"Dá sa nejako pomôcť ženám s opakujúcimi sa infekciami urogenitálneho traktu, keď už antibiotiká prestávajú pôsobiť?" opýtal sa lekár Gabriely Bukovskej, vedkyne z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) počas návštevy ambulancie.
Nevinná otázka spustila rozsiahly výskum, na ktorom spolupracovali vedci zo SAV aj odborníci z Univerzity Komenského.
Vďaka ich práci vznikol nový antimikrobiálny proteín, ktorý je účinný v boji proti streptokokom. Môže pomáhať pacientom a pacientkam najmä pri vaginálnych či urogenitálnych infekciách, ale aj pri liečbe nehojacich sa rán a žilových vredov infikovaných streptokokmi.
V texte sa dočítate:
- Čo sú streptokoky a koľko druhov týchto baktérií môže u ľudí spôsobovať infekcie.
- Prečo sa vedci zamerali vo svojom výskume práve na baktériu Streptococcus agalactiae, aké ochorenia spôsobuje a pre ktoré skupiny ľudí predstavuje vážne riziko.
- Ako v súčasnosti vyzerá liečba pri infekcii týmto streptokokom a nakoľko je problémom odolnosť baktérií.
- Čo sú endolyzíny a prečo môžu byť užitočné v boji proti odolným baktériám.
Nebezpečný pre tehotné ženy a novorodencov
Streptokoky predstavujú rôznorodú skupinu baktérií. Zatiaľ čo niektoré sú bežnou súčasťou ľudskej mikroflóry, iné spôsobujú široké spektrum rôzne závažných ochorení. Odborníci dnes rozlišujú približne 70 druhov baktérií.
Počas svojho bádania sa slovenskí vedci zamerali na baktériu Streptococcus agalactiae. Ide o streptokoka, ktorý u hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytku, kôz či oviec, spôsobuje zápalové ochorenie mliečnej žľazy.
U ľudí patria tieto baktérie k takzvaným oportunistickým patogénom. U 10 až 35 percent zdravých jedincov totiž tvoria súčasť bežného mikrobiómu. V mnohých prípadoch ľudia nemajú žiadne príznaky, no baktérie môžu spôsobovať aj opakovane sa vyskytujúce chronické ochorenia.
"Táto baktéria pri premnožení u dospelých ľudí, predovšetkým u starších osôb a osôb s prebiehajúcim iným ochorením, alebo u pacientov s poruchami imunitného systému, vyvoláva závažné ochorenia," hovorí Bukovská.
"Väčšinou kolonizuje dolný tráviaci a rozmnožovací trakt mužov a žien. Menej často sa môže nachádzať aj na koži, v nosohltane, hrdle a v dýchacích cestách. Práve tráviaci trakt je považovaný za veľmi pravdepodobný zdroj vaginálnej kolonizácie žien, pričom baktérie následne prechádzajú aj do močových ciest," dodáva.
Z hľadiska infekcie sú najrizikovejšími pacientmi tehotné ženy a novorodenci.
U žien spôsobuje najmä spomínané vaginálne infekcie. No následne môže spôsobiť závažné až život ohrozujúce infekcie u novorodencov, ktorí sa infikujú počas pôrodu od matky.
"Môže dôjsť aj k infekcii plodových obalov a predčasnému pôrodu. U novorodencov sa ochorenie môže prejaviť aj ako zápal alebo poškodenie pľúc, poškodenie mozgu či meningitída, ktorá spôsobí poruchu sluchu. Počet invazívnych infekcií u dojčiat sa za rok 2021 odhaduje celosvetovo na 320-tisíc prípadov, ktoré už viedli celosvetovo k približne 90-tisíc úmrtiam," upresňuje vedkyňa zo SAV.
Baktérie sú čoraz odolnejšie voči antibiotikám
Klasická liečba infekcie týmto streptokokom spočíva v podávaní antibiotík, pričom v prípade tehotných žien kladú lekári dôraz na prevenciu.
Streptokoky
- "Zrejme najznámejším je Streptococcus pneumoniae, ktorý spôsobuje zápal pľúc a je aj najčastejšou príčinou bakteriálnej meningitídy (zápal mozgových blán, pozn. red.) u dospelých aj detí. Streptococcus pyogenes spôsobuje infekcie kože a dýchacích ciest a je tiež pôvodcom šarlachu a reumatickej horúčky," vysvetľuje pre SME Bukovská.
- Streptokoky môžeme nájsť aj v ústach. Streptococcus mutants a Streptococcus sobrinus často spôsobujú zubné kazy. Pri extrakcii zubov dokonca môžu preniknúť do krvného riečiska a spôsobiť infekciu vnútornej výstelky srdcových komôr a srdcových chlopní.
