Emócie najčastejšie zajedajú dospievajúci a ženy. Kedy treba vyhľadať pomoc?

Desiatu či večeru by sme si mali dať vtedy, keď pocítime hlad. To však platí len v ideálnom svete. Počas večera pri sledovaní kriminálky totiž často padne aspoň jedno vrecko čipsov, pri napínavom športovom zápase nezriedka aj dve. S nešťastným rozchodom sa zas spája zvýšená spotreba kopčekov zmrzliny.

Nutričná špecialistka Katarína Sivuľková z organizácie Chuť žiť pre SME hovorí, že jedlo v našej spoločnosti plní aj sociálnu funkciu – narodeniny oslavujeme tortou alebo koláčom, a aj keď sme smutní, doprajeme si viac sladkého. Tvrdí, že využiť jedlo ako podporu pri silnejších emóciách je z času na čas v poriadku.

Psychologička Susan Albersová z Clevelandskej kliniky vysvetľuje, že cieľom pri emočnom jedení je uniknúť, otupiť, zmeniť alebo zosilniť pocity.

„Výskum ukazuje, že približne 75 percent všetkého nášho jedenia je motivované emóciami. Nejeme preto, že sme hladní, ale preto, že sa nudíme, sme vystresovaní alebo úzkostní,“ vysvetľuje odborníčka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Jedla všetko, až kým jej nebolo zle a ani to ju nezastavilo. Zajedať sa dá smútok aj radosť Čítajte 

Výskumníčka Inge Gnattová zo Swinburne University of Technology v Melbourne dodáva, že hoci ide pri silných emóciách o normálnu reakciu, môže nás to pripraviť o pôžitok z jedla, trápiť a vyvolávať ďalšie pocity hanby a sebakritiky.

Sivuľková dodáva, že problém pri emočnom jedení nastáva, ak sa deje príliš často a nemáme iné funkčné mechanizmy zvládania.

„Napríklad, ak niekto pri smútení, hneve alebo radosti automaticky siahne po jedle, namiesto toho, aby sa o svojich emóciách rozprával alebo ich spracoval iným efektívnym spôsobom.“

O emočnom stravovaní

Výskum ukazuje, že približne 20 percent ľudí pravidelne zajedá emócie. Emočné stravovanie má pritom vyšší výskyt medzi dospievajúcimi a ženami. Vlaňajšia štúdia, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 1500 dospievajúcich, ukázala, že 34 percent z nich je, keď sú smutní a 40 percent, keď sú úzkostní.