Síce si radi potvrdíme, že sme Chandler alebo Ross zo seriálu Priatelia, alebo že nás viac vystihuje pochmúrny Londýn ako romantický Paríž, no zároveň chápeme, že rôzne internetové kvízy nemajú žiadny vedecký základ a výsledky sú jednoznačne skreslené.
Platí však, že ani mnohé zdanlivo seriózne testy osobnosti, ktoré sa používajú napríklad pri výbere kariéry, nie sú podložené výskumom. Upozorňuje na to klinická psychologička Shannon Sauer-Zavala z Kentuckej univerzity.
„Napriek tomu, že ide o miliardový priemysel, komerčné testy osobnosti, ktoré používajú školy a korporácie na to, aby nasmerovali ľudí do ich ideálnych rolí, nepredpovedajú kariérny úspech,“ vysvetľuje na odbornom portáli The Conversation.
Problematické je pri nich aj ich chápanie osobnosti. Predpokladajú totiž, že vlastnosti sú statické a od narodenia ich človek nemení. Moderné vedecké štúdie o osobnosti však ukazujú, že črty sa môžu časom aj meniť.
Aj výskum Sauerovej-Zavalovej potvrdzuje, že ľudia si môžu zámerne formovať vlastnosti, ktoré potrebujú na to, aby boli úspešní.
„To je v rozpore s rozšíreným presvedčením, že typ osobnosti vás zaraďuje do škatuľky a diktuje vám, aby ste si vyberali partnerov, činnosti a kariéru podľa svojich vlastností,“ dodáva výskumníčka.
V texte sa dočítate:
- Čo je a čo nie je osobnosť.
- Do akej miery sa dá zmeniť.
- Ako si ju vieme prispôsobiť.
O osobnosti
Odborníci na psychológiu Robin Kramer a Samuel Gosling pre odborný web Frontiers vysvetľujú, že osobnosť je sklon konať, myslieť a cítiť určitým spôsobom, ktoré zostávajú rovnaké v priebehu času a v rôznych situáciách.
Najpoužívanejší model osobnostných čŕt, o ktorý sa najčastejšie opierajú v akademickej psychológii, je Big Five (Veľká päťka). Uvádza päť kategórií, v ktorých meria škálu. Ide o otvorenosť novým skúsenostiam, svedomitosť, extrovertnosť, prívetivosť a emocionálnu labilitu (neuroticizmus).

Sauerová-Zavalová poukazuje na to, že osobnosť nie sú ani sympatie, antipatie alebo preferencie. Do definície osobnosti nepatrí ani zmysel pre humor či životné hodnoty.
„Posunutie vašich čŕt vo Veľkej päťke nezmení jadro toho, kto ste. Znamená to len naučiť sa reagovať na životné situácie inými myšlienkami, pocitmi a správaním,“ dodáva.
Zmeny v osobnosti
Hoci sa môže zdať ťažké zmeniť osobnosť, ľudia podľa Sauerovej-Zavalovej neustále menia svoje myslenie, cítenie a správanie.
Ak napríklad nie príliš spoľahlivý človek, začne vnímať dochvíľnosť ako prejav rešpektu voči ostatným, môže to viesť k pozitívnym zmenám v jeho správaní. Postupne cíti hrdosť, že na stretnutie prišiel včas a zavedie si rituály, aby na nič nezabudol, a tak stelesňuje vlastnosti spoľahlivého človeka.
„Ak si tieto zmeny v myslení, emóciách a správaní udrží dlhší čas, stane sa spoľahlivým. Výsledkom bude zmenená osobnosť,“ vysvetľuje psychologička.
Túto myšlienku potvrdzujú aj dáta. Navyše, osobnosť sa mení počas celého života. „S pribúdajúcim vekom majú ľudia sklon prežívať menej negatívnych a viac pozitívnych emócií, sú svedomitejší, kladú väčší dôraz na pozitívne vzťahy a menej posudzujú druhých,“ približuje Sauerová-Zavalová.
No aj tu je istá variabilita. Kým niektorí sa zmenia dosť, iní takmer vôbec. Štúdie vrátane jej, ktoré testujú, či zásahy do osobnosti menia črty v priebehu času, zistili, že ľudia môžu urýchliť proces tým, že zámerne upravia svoje myslenie a správanie.
„Tieto zmeny môžu viesť k významnej zmene za menej ako 20 týždňov namiesto 20 rokov,“ uvádza výskumníčka.
Pestovanie vlastností
Počas života možno prídete na to, že existujú črty vašej osobnosti, ktoré by ste radi zmenili. Dobrým príkladom sú novoročné predsavzatia, keď si sľubujeme, že budeme trpezlivejší, štedrejší, spoločenskejší, cieľavedomejší či láskavejší.
Cieľ zmeniť osobnosť sa môže javiť ako výzva. Sauerová-Zavalová však ponúka techniky, ktoré s tým môžu pomôcť a tvrdí, že sú relatívne jednoduché.
Prvým krokom k zmene môže byť identifikácia vzorcov, do ktorých sa myšlienky často dostávajú.
„Ak sa napríklad pristihnete pri tom, že si myslíte, že ‚ľudia sa starajú len o seba‘, je pravdepodobné, že sa v blízkosti iných budete správať defenzívne,“ vysvetľuje odborníčka.

Pri behaviorálnej zložke si uvedomujeme naše súčasné sklony konania a zároveň skúšame nové reakcie. Sauerová-Zavalová približuje, že je dosť pravdepodobné, že sa ľudia stiahnu či na nás vybehnú, ak sa v ich blízkosti správame defenzívne. Keď sa tak stane, potvrdí to len naše presvedčenie, že druhým nemôžeme dôverovať.
„Naopak, ak sa skúsite správať otvorenejšie, napríklad poviete spolupracovníkom, že máte problémy s nejakou úlohou, máte možnosť zistiť, či sa tým zmení spôsob, akým sa k vám správajú,“ radí.
Dôsledným menením myslenia a správania si postupne vytvárame nové návyky, ktoré nám môžu pomôcť vytvoriť si takú osobnosť, po akej túžime.
Manželská a rodinná terapeutka Ileana Arganda-Stevens pre portál PsychCentral dodáva, že schopnosť zmeny rastie v prítomnosti šiestich dôležitých aspektov. Okrem spomínanej dôslednosti a sebauvedomenia sú to aj motivácia, podpora, odhodlanie a súcit so sebou. Vďaka nim je pravdepodobnejšie, že zmeníte správanie, postoje alebo vlastnosti.
„Keď si začneme prejavovať viac súcitu so sebou, začneme sa uvoľňovať a staneme sa flexibilnejšími a otvorenejšími skúšať nové veci a robiť zmysluplné zmeny v našom živote,“ hovorí terapeutka.
Zdroje:
DOI: 10.1002/jclp.23097
DOI: 10.1037/bul0000365
DOI: 10.1037/0003-066X.48.1.26
DOI: 10.1037/bul0000365
DOI: 10.1037/per0000520