Zrak detí sa neustále zhoršuje. Za uplynulých tridsať rokov výrazne stúpol výskyt myopie - krátkozrakosti u detí a dospievajúcich. Kým v roku 1990 ju malo 24 percent, vlani to bolo už 36. Ukazuje to celosvetová analýza, podľa ktorej každé tretie dieťa je buď krátkozraké, alebo nevidí jasne do diaľky.
Výskumníci tvrdia, že na zrak mali negatívny vplyv lockdowny počas pandémie, keďže deti trávili viac času pri obrazovkách a menej času vonku.
Očná lekárka: Správnemu vývoju zraku detí pomôže aj správna životospráva Čítajte „Krátkozrakosť sa stala významným problémom verejného zdravia, pričom existujú presvedčivé dôkazy o rýchlom náraste jej výskytu, najmä v krajinách juhovýchodnej Ázie, ako sú Singapur, Čína a Taiwan,“ uvádzajú v časopise British Journal of Ophthamology.
Na výskume sa zúčastnilo viac ako päť miliónov detí a dospievajúcich z 50 krajín zo všetkých kontinentov. Najvyššiu mieru krátkozrakosti zaznamenali v Ázii. Najviac krátkozrakých detí je v Japonsku (85 percent) a Južnej Kórei (73 percent). V Číne a Rusku má myopiu viac ako 40 percent detí.
Naopak najmenej krátkozrakých detí je v Paraguaji a Ugande, kde evidujú približne jedno percento detí s týmto problémom. Nízky počet, zhruba 15 percent, zaznamenali v Spojenom kráľovstve, Írsku a USA.
V texte sa dočítate:
- Aké faktory ovplyvňujú výskyt krátkozrakosti.
- Ako narastie jej výskyt do roku 2050.
- Čo odporúčajú odborníci na ochranu detského zraku.
Rizikové faktory
Slovenské očné lekárky v dokumente ministerstva zdravotníctva Odporúčanie pri progresívnej krátkozrakosti u detí uvádzajú, že výskyt krátkozrakosti sa výrazne zvyšuje približne od šiestich rokov dieťaťa. Najčastejšie nastúpi vo veku sedem až desať rokov.
„Existujú dôkazy o tom, že krátkozrakosť sa stabilizovala u väčšiny myopických jedincov vo veku 24 rokov, s výnimkou vysokých myopov,“ konštatujú odborníčky.
Medzi faktory, ktoré výrazne zvyšujú šancu, že sa u dieťaťa objaví krátkozrakosť, patrí okrem genetiky aj spôsob života.
Príznaky krátkozrakosti
- vzdialené objekty vidíte rozmazane;
- potrebujete žmúriť, aby ste videli jasne;
- máte bolesti hlavy či unavené oči;
Deti nemusia vedieť, že majú problémy s videním, ale možné ťažkosti naznačuje, ak:
- neustále žmúria;
- zdá sa, že nevnímajú vzdialené predmety;
- často žmurkajú;
- často si trú oči;
- sedia blízko televízora alebo si posúvajú obrazovku bližšie k tvári.
Zdroj: Mayo Clinic
Napríklad v Singapure a Hongkongu sa deti začínajú vzdelávať v mimoriadne nízkom veku, už v dvoch rokoch. Prvé roky života tak trávia viac času sústredením sa na knihy a obrazovky. Výskumníci vysvetľujú, že táto činnosť namáha očné svaly a môže viesť ku krátkozrakosti.
Naopak, v afrických krajinách, kde sa školská dochádzka začína vo veku šesť až osem rokov, je krátkozrakosť sedemkrát zriedkavejšia ako v Ázii.
Výskum predpokladá, že do roku 2050 by krátkozrakosť mohla postihnúť viac ako polovicu dospievajúcich na celom svete. Hoci sa očakáva, že v Ázii bude vtedy najvyššia úroveň v porovnaní so všetkými ostatnými kontinentmi, a to takmer 69 percent, rozvojové krajiny môžu poskočiť na 40 percent.
Podľa štúdie je pravdepodobné, že u dievčat a mladých žien bude výskyt vyšší ako u chlapcov a mladých mužov. Dôvodom je, že v období dospievania zvyčajne trávia menej času vonkajšími aktivitami v škole a doma.
Ako chrániť zrak dieťaťa
Moderná oftalmológia prináša pre rodičov krátkozrakých detí nádej. Dioptrie už totiž nie sú nemenným osudom. „Dnes vieme výšku dioptrií ovplyvniť,“ hovorí oftalmológ Miroslav Kulanga. Čím skôr sa krátkozrakosť odhalí a začne sa liečba, tým lepšie sú šance, že sa podarí predísť nárastu vysokých dioptrií a ďalším komplikáciám.
Britskí oční experti odporúčajú deťom stráviť vonku každý deň aspoň dve hodiny. Kulanga dopĺňa, že ide o najefektívnejšiu prevenciu krátkozrakosti, akú doteraz poznáme.
„Pobyt vonku má pre deti skutočný prínos,“ hovorí pre BBC klinický poradca z britskej akadémie optometristov Daniel Hardiman-McCartney.
Nie je však jasné, či je rozdiel spôsobený prítomnosťou prirodzeného slnečného svetla, pohybom na čerstvom vzduchu alebo tým, že detské oči sa zameriavajú na vzdialenejšie objekty.
V dokumente slovenského ministerstva zdravotníctva očné lekárky zdôrazňujú, že dané odporúčanie má zmysel.
„Na Taiwane viedol nútený pobyt vonku počas školských prestávok k zníženiu prevalencie krátkozrakosti,“ píšu.
Pri čítaní a iných aktivitách na krátku vzdialenosť radia dodržiavať pravidlo 30 – 10 – 2.
„Čas čítania dlhší ako 30 minút pri čítacej vzdialenosti menšej ako 30 centimetrov by sa mal prerušiť na desať minút pozeraním do diaľky,“ uvádzajú. Dvojka v pravidle sa vzťahuje na to, koľko hodín by malo dieťa stráviť vonku počas denného svetla.
Chce vaše dieťa nosiť kontaktné šošovky? Ako zistíte, že je na ne pripravené Čítajte Hardiman-McCartney rodičom zase radí, aby zobrali deti na očné vyšetrenie, keď majú sedem až desať rokov, a to aj v prípade, že im bol zrak skontrolovaný v mladšom veku. Aj keď sa krátkozrakosť nedá vyliečiť, dá sa spomaliť farmakologickou liečbou – atropínom, okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami.
Pri myopii oko rastie rýchlo do dĺžky, čím pribúdajú dioptrie. Kým oko sa stáva podlhovastým, vnútorné štruktúry oka, ako je sietnica, nerastú a dochádza iba k ich naťahovaniu, a tým aj k chorobným zmenám.
Zdroje:
Odporúčanie pri progresívnej krátkozrakosti u detí štandardný diagnostický a terapeutický postup
