S narastajúcou neplodnosťou v rozvinutých krajinách pribúda aj počet kliník asistovanej reprodukcie. Kým na Slovensku ich je zatiaľ asi pätnásť, v susednom Česku už 41.
„Potenciálnymi zákazníkmi je až 20 percent párov, ktoré majú v súčasnosti problém splodiť dieťa. Do biologických procesov zasahuje asistovaná reprodukcia pomerne brutálnym spôsobom a z bioetického hľadiska prináša rôzne dilemy,“ hovorí pre SME reprodukčný biológ a bioetik JAROSLAV PETR z Ústavu živočíšnej výroby v Prahe.
„Problémom pri umelom oplodnení môže byť aj to, ak má muž málo spermií. V niektorých prípadoch sa to rieši tak, že sa vezme jedna spermia a vpichne sa pod mikroskopom injekciou do vajíčka. Napriek tomu, že sa nehýbe a vyzerá až mŕtvo, dokáže vajíčko oplodniť. No výskumy ukazujú, že chlapci, ktorí sa narodili po takomto postupe, sú na tom so spermiami tiež mizerne.“
V rozhovore sa dočítate:
- Ktoré mýty o oplodnení pretrvávajú v spoločnosti.
- Aké skreslené predstavy máme o spermii a vajíčku.
- Ako spermia s vajíčkom komunikujú, aby sa im podarilo vo vajcovode stretnúť.
- Či odborníci dokážu pri asistovanej reprodukcii dokonale napodobniť proces oplodnenia.
- Aké negatíva so sebou prináša asistovaná reprodukcia.
- Či môže pri zmrazovaní embryí dôjsť k ich poškodeniu.
- Koľko ľudí sa dnes narodí vďaka asistovanej reprodukcii.
- Aká je úspešnosť umelého oplodnenia.
- Či je z bioetického hľadiska v poriadku, ak influencerky na sociálnych sieťach nabádajú svoje followerky, aby si dali zmraziť vajíčka.
- Aké riziká so sebou prináša odobratie vajíčok.
- Aké obmedzenia platia pri darovaní spermií.
- Čo môžu páry urobiť so zmrazenými embryami, ktoré nevyužijú.
- O zaujímavom prípade rodiny Nashovcov.
- Čo považuje za najväčšie bioetické výzvy, ktoré nás čakajú.
- Prečo nechce žiť stovky rokov.
Jednu z prednášok o plodnosti začínate obrázkom bociana, ktorý má v zobáku balíček s dieťaťom. A nad ním je nadpis: Mýty o oplodnení. Ktoré v našej spoločnosti stále pretrvávajú?
Keď sa pozriete do akéhokoľvek časopisu, v ktorom píšu o oplodnení, bude tam obrázok vajíčka, ktoré je úplne obalené spermiami. Vyvoláva to dojem, že takto dochádza k oplodneniu. Tieto obrázky však vznikli pri umelom oplodnení.
Vtedy lekári v laboratóriu odoberú klientke vajíčka a jej partnerovi spermie. Následne vajíčka predhodia horde spermií, ktoré sa nachádzajú v živnom roztoku. Preto na fotografiách obrovské množstvo spermií úplne obaľuje vajíčko. Pri umelom oplodnení je ich dokonca tak veľa, že keď šibú bičíkmi, tak sú schopné roztočiť vajíčko ako kolotoč.

Pri prirodzenom oplodnení to takto nevyzerá. Hoci je v ejakuláte obrovské množstvo spermií, zastavia sa na prechode medzi maternicou a vajcovodom. K oplodneniu dochádza vo vajcovode. Spermie sa do neho trúsia v pomerne malých počtoch, takže k vajíčku sa dostanú len jednotlivé kusy. Často je to len jedna spermia, ktorá vajíčko oplodní.
Študentom to často ilustrujem na filme Pozri, kto to hovorí. Už počas úvodných titulkov filmu sa ženie obrovské množstvo spermií. Súťažia medzi sebou, ktorá bude najrýchlejšia. A predstava, že čím je spermia rýchlejšia, tým má väčšiu šancu oplodniť vajíčko, je ďalší mýtus o oplodnení.
V skutočnosti teda nevyhráva tá najrýchlejšia?
Nie.
U človeka, na rozdiel od našich blízkych príbuzných primátov, ženy ovulujú utajene.
V prípade primátov samec paviána neprehliadne, že samica má plodné obdobie. Má počas neho obrovský zdurený červený zadok. Šimpanz presne vie, kedy je samica plodná a rovnako vie aj to, kedy tento okamih pominie. Vtedy sa už o opicu nestará.
U ľudí však žiadnu takúto manifestáciu nemáme. Hovorí sa, že je to preto, lebo ľudské deti potrebujú dlhodobú starostlivosť a je potrebné, aby sa o ne starali obaja rodičia. Prispievať k starostlivosti by nemala iba matka, ale aj otec. Nemusí ísť len o priamu starostlivosť, ale aj o nepriamu - teda o zaisťovanie matky. Tým žena viaže k sebe partnera a to tak, že nevie, kedy s ňou bude môcť splodiť dieťa.
