Onkologička: Až 80 percent pacientov využíva aj alternatívnu medicínu, no marhuľové jadierka nevyliečia

Je najčastejšou onkologickou diagnózou u žien. Každých devätnásť sekúnd diagnostikujú lekári na celom svete rakovinu prsníka, uvádza portál Nie rakovine.

"Najprv je veľmi náročné spracovať definitívne potvrdenie diagnózy. Potom je veľmi ťažké prijať, že prichádza chemoterapia. Pacientky sa jej veľmi boja. Boja sa nežiaducich účinkov, predovšetkým straty vlasov," hovorí pre SME onkologička MIROSLAVA MALEJČÍKOVÁ z Národného onkologického ústavu.

"Naša spoločnosť stále nevie s pokorou prijať inakosť. Pacientky majú pocit, ako keby boli niečím poznačené, veľakrát sa vyhýbajú spoločnosti," dodáva.

Čo sa deje v tele pri rakovine prsníka?

Pri rakovine prsníka, rovnako ako pri iných zhubných nádoroch, sa deje to, že nádorová bunka sa začne nekontrolovateľne deliť a je schopná cez krvné a lymfatické cesty vycestovať aj do iných orgánov a vytvoriť tam druhotné ložiská, takzvané metastázy.

Nejde len o to, že na prsníku vznikne hrčka. Problémom je, že hrčka môže rastom začať tlačiť na okolité štruktúry, ako sú cievy alebo nervy, a vyvolávať bolesť.

Okrem toho, nádor vylučuje aj aktívne chemické látky a rôzne enzýmy, ktoré môžu ovplyvniť iné procesy v tele.

Ide o jednotnú diagnózu alebo má svoje špecifiká?

Áno, rozlišujeme tri základné typy nádorov prsníka, podľa toho, ako nádorová bunka vyzerá.

Nádorová bunka má na povrchu bielkoviny. Podľa toho, o aké typy bielkovín ide, rozlišujeme nádory, ktorých rast je buď závislý od hormónov, alebo HER2 pozitívne nádory (Na svojom povrchu majú vysoké hodnoty bielkoviny HER2. Tieto nádory majú sklon k rýchlejšiemu rastu a častejšie sa šíria, pozn. red.) a nakoniec nádory, ktoré žiadnu zo spomínaných bielkovín na povrchu nemajú. Sú to takzvané trojito negatívne nádory prsníka.

Toto sú základné typy nádorov a podľa nich pacientom aj vyberáme odlišnú liečbu.

Ktorý typ je najagresívnejší?

Za najagresívnejší považujeme trojito negatívny typ nádoru prsníka. Často sa vyskytuje u mladých žien a väčšinou veľmi rýchlo rastie, metastázuje a prognóza pacientok je horšia ako pri predchádzajúcich dvoch typoch.

Keď hovoríte o veku, vyskytuje sa rakovina prsníka častejšie po tridsiatke?

Nádory prsníka sú charakteristické tým, že najväčšie percento žien ochorie na zhubný nádor v období menopauzy. Je to obdobie, keď v ženskom tele prebiehajú veľké hormonálne zmeny, na ktoré reaguje aj prsná žľaza. Postupne sa tkanivo prsnej žľazy nahrádza tukovým tkanivom.

Zároveň v tomto veku už telo nemá takú veľkú regeneračnú a reparačnú schopnosť ako v mladosti. Preto aj skríning, teda cielené vyhľadávanie včasných foriem zhubného nádoru prsníka, je určený pre ženy od 50. do 69. roku života. Vtedy má najviac žien zhubný nádor prsníka.

Samozrejme, môžu ochorieť aj mladšie ženy, dokonca aj pred tridsiatkou. Mnohé z nich majú dedične podmienený nádor, no nie je to pravidlo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Chirurg: Rakovina hrubého čreva je naozaj zradná. Dlho sa nemusí prejaviť Čítajte 

Vieme už dnes povedať, aké ďalšie faktory okrem genetiky ovplyvňujú to, či budeme mať rakovinu prsníka?

