Hudba nás sprevádza celým životom. Niekedy nám zlepšuje náladu, inokedy nás núti bežať rýchlejšie a sú aj dni, keď nám pomáha zaspať. Preto nie div, že vedci začali skúmať aj to, ako by mohla pomôcť pacientom s rôznymi ochoreniami.
V minulosti už výskumy ukázali, že môže byť veľmi užitočná pri liečbe rakoviny, zvládaní chronickej bolesti alebo že dokáže pomôcť mozgu zotaviť sa po mŕtvici.
Veľké pokroky urobili vedci aj pri skúmaní toho, aký vplyv môže mať na pacientov s demenciou.
Ukázalo sa, že u nich znižuje úzkosť a depresiu a zlepšuje pohodu nielen im, ale aj ich opatrovateľom. Dokáže totiž ovplyvňovať to, ako sa ľudia vedia prispôsobiť nepriaznivým podmienkam alebo stresu a vyrovnať sa s nimi.
"Muzikoterapia vo forme hrania, spievania alebo počúvania hudby môže mať pozitívny vplyv aj na kognitívne funkcie najmä u starších dospelých, či už majú demenciu, alebo problémy s pamäťou," vysvetľujú v texte na portáli The Conversation Rebecca Atkinson a Ming-Hung Hsu, odborníci na muzikoterapiu z Anglia Ruskin University vo Veľkej Británii.
V texte sa dočítate:
- Ako mozog spracováva hudbu.
- Prečo nestačí, aby pacient počúval akúkoľvek hudbu.
- Ako hudba ovplyvnila fyzické reakcie pacientov s demenciou.
Zlom nastal pred desiatimi rokmi
Pred viac ako desiatimi rokmi vedci zistili, že keď ľudia počúvajú hudbu, na jej spracovanie používajú viaceré oblasti mozgu, napríklad lymbické (spracovávajú emócie a pamäť, pozn. red.), kognitívne (zapojené do vnímania a určenia reakcie, pozn. red.) a motorické oblasti (zodpovedné za dobrovoľný pohyb, pozn. red.).
Tento objav pomohol vysvetliť, prečo má hudba taký jedinečný neurologický vplyv. Tiež ukázal, že hudba môže pomôcť pri regenerácii mozgu a jeho spojení.
"Mnohé príčiny demencie súvisia s bunkovou smrťou v mozgu. Zvyšuje to možnosť, že práve hudba môže pomôcť ľuďom s demenciou opraviť alebo posilniť poškodené nervové spojenia a bunky," objasňujú Atkinsonová a Hsu.
Nemôže to byť hocijaká hudba
Ukázalo sa tiež, že regeneračný účinok na mozog nemá hocijaká hudba. Najväčší vplyv na to, ako sa pacient cíti, má taká, ktorú pozná a má ju rád. Je totiž úzko spojená s pamäťou a emóciami.
"Počúvanie našich obľúbených skladieb uvoľňuje hormóny dobrej nálady, ktoré nám dávajú pocit potešenia. Obľúbená hudba by nám mohla pomôcť vyrovnať sa so stresom z každodenného života," hovoria britskí odborníci.
Dodávajú, že je to významné zistenie najmä pre pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo inou formou demencie, pretože časti mozgu spojené s hudobnými spomienkami sú menej ovplyvnené týmito stavmi ako iné oblasti mozgu.
"Vysvetľuje to, prečo sa týmto ľuďom často uchovávajú spomienky a zážitky spojené s obľúbenou hudbou," objasňujú Atkinsonová a Hsu.
Dokáže ovplyvniť aj fyzické reakcie
V malej štúdii, ktorú britskí odborníci robili spolu s kolegami z Cambridge Institute for Music Therapy Research, ukázali, aký veľký vplyv môže mať počúvanie hudby na ľudí s demenciou.
"Zistili sme, že keď ľudia s demenciou opakovane počúvali obľúbenú hudbu, ich srdcová frekvencia a pohyby sa v priamej reakcii menili. Hudobné prvky, ako sú rytmus a usporiadanie, ovplyvňovali fyzické reakcie ľudí," tvrdia Atkinsonová a Hsu.
Ak si pacienti pri hudbe spievali alebo si spomenuli na staré spomienky či príbehy, zmenila sa aj ich srdcová frekvencia.
"Sú to dôležité zmeny, pretože ukazujú, ako hudba ovplyvňuje pohyb, emócie a vybavovanie pamäte," dodávajú.
Štúdie tiež ukázali, že počas a aj po počúvaní hudby boli pacienti s demenciou menej rozrušení, agresívni, menej pociťovali úzkosť a ich celková nálada sa zlepšila. Dokonca, keď mali pravidelné hudobné stretnutia, potrebovali menej liekov.
Výsledky sú zatiaľ sľubné
Ďalší vedci začali dokonca testovať účinky hudobných tréningových programov na podporu kognície u ľudí s demenciou.
"Výsledky sú zatiaľ sľubné - dospelí v štúdii preukázali zlepšené výkonné fungovanie - riešenie problémov, reguláciu emócií a pozornosti v porovnaní s tými, ktorí sa zúčastnili len fyzického cvičenia," hodnotia Atkinsonová a Hsu.
Tvrdia, že je pravdepodobné, že hudba bude aj naďalej užitočnou liečbou pre ľudí s demenciou. Dôležité však je, aby pochádzala z osobnej zbierky pacienta a používala sa spolu s ďalšími liečebnými metódami, najmä s liekmi na spomalenie progresie demencie alebo zvládanie príznakov.
Zdroje:
DOI: 10.3389/fpsyg.2021.713818
DOI: 10.1016/j.rpor.2011.04.005
DOI: 10.1016/j.jpain.2022.01.003
DOI: 10.1002/14651858.CD003477
DOI: 10.1016/j.neuroimage.2011.11.019
DOI: 10.1016/j.mehy.2008.06.019
DOI: 10.1038/nn.2726
DOI: 10.1093/brain/awv135
DOI: 10.1016/j.gerinurse.2024.07.022
DOI: 10.1002/gps.4721