Ak sú ženy pozitívne na prítomnosť baktérie Streptococcus agalactiae, liečia sa ešte pred pôrodom, prípadne aj počas pôrodu, užívaním antibiotík. "Najčastejšie sa aplikuje penicilín, v prípade streptokokov, ktoré sú na penicilín rezistentné alebo v prípade alergií sa pacientom podávajú ďalšie z radov antibiotík," hovorí Bukovská.
Upozorňuje však, že podávanie antibiotík tehotným ženám môže byť spojené aj s negatívnymi účinkami na novorodenca.
Okrem toho je v súčasnosti veľkým problémom aj rastúci počet bakteriálnych kmeňov, ktoré sú odolné proti viacerým antibiotikám a odborníci ich nazývajú multirezistentné.
"Už v roku 2004 sa pri testovaní citlivosti Streptococcus agalactiae, izolovaných od tehotných žien, dokázala proti antibiotikám znížená citlivosť na ampicilín (17 percent), penicilín (15 percent) a rezistencia na klindamycín (19 percent) a cefazolín (15 percent). Aj preto sa hľadajú nové alternatívne spôsoby liečby," upozorňuje vedkyňa.
Čo sú endolyzíny a prečo môžu byť kľúčové
Podľa expertov môže byť jedným z potenciálnych riešení využitie fágov (vírusov infikujúcich a množiacich sa v baktériách) alebo ich proteínových produktov - endolyzínov.
"Bakteriofágy a lytické fágové proteíny sú veľmi špecifické, infikujú len svojich bakteriálnych hostiteľov, nie sú toxické pre zvieratá alebo rastliny. V súčasnosti je celosvetovo charakterizovaných len niekoľko endolyzínov s terapeutickým potenciálom pri liečbe infekcií spôsobených práve streptokokmi skupiny B, ktoré sú však chránené patentmi," objasňuje Bukovská.
Dodáva, že v Európskej únii, ale aj vo svete sa výskumu proteínov, ktoré sú schopné ničiť baktérie, venuje veľká pozornosť. Na Slovensku Bukovská spolu s kolegami zo SAV a Univerzity Komenského vytvorila prvý takýto endolyzín. Profesionálne ho nazvali EN534-C.
Má unikátne usporiadanie, vďaka čomu dokáže ničiť bunky patogénnych streptokokov a zároveň nepôsobí na dobré baktérie v našom tele, ako sú napríklad kmene laktobacilov. Okrem toho na mieste, kde sa aplikuje, dokáže zabrániť ďalšiemu rastu baktérií.
"Možno ho aplikovať najmä v prípade pacientov, kde sa použitie antibiotík neodporúča, ako sú tehotné ženy a novorodenci. Používanie preparátu endolyzínu EN534-C umožní liečiť aj infekcie spôsobené multirezistentnými bakteriálnymi kmeňmi Streptococcus agalactiae a zabráni tak šíreniu odolných kmeňov v populácii," hovorí Bukovská.
Vysvetľuje tiež, že v určitých prípadoch, keď je potrebné zosilniť účinok pôsobenia, je možné endolyzín aplikovať spolu s antibiotikami.
Vedci hlásia problém, antibiotiká prestávajú fungovať Čítajte Získali slovenský aj európsky patent
Každý deň vychádza na celom svete nespočetne veľké množstvo vedeckých štúdií. Rovnako neustále pribúdajú nové produkty, dokonca aj také, ktoré pochádzajú z bakteriofágov a ich proteínov.
Preto sa slovenskí vedci rozhodli podať na nový endolyzín patentovú prihlášku.
"Príprava prihlášky a administratíva s tým súvisiaca boli pomerne náročné. Tiež podotýkam, že od podania patentovej prihlášky po jeho úspešné udelenie prešli tri roky," spomína Bukovská.
No napriek náročnému procesu získal kolektív autorov na tento proteín slovenský aj európsky patent.
Hľadajú partnera
Bukovská vysvetľuje, že ak chcú vedeckí pracovníci vo výskume úspešne pokračovať, potrebujú financie. Zároveň však nemajú veľké skúsenosti s prenosom výsledkov do praxe.
"Určite by to bol veľký úspech a zadosťučinenie, keby sa podarilo nájsť spoločnosť, ktorá by prejavila o náš prípravok záujem. Momentálne s Kanceláriou pre transfer technológií SAV hľadáme partnera na spoluprácu, aby sme mohli posunúť náš výskum ďalej do praxe," hovorí vedkyňa.
"Oslovili sme niekoľko medzinárodných biotechnologických firiem s ponukou licencie, no zatiaľ sa rozhovory neskončili spoluprácou," dopĺňa.
Priznáva tiež, že aktuálne vedcov teší aj záujem verejnosti.
"Oslovujú nás ľudia, ktorí dlhodobo trpia opakovanými streptokokovými infekciami a už im liečba antibiotikami nezaberá. Kým však nebudú realizované klinické testy, nevieme im pomôcť. Náš výskum je však prvý krok pre úspešné zavŕšenie nášho výskumu vo forme liečiva, aj keď v dlhodobom časovom horizonte," uzatvára.