Ukazuje sa, že ešte šesť dní po tom, ako prídu spermie do ženského tela, sú schopné oplodniť vajíčko, ktoré prichádza do vajcovodu. Predstavte si, že spermie prichádzajú, zastavia sa na prechode medzi maternicou a vajcovodom a po jednom sa do neho trúsia. No na mieste ešte nie je žiadne vajíčko.
Preto najrýchlejšie spermie, ktoré prišli prvé, nemajú čo oplodniť. Nebudú čakať na vajíčko šesť dní, jednoducho odumrú. Ďalší deň na dané miesto prídu pomalšie spermie. A tretí a štvrtý deň dorazia ešte pomalšie spermie.
Na šiesty deň tam konečne dorazia poslední lenivci, teda úplne najpomalšie spermie z danej várky. No ak majú šťastie a v tomto okamihu príde aj vajíčko, tak sú to práve ony, ktoré ho oplodnia.
Zďaleka to nemajú takto nastavené všetky živočíchy. No u človeka naozaj nemusí oplodňovať vajíčko najrýchlejšia spermia.
U ktorého živočícha spermie naozaj súťažia?
Napríklad u takej Ryšavky obyčajnej, čo je hlodavec. Samica jasne dáva najavo, že teraz je tá správna chvíľa, keď môže splodiť potomstvo.
Obíde všetkých samcov, ktorí sú v okolí, so všetkými sa spári a následne spermie jednotlivých samcov súťažia, ktorá bude prvá. Vajíčko samice je pripravené a najrýchlejšia spermia ho oplodní.
Spermie každého samca sa dokonca spoja do akéhosi „vláčika“, pretože keď kolektívne šibú bičíkmi, vyvinú väčšiu rýchlosť a tým majú aj väčšiu šancu na oplodnenie vajíčka.
To, že ľudia prichádzajú na svet, je úžasný zázrak. Aby sa to stalo, musí sa stretnúť vo vajcovode jedno vajíčko s jednou spermiou. Pritom vajcovod je pre nich obrovský priestor. Na tom, aby sa stretli, sa musia dohodnúť.
Je to, ako keby ste si dali s niekým rande v Prahe, asi by sa vám s dotyčným nepodarilo stretnúť. No keď sa dohodnete, že sa stretnete na Václaváku pod koňom, je to jasné.
Ako spermia s vajíčkom komunikujú, aby sa im podarilo stretnúť?
Vajíčko vylučuje látky, ktoré spermiu lákajú. Spermia najprv vie, že musí ísť proti prúdu. Vo vajcovode je tekutina, ktorú vylučujú bunky vajcovodu a tečie smerom do maternice. Preto spermia, ktorá je pripravená na prechode medzi maternicou a vajcovom, vyrazí proti smeru, ktorým tečie tekutina.
Avšak len táto informácia jej nestačí. Keby išla len proti prúdu, presviští vajcovodom, minie vajíčko a skončí v panvovej dutine.
Jednou z indícií pre spermiu je teplota. Na mieste, kde je vajíčko, je vajcovod najteplejší. Síce nevieme, o koľko stupňov je toto miesto teplejšie u človeka, ale napríklad u prasaťa alebo králika je to o viac ako jeden stupeň Celzia.
Spermia je schopná rozlíšiť teplotu na tisíciny stupňov. Hľadá vajíčko podobne, ako keď deti hrajú hru zima-teplo-horí. Ide stále na teplejšie miesto a vo chvíli, keď sa ocitne na mieste, kde začína teplota klesať, zastaví sa napriek tomu, že vajíčko ešte nenašla.
Vtedy začne kontrolovať látky, ktoré vajíčko vylučuje do okolia. Vie, že čím bude pri ňom bližšie, tým bude ich koncentrácia vyššia.
O ktoré látky ide?
Jednou z nich je progesterón. Je to hormón, ktorý produkujú bunky obaľujúce vajíčko. Tie vajíčko chránia a vyživujú ho.
Keď spermia hľadá vajíčko, riadi sa stúpajúcimi hladinami progesterónu. Ide síce za vyššou hladinou hormónu, no nemusí ísť po rovnej dráhe. Môže sa mierne stáčať, až sa zrazu dostane do situácie, keď koncentrácia progesterónu nestúpa. Vtedy je spermii jasné, že sa k vajíčku nepribližuje.
Preto prejde do takzvaného hyperaktívneho pohybu. Znamená to, že sa začne triasť na všetky možné strany a z tohto neusporiadaného pohybu potom vystrelí jedným smerom. Na novom mieste bude zase kontrolovať koncentrácie progesterónu.
Je možné, že sa opäť ocitne niekde, kde ho nie je veľa. Preto opäť prejde do hyperaktívneho pohybu, ktorý ju vystrelí na ďalšie miesto. Tam opäť skontroluje hladiny progesterónu, až dokým sa neocitne na správnom mieste. Vtedy nájde vajíčko a oplodní ho.

Celé je to úžasná súhra okolností, pri ktorých musia perfektne fungovať všetky navádzacie mechanizmy, inak to nedopadne dobre. Má to však aj odvrátenú stránku. Čímkoľvek do tohto citlivého systému zasiahneme, môže sa niektorý z mechanizmov narušiť a v tej chvíli tento proces neprebieha.
Existujú aj skreslené predstavy o vajíčku?