Okrem genetiky je dôležitá aj vysoká estrogénová nálož počas života. Estrogén je ženský pohlavný hormón. Za rizikový faktor sa považuje, ak je žena vystavená dlhšie obdobie jeho vyšším hladinám.

Ak si to rozmeníme na drobné, znamená to, že väčšie riziko vzniku rakoviny majú ženy, ktoré mali skorú prvú menštruáciu alebo naopak, išli do menopauzy veľmi neskoro, nikdy nerodili alebo mali deti až v neskoršom veku.

K rizikovým faktorom patrí samotné ženské pohlavie (karcinóm prsníka u muža je zriedkavý), zmeny, ktoré sú ešte nezhubné, ale vieme, že do budúcna môžu predstavovať riziko zvrhnutia sa na malígny nádor.

Ďalej sem patria aj faktory vonkajšieho prostredia, teda ako žijeme, ako sa stravujeme, koľko sa hýbeme, v akom prostredí žijeme, s akým veľkým stresom sme konfrontovaní.

Dôvod, prečo vzniká zhubný nádor prsníka, nie je jednoznačne vykreslený. Faktorov je veľmi veľa. Ak by šlo len o jeden faktor, bolo by jednoduché ho odstrániť a karcinóm prsníka by zmizol. Žiaľ, nie je to tak.

Prečo ženy, ktoré vo vyššom veku ešte nerodili, majú zvýšené riziko vzniku nádoru prsníka?

Je to rovnaké ako v prípade menopauzy. Aj počas tehotenstva prebiehajú v prsnej žľaze veľké zmeny a telo vo vyššom veku už na tieto zmeny nevie tak pružne reagovať.

Ak žena otehotnie pred štyridsiatkou, gravidita už nepredstavuje takú ochranu pred vznikom nádoru prsníka, ako je to u žien, ktoré rodia v mladšom veku.

Približne do 35. roku života sa tehotenstvo považuje za ochranu pred rakovinou prsníka, rovnako ako dojčenie. Tak to príroda zariadila.

Medzi typický znak rakoviny prsníka patrí nebolestivá hrčka, ktorú si žena vie sama nahmatať na prsníku. Existujú aj ďalšie príznaky?

Včasné štádiá nádoru, ktoré chceme zachytiť skríningom, nemusia byť viditeľné ani hmatateľné. Žena môže mať pocit, že je úplne v poriadku.

Okrem hrčky patria k príznakom aj zmena veľkosti a tvaru prsníkov, asymetria prsníkov, vťahovanie bradavky, výtok z bradavky, koža vzhľadu pomarančovej kôry, hmatné lymfatické uzliny, v pazuche alebo v oblasti nadkľúčnej a podkľúčnej jamy.

Dokonca sú aj také prípady, keď sa ochorenie prejaví až v metastatickom štádiu. Žena spozoruje príznaky, ktoré vyplývajú z prítomnosti metastáz, ako sú bolesti kostí, dýchavica, zväčšovanie objemu brucha, celková slabosť.

Klinický obraz je veľmi rôznorodý.

Oplatí sa prehmatávať si prsia? Naozaj to môže žene zachrániť život?

Určite áno. Prsník by sme si mali prehmatávať od dvadsiateho roku života pravidelne raz za mesiac. Urobíme tým pre seba veľmi veľa.

Žena bude vďaka tomu svoje prsia dobre poznať a bude vedieť, ako sa menia s menštruačným cyklom. Bude vedieť, ako prsná žľaza vyzerá, aké má hrčky. Každá žľaza má svoju charakteristickú hrčkovitú štruktúru. Potom bude vedieť zaregistrovať, keď sa objaví niečo nové.

Stáva sa, že aj ženy, ktoré chodia pravidelne na mamografické vyšetrenie každé dva roky v rámci skríningu, si zrazu nahmatajú hrčku. Sú to takzvané intervalové nádory, ktoré rastú veľmi rýchlo a ktoré medzi vyšetreniami narastú.

