Tridsaťpäťročný pacient vyhľadal lekárov, pretože sa cítil slabo a unavene. Vyšetrenia ukázali, že má vrodenú srdcovú chybu. Jeho stav sa stále zhoršoval, až dospel do bodu, keď mu lekári povedali, že do pol roka musí podstúpiť operáciu srdca.
Ak by zvolili bežný postup, s veľkou pravdepodobnosťou by pacient dostal mechanickú chlopňovú náhradu, ktorá so sebou prináša viaceré riziká.
Kardiochirurgický tím z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach však zvolil iný postup. Ako prvý na svete urobil unikátnu operáciu srdca. Na záchrane srdca 35-ročného pacienta pracovali dva špičkové kardiochirurgické tímy na dvoch operačných sálach osem hodín.
„Takáto zložitá operácia nestojí len na kardiochirurgoch, ale pracoval na nej celý tím lekárov rôznych špecializácií: anesteziológovia, kardiológovia, rádiológovia, zdravotných sestier a perfuziológov, ktorí zabezpečovali hladký priebeh predoperačnej prípravy, samotnej operácie, ako aj pooperačného priebehu,“ hovorí pre SME kardiochirurg ADRIAN KOLESÁR, prednosta Kliniky srdcovej chirurgie (VÚSCH).
V rozhovore sa dočítate:
- Aký bol zdravotný stav 35-ročného pacienta pred operáciou.
- Aké možnosti má mladý človek, ktorý sa narodí s aortálnou chybou.
- Prečo je Rossova operácia náročná a ako ju košickí kardiochirurgovia špeciálne upravili.
- Ako operácia prebiehala.
- Ako sa vďaka operácii zvýši kvalita života pacienta.
- Či majú lekári ambíciu vykonávať túto operáciu pravidelne.
Aký bol zdravotný stav 35-ročného pacienta pred operáciou?
Pacient sa narodil s vrodenou chybou srdca, a to s dvojcípou aortálnou chlopňou, ktorá veľmi často ešte v mladom veku, do tridsiatky až štyridsiatky, zdegeneruje. Buď sa výrazne zúži (odborne stenotizuje, pozn. red.) alebo zlyhá vo forme závažnej nedomykavosti. Výsledkom je, že objemovo alebo aj tlakovo preťažuje ľavú srdcovú komoru, ktorá zlyhá.
Závažná aortálna chyba sa následne prejaví viacerými príznakmi, hovoríme vtedy o manifestácii aortálnej chyby. Príznaky závisia od veku pacienta a aj od typu chlopne. Patria medzi ne dýchavica, slabosť, nevýkonnosť a celková únava či bolesti na hrudníku.
Srdce preťažuje príliš veľký objem krvi, ktorý sa vracia naspäť. Časom sa preto znižuje jeho funkcia.
V prípade pacienta, ktorého sme operovali pre vrodenú aortálnu chybu, bola príčinou nedomykavosť aortálnej chlopne vrátane poškodených cípov.
Znamená to, že aj keď srdce vypudí krv z ľavej komory do aorty, viac ako polovica sa vráti naspäť cez nedomykavú aortálnu chlopňu do ľavej komory. Objemovo sa tak zaťažuje ľavá srdcová komora, ktorá v čase dilatuje, teda zväčšuje svoj objem, aj rozmer. Čím viac sa komora zväčšuje, tým viac sa znižuje jej funkcia a dochádza k srdcovému zlyhávaniu.
V praxi to znamená, že ak pacient vykonáva fyzickú aktivitu, pociťuje už spomínané príznaky. V poslednom štádiu srdcového zlyhávania sa zadýcha už pri minimálnej fyzickej aktivite, napríklad pri čistení zubov.
Tento stav je už ireverzibilný (nevratný, pozn. red.).
S akými problémami vás pacient vyhľadal?
Pacient sa cítil slabo a unavene. Asi pred dvoma rokmi mu bola na základe echokardiografického vyšetrenia zistená vrodená srdcová chyba. Situácia sa zhoršovala, až sme sa dostali do stavu, keď sme vedeli, že do pol roka musí podstúpiť operáciu.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb vykonali unikátnu operáciu srdca. Zdroj: TASR
Bola operácia jediná možnosť alebo existujú lieky, ktoré mu mohli pomôcť potlačiť príznaky?
Pri závažnej nedomykavosti aortálnej chlopne majú lieky veľmi krátkodobý efekt. Potláčajú niektoré príznaky, ale prakticky veľmi nepomôžu.
Pacient môže užívať lieky na odvodnenie, tým sa zníži objem tekutín v obehu. Pomôžu však skôr zvládnuť krátke obdobie do operácie. Nedokážu chlopňu nahradiť.
Aké možnosti liečby má teda mladý človek, ktorý sa narodil s aortálnou chybou?
Ak má mladý človek ochorenie aortálnej chlopne, snažíme sa ju opraviť. Ak je to technicky nemožné, čo vo veľkej väčšine prípadov je, kardiochirurg najčastejšie zvolí mechanickú chlopňovú náhradu – čo je vlastne zlatý štandard.
Problémom je, že každý nositeľ mechanickej srdcovej chlopne je vystavený niekoľkým rizikám, a to doživotne.
V prvom prípade je to antikoagulačná liečba (liečba, ktorá slúži na zabránenie vzniku krvných zrazenín u rizikových pacientov, pozn. red.) warfarínom. Jej nedostatočné alebo nadmerné dávkovanie, pričom tá hranica je veľmi tenká, môže pacienta ohroziť na živote a zdraví, hovoríme o potenciálnych trombotických alebo krvácavých komplikáciách.
