Presvedčiť dieťa, aby jedlo, môže byť niekedy dosť náročná úloha. Cez zovreté ústa sa pretlačí iba úsečné „nie“, „nechcem“ či „fuj“. Rodičov, ktorým sa v tomto smere nedarí, možno uteší, že problém nemusí byť v ich kulinárskych schopnostiach, ale v ich génoch.
Nová britská štúdia ukázala, že prieberčivosť v jedle je ovplyvnená práve nimi. Navyše ide o črtu, ktorá môže pretrvať až do začiatku dospievania.
„Prieberčivosť v jedle je u detí bežná a môže byť veľkým zdrojom úzkosti pre rodičov, ktorí si toto správanie vyčítajú alebo sú za neho pranierovaní,“ hovorí hlavná autorka štúdie výskumníčka Zeynep Nasová z University College London (UCL).
Nutričná vedkyňa: Dieťa sa s novou potravinou musí stretnúť viac ako 20-krát, kým ju akceptuje Čítajte Výskumníci porovnávali stravovacie návyky identických a dvojvaječných dvojčiat vo veku od šestnásť mesiacov do trinástich rokov. Závery publikovali v časopise The Journal of Child Psychology and Psychiatry.
V texte sa dočítate:
- Prečo výskumníci sledovali dvojčatá.
- Ako môže pomôcť štúdia rodičom.
- Ako vplýva prostredie na prieberčivosť.
Výskum dvojčiat
Na výskume sa zúčastnilo viac ako 2400 párov dvojčiat narodených v roku 2007 v Anglicku a vo Walese. Rodičia odpovedali na otázky o stravovacom správaní svojich detí, keď mali šestnásť mesiacov, tri, päť, sedem a trinásť rokov.
Väčšina jednovaječných dvojčiat má takmer totožný genetický materiál, zatiaľ čo tie neidentické nie. Vďaka tomu mohli výskumníci porovnať vplyvy genetiky a prostredia na jedenie v oboch skupinách a vyvodiť z toho závery.
Zistili, že nie identické dvojčatá boli v otázke vyberavosti v jedle oveľa menej podobné ako dvojice jednovaječných dvojčiat. Za prieberčivosť u detí a dospievajúcich tak mohla podľa výskumníkov až zo 74 percent genetika, nie výchova.
Prieberčivosť dosiahla u detí vrchol v ich siedmich rokoch a s nástupom puberty mierne klesla.
Kultúra porovnávania
Hlavná autorka štúdie Nasová dúfa, že ich zistenie, že prieberčivosť je vrodená, pomôže zmierniť vinu, ktorú cítia rodičia „nejedákov“.
Predchádzajúca štúdia z roku 2022 našla súvis medzi vyššou úrovňou rodičovského stresu s „problematickým stravovacím správaním“ detí vrátane prieberčivosti. Práve tá môže u rodičov zvyšovať aj emocionálny stres.
Pediater: Vegánske deti môžu skončiť na JIS-ke. Rizikovým je nedostatok vitamínu B12 Čítajte Šéf amerického federálneho úradu pre verejné zdravie Vivek Murthy to v auguste nazval „kultúrou porovnávania“ - keď sa rodičia cítia vyhorení z porovnávania seba a svojich stratégií s tým, čo vidia na internete.
Riaditeľka programu vzdelávania detí v ranom detstve na Newyorskej univerzite Erin O'Connorová na portáli Psychology Today pripomína, že vyberavé či selektívne stravovanie postihuje do určitej miery až 20 percent detí.
„Napriek tomu, že sa často vyrieši samo, pretrvávajúca prieberčivosť môže mať pre deti a ich rodičov psychické dôsledky,“ vysvetľuje s tým, že napríklad rodičia sa môžu obávať, že dieťa nebude mať dostatok živín, oneskorí sa u neho rast či sa objavia zdravotné problémy.
„Z pohľadu dieťaťa môže byť vyberavosť aj ťažkým emocionálnym zážitkom. Strach z nových chutí, textúr a dokonca aj farieb potravín môže vyústiť do intenzívnej úzkosti a averzie,“ približuje.
Vplyv prostredia
Výskumníčka a autorka štúdie Alison Fildesová z University of Leeds pripomína, že hoci má prieberčivosť silnú genetickú zložku a môže presahovať rané detstvo, neznamená to, že je to nemenné.
„Rodičia môžu naďalej podporovať deti v konzumácii širokého spektra potravín počas detstva a dospievania,“ hovorí a dodáva, že počas puberty majú na stravovanie väčší vplyv kamaráti ako rodičia.
Namiesto sladkostí deťom do školy radšej pribaľte domácu mandľovú bábovku, radí odborníčka Čítajte Ďalšia autorka štúdie Clare Llewellynová z UCL podotýka, že prostredie má podpornú úlohu.
„Spoločné vonkajšie faktory, ako napríklad rodinné stolovanie, môžu byť významné len v batolivom veku. To naznačuje, že rozširovanie spektra potravín, ktoré dieťa konzumuje, môže byť najúčinnejšie v prvých rokoch života,“ dodáva.
Zdroje:
DOI: 10.1111/jcpp.14053
DOI: 10.1016/j.appet.2022.106148
DOI: 10.1017/S1368980017004049
