Dosiahnuť všímavý stav mysle považujú niektorí ľudia za kľúč k šťastnému životu. A keďže je to niečo, čo môžete trénovať doma a zadarmo, znie to ako ideálny spôsob, ako sa zbaviť stresu a duševných problémov.
Všímavý stav mysle je typ budhistickej meditácie, v ktorej sa zameriavate na to, aby ste si uvedomovali, čo v aktuálnom okamihu cítite a na čo myslíte.
Nejde o žiadnu novinku. Prvý dôkaz o trénovaní všímavosti je starý viac ako 1500 rokov a pochádza od komunity budhistov. Zaujímavé je, že už v tomto období hovoria nielen o rozličných praktikách meditácie, ale aj o tom, že sa po nej môžu dostaviť príznaky depresie a úzkosti.
Okrem toho opisujú aj kognitívne anomálie spojené s epizódami psychózy, disociácie (nevedomé oddelenie emócií od udalostí v bežnom živote, pozn. red.) a depersonalizácie (keď ľudia cítia, že svet nie je skutočný, pozn. red.), vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Miguel Farias, profesor klinickej a experimentálnej psychológie na Coventry University vo Veľkej Británii.
Upozorňuje, že za uplynulých osem rokov došlo v tejto oblasti k prudkému nárastu vedeckého výskumu. Aj odborné štúdie ukazujú, že nežiaduce účinky spojené s meditáciou nie sú zriedkavé.
V texte sa dočítate:
- Čo hovoria vedecké štúdie o nepriaznivých účinkoch meditácie.
- Aké nepriaznivé účinky sú najčastejšie.
- Prečo je dôležité, aby ľudia vedeli aj o jej nežiaducich účinkoch.
Spájajú ju s úzkosťou a depresiou
Napríklad štúdia z roku 2022 ukázala, že u viac ako desiatich percent ľudí, ktorí pravidelne meditovali, sa prejavili nežiaduce účinky. Mali významný negatívny vplyv na ich každodenný život a trvali aspoň jeden mesiac.
Prehľad viac ako 40-ročného výskumu, ktorý uverejnil v roku 2020 odborný časopis Acta Psychiatrica Scandinavica, ukázal, že najčastejšími nežiaducimi účinkami sú úzkosť a depresia. Po nich nasledujú psychotické a bludné príznaky, disociácia, depersonalizácia a strach alebo hrôza.
"Výskum tiež zistil, že nepriaznivé účinky sa môžu vyskytnúť u ľudí, ktorí predtým nemali žiadne problémy s duševným zdravým, rovnako ako aj u tých, ktorí boli vystavení meditácii len mierne. Zároveň v oboch prípadoch môže ísť o dlhotrvajúce príznaky," hovorí Farias.
Môže zmeniť to, kým sme?
Farias tiež upozorňuje, že nejde o žiadne nové a šokujúce poznatky. Už v roku 1976 klinický psychológ Arnold Lazarus upozorňoval, že ak sa meditácia používa bez rozdielu, môže vyvolať vážne psychiatrické problémy. Napríklad depresiu, nepokoj a dokonca aj schizofrenickú dekompenzáciu.
"Existujú dôkazy, že všímavý stav mysle a jeho trénovanie môžu byť pre ľudí prospešné. Problém je v tom, že tréneri všímavosti, videá, aplikácie a knihy len zriedka varujú pred možnými nepriaznivými účinkami," vysvetľuje profesor klinickej a experimentálnej psychológie.
Dodáva, že Jon Kabat-Zinn, kľúčová postava stojaca za hnutím všímavosti, v roku 2017 v rozhovore pre britský Guradian priznal, že 90 percent výskumu pozitívnych vplyvov je podpriemerných.
Okrem toho Kabat-Zinn vo svojich predhovoroch naznačuje, že meditácia a trénovanie všímavosti môžu nakoniec zmeniť to, "kým sme ako ľudské bytosti a jednotliví občania, teda ako komunita, spoločnosť, národ alebo druh". Podľa odborníka pritom nejde o nič nezvyčajné.
"Náboženské nadšenie pre silu všímavosti zmeniť nielen jednotlivých ľudí, ale aj smerovanie ľudstva, je medzi zástancami bežné. Dokonca aj mnohí ateisti a agnostici (ľudia,ktorí veria, že svet sa nedá spoznať, pozn. red.), ktorí praktizujú všímavosť, veria, že táto prax má moc zvýšiť mier a súcit vo svete," upozorňuje na nebezpečné aspekty sveta meditácie Farias.
Môže vám ublížiť a mali by ste to vedieť
Je etické predávať aplikácie na trénovanie všímavosti, dávať ľuďom hodiny meditácie alebo používať všímavosť v klinickej praxi bez spomenutia nepriaznivých účinkov?
Podľa profesora klinickej a experimentálnej psychológie je odpoveď jasná: nie. Najmä vzhľadom na dôkazy o tom, aké rôznorodé a bežné nežiadúce účinky sa s ňou viažu.
"Mnohí inštruktori meditácie a všímavosti sa však domnievajú, že tieto praktiky slúžia len pre dobro a nevedia o potenciálnych nepriaznivých účinkoch. Od ľudí, ktorí zažili nepriaznivé účinky meditácie, často počúvam, že inštruktori im neveria. Väčšinou im povedia, aby v meditácii pokračovali s odôvodnením, že nežiaduce účinky sa časom vytratia samy," hovorí britský expert.
Dodáva, že výskum o tom, ako bezpečne praktizovať meditáciu, sa začal len nedávno. Znamená to, že zatiaľ neexistuje jasná rada, ktorú by psychológovia v tomto smere mohli ľuďom dať.
"Širší problém tkvie v tom, že meditácia sa zaoberá nezvyčajnými stavmi vedomia a nemáme psychologické teórie mysle, ktoré by nám ich pomohli pochopiť," hovorí Farias s tým, že ak sa má meditácia používať ako nástroj blahobytu alebo ako terapeutický nástroj, musí byť verejnosť informovaná o jej potenciále ublížiť.
Zdroje:
DOI: 10.1093/oxfordhb/9780198808640.013.45
DOI: 10.1080/10503307.2021.1933646
DOI: 10.1111/acps.13225
DOI: 10.1371/journal.pone.0176239
DOI: 10.2466/pr0.1976.39.2.601
DOI: 10.1001/jamainternmed.2013.13018