Nie je to ničia chyba, ani lekárov, ani pacientky.

Môže byť príznakom aj väčšia bolestivosť prsníkov?

Bolestivosť prsníkov nie je typický príznak. Každá žena vie, že prsníky sú bolestivé, napäté a v rámci menštruačného cyklu sa charakter bolesti a napätie v prsníkoch menia.

Keď sa nádor nachádza v blízkosti nervu, na ktorý zatlačí, alebo je objemovo väčší, môže v prsníku vyvolať bolesť.

Nie je však opísaná typická bolesť, ktorá by bola viazaná s nádorom prsníka. Pacientka môže spozorovať, že bolesť v prsníku je iná.

Je pravda, že ak má žena väčšie prsia, má aj väčšiu pravdepodobnosť, že u nej vznikne rakovina prsníka?

Teraz môžem potešiť všetky ženy s veľkými prsníkmi, že to tak nie je. Je úplne jedno, či má žena menšie, alebo väčšie prsníky, na veľkosti vôbec nezáleží.

Je pravda, že pre chirurga je ľahšie urobiť prsník záchovný výkon, ak má žena väčšie prsníky. Ak ich má menšie, je to technicky náročnejšie.

Keď hovoríme o rakovine prsníka, často spomíname najmä ženy. Ale môžu mať tento typ rakoviny aj muži?

Môžu, aj keď je to zriedkavejšie. Podľa literatúry sa vyskytujú od jedného do piatich percent prípadov, čo koreluje aj s prípadmi v mojej ambulancii.

Tento nádor sa u muža často diagnostikuje v neskoršom štádiu, pretože sa u nich na karcinóm prsníka nemyslí.

Prečo vzniká aj u mužov, ktorí predsa nedojčia, nemenštruujú ani nerodia deti? A má rovnaké príznaky ako u žien?

Asi polovica prípadov je dedične podmienená. Aj muži majú v tele estrogén, len v oveľa nižších hladinách ako ženy.

Mnohí ľudia sa obávajú, že riziko vzniku rakoviny prsníka môže zvyšovať aj používanie dezodorantov a antiperspirantov. Je toto tvrdenie vedecky podložené alebo ide o mýtus?

Táto súvislosť nebola preukázaná. Môžeme ich bezpečne a spoľahlivo používať ďalej.

Ďalším predmetom diskusií je aj to, či mutácia génov BRCA1 a BRCA2 automaticky znamená, že daná pacientka alebo pacient bude mať rakovinu prsníka. Ako to teda je?

V tele máme gény, ktoré nás chránia pred onkologickými diagnózami. Gény BRCA1 a BRCA2 a ďalšie nás chránia pred zhubnými nádormi prsníka, vaječníkov a nádormi v iných orgánoch.

Fungujú tak, že mnohé opravujú chyby, ktoré vzniknú v DNA. Keď sú tieto gény poškodené, oprava nevie prebehnúť správne a pravdepodobnosť vzniku zhubného nádoru je vyššia ako u ľudí s nepoškodenými génmi. Neznamená to, že človek s mutovaným génom určite dostane rakovinu.

Organizmus nemá len jeden mechanizmus na to, aby nás chránil. To by sme boli veľmi nedokonalí. Poškodením génov BRCA1 a BRCA2 je pravdepodobnosť vzniku rakoviny prsníka väčšia, no neznamená to, že pacientka určite bude mať onkologické ochorenie.

Môže diagnostika mutácií v génoch BRCA1 a BRCA2 pomôcť pacientkam, ktoré majú v rodine túto diagnózu?

Určite môže. Najmä môže pomôcť zdravým ženám, ale aj takým, ktoré už nádor prsníka majú, aby sa sledovali a manažovali iným spôsobom.

