípade výskumu iných starovekých kultúr nemusí byť podľa odborníčky problém s nedostatkom pozostatkov, ale s identifikáciou konkrétneho zamestnania, napríklad pisára.
„Ak nemáte spôsob, ako prepojiť konkrétnu kostru s údajmi o povolaní daného jedinca, podobný výskum nie je možné uskutočniť. Ani v Egypte nie je táto identifikácia úplne jednoduchá, napriek tomu máme viac dôkazov ako v iných, dokonca časovo blízkych kultúrach,“ dodáva Brukner Havelková.
Budúcnosť výskumu
Antropologička hovorí, že sú len na začiatku výskumu. Prvé výsledky o fyzickej aktivite pisárov im však ukazujú smer, ktorým by sa mali uberať.
„Hoci zmeny zistené na kostrách pisárov k našej veľkej radosti odrážali predpokladaný spôsob pisárskej činnosti, len ak nájdeme podobný vzorec zmien u pisárov z iného náleziska, splníme náš cieľ,“ hovorí.
Chirurg: K syndrómu karpálneho kanála môže viesť háčkovanie aj práca v automobilke Čítajte Od januára 2024 systematicky pracujú na päťročnom projekte s názvom Tituly a kosti staroegyptských úradníkov: nový matematický prístup k analýze údajov zo Starej ríše. Podporuje ich v tom Grantová agentúra Českej republiky v rámci programu Junior Star.
„V priebehu nasledujúcich dvoch rokov tak rozšírime súbor ‚pisárov‘ o ďalšie osoby z pohrebiska v Gíze, ktorých kostrové pozostatky sa nachádzajú v Naturhistorisches Museum vo Viedni,“ približuje Brukner Havelková.
Zvýšenie počtu exemplárov by im mohla priniesť aj novo nadviazaná výskumná spolupráca s poľsko-egyptskou misiou v Sakkáre, najmä s antropologickou časťou tímu pod vedením Iwony Kozieradzkej-Ogunmakin.
„Pohrebisko v Sakkáre je podobne ako Abúsír alebo Gíza významnou nekropolou Starej ríše s obrovským výskumným potenciálom a veľkým počtom ľudských kostrových pozostatkov. Spolu s našimi ‚susedmi‘ v Sakkáre máme spoločný cieľ, ktorým je dozvedieť sa čo najviac o živote a smrti ľudí, ktorí žili v čase staviteľov pyramíd,“ uzatvára výskumníčka.
Zdroj:
DOI: 10.1038/s41598-024-63549-z