Vieme, že nádory prsníka sú zhruba v desiatich percentách dedične podmienené. Podľa typu nádoru sa to pohybuje v rozmedzí 10 až 20 percent. Onkologické spoločnosti majú presne zadefinované kritériá, na základe ktorých vieme vyselektovať skupinu žien, u ktorých je pravdepodobnosť, že môžu mať mutované gény, vyššia.

V takomto prípade aj zdravým ženám indikujeme genetické vyšetrenie. Onkológ, gynekológ, ale aj praktický lekár môžu pacientku odoslať na genetické pracovisko. Genetik sa s ňou porozpráva a zhodnotí, či je, alebo nie je potrebné genetické vyšetrenie.

Ak sa nemýlim, ide o prípad, aký mala Angelina Jolie, ktorá si dala odstrániť oba prsníky. Je takéto riešenie nutné? Alebo ako veľmi je prospešné pre ďalšie zdravie ženy, ktorá má podobné dedičné riziko?

V tele máme rôzne gény, mutácia nie v každom z nich si vyžaduje taký radikálny prístup, ako je odstránenie prsníkov.

Mutácia vo vysoko rizikových génoch je spojená s vysokým celoživotným rizikom vzniku nádoru a preventívne odstránenie prsných žliaz ho eliminuje.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Urológ: Typický pacient s torziou semenníka je 16-ročný chalan objavujúci sexuálne dobrodružstvá Čítajte 

Čo všetko pacientku čaká, keď si doma nahmatá hrčku?

Keď sa tak stane, je dôležité, aby išla za svojím gynekológom a zistilo sa, či ide o zhubnú, alebo nezhubnú hrčku.

Gynekológ pacientku väčšinou pošle na mamografické vyšetrenie, odtiaľ odchádza na sonografiu, kde sa nález špecifikuje. Ak treba, dopĺňa sa magnetická rezonancia.

Na potvrdenie diagnózy je dôležité zobrať vzorku z hrčky. Z nej už vieme povedať, či je zhubná, alebo nie. Ak ide o zhubný nádor prsníka, je dôležité určiť štádium ochorenia. Či je hrčka lokalizovaná len v prsníku a pazuche, alebo sa už choroba rozšírila aj ďalej.

Kým je nádor lokalizovaný len v prsníku a lymfatických uzlinách pazuchy, vtedy sa pacientka môže vyliečiť. Mala by byť operovaná, buď hneď, alebo po podaní predoperačnej liečby.

Po operácii absolvuje takzvanú zaisťovaciu liečbu - chemoterapiu, rádioterapiu alebo hormonálnu liečbu. Nie každá musí absolvovať všetko. Cieľom zaisťovacej liečby je zníženie pravdepodobnosti návratu ochorenia.

A čo ak nádorové bunky vycestovali ďalej?

V prípade, že nádorové bunky vycestujú ďalej a vytvoria sa metastázy, tak cieľom liečby je predĺženie života pacientky.

Vďaka rozšíreniu liečebných možností sa metastatický karcinóm prsníka považuje za chronické ochorenie. Znamená to, že pacientky vedia kvalitne žiť s metastázami aj niekoľko rokov.

Sú to ženy, ktoré chodia do práce, starajú sa o deti, a keby ste ich stretli, nikdy by ste nepovedali, že bojujú s náročnou chorobou.

Pacientky majú nejakú formu tabletkovej alebo infúznej liečby a k tomu vieme miestami dopĺňať aj lokálnu liečbu, napríklad ožiarime metastázu alebo ju ablačnou metódou odstránime.

Liečebný prístup sa líši v závislosti od pacientky.

Dá sa povedať, ktorá časť liečby je pre pacientky najnáročnejšia?

Nedá sa to povedať. Najprv je veľmi náročné spracovať definitívne potvrdenie diagnózy. Potom je veľmi ťažké prijať, že prichádza chemoterapia. Pacientky sa jej veľmi boja.

Boja sa nežiaducich účinkov, predovšetkým straty vlasov. Naša spoločnosť stále nevie s pokorou prijať inakosť. Pacientky majú pocit, ako keby boli niečím poznačené, veľakrát sa vyhýbajú spoločnosti.

Ďalej je veľakrát ťažké spracovať, ak sa choroba vráti. Pacientky majú pocit, že bojovali a napriek všetkému sa choroba ozvala znovu.

Rovnako je náročné, keď pacientke diagnostikujeme metastázy a je konfrontovaná s tým, že bude mať doživotnú onkologickú liečbu. Extrémne náročné sú aj etapy, keď onkologickú liečbu končíme, pretože už nemáme čím liečiť. Blížime sa ku koncu života.

V priebehu onkologickej diagnózy je veľmi veľa momentov, keď si pacientky prechádzajú ťažkými chvíľami.

Aká je pravdepodobnosť, že sa pacientka z rakoviny prsníka vylieči?

Z nádoru prsníka sa vyliečia dve tretiny pacientok. Myslím si, že na onkologické ochorenie je to veľmi optimistické číslo. Veľmi sa z toho tešíme.

Môžu nás konzumácia sóje, stredomorská strava, vitamín D alebo pohyb chrániť pred vznikom rakoviny prsníka?

Ak to zhrnieme pod zdravý životný štýl, odpoveď znie áno.

To, ako sa stravujeme, koľko sa hýbeme, ako pristupujeme k svojmu telu, ale aj to, ako vnímame život a aké je naše vnútorné nastavenie, určite ovplyvňuje aj to, či onkologické ochorenie vznikne, alebo nie.

Mnohí ľudia si to však interpretujú tak, že zdravou stravou si môžu vyliečiť onkologické ochorenie. Na internete kolujú recepty na pitie citrónovej šťavy alebo jedenie marhuľových jadierok. Môže toto pacientom reálne pomôcť?

Je dokázané, že 80 percent onkologických pacientov sa okrem medicíny založenej na dôkazoch, prikláňa aj k takzvanej alternatívnej medicíne, ktorá ju dopĺňa.

Nemôžeme im to vyčítať, ale protinádorová účinnosť v klinických štúdiách nebola dokázaná.

Zdravá, vyvážená a plnohodnotná strava je dôležitou súčasťou liečby onkologického pacienta.

Telo, ktoré je zaťažené chorobou a náročnou liečbou, by malo dostať všetko, čo potrebuje. Ale nemôžeme sa spoliehať na to, že nás jadierka z marhúľ vyliečia.

Stretávate sa v ambulancii s tým, že sa pacientky uchyľujú k alternatívnej liečbe?

Pacientky sa na alternatívnu liečbu často pýtajú. Niektoré preparáty môžu mať interakcie s liečbou, ktorú dostávajú, a preto je dôležité lekárovi všetko povedať.

Ľudia často argumentujú tým, že alternatívne preparáty majú menej nežiaducich účinkov než chemoterapia. Len o nich nehovoríme.

Myslím, že často ide aj o to, čo sa pacientke sľúbi. Lekári sa snažia pravdivo informovať o prognóze, ale aj o nežiaducich účinkoch liečby. Ak je človek, ktorý pracuje s komplementárnymi medikamentami úprimný, tiež by mal pravdivo komunikovať, čo pacientke ponúka.

Pacienti nám však často hovoria, že im bolo sľúbené, že sa vďaka alternatívnej medicíne vyliečia a liečba nebude mať nežiaduce účinky. A keďže ide o ľudí vo veľmi ťažkej životnej situácii, je prirodzené, že sa radšej priklonia k lepšej vízii, ktorú dostali.

Pre mňa je dôležité, aby sme vedeli pacientovi všetko správne vysvetliť. Aj to, čo sme schopní mu ponúknuť. Každá liečba má nežiaduce účinky. Vieme ich však zmierniť inými prípravkami, postupmi alebo režimovými a stravovacími návykmi.