Globálne odhady hovoria, že viac ako miliarda ľudí na svete trpí obezitou.
Čoraz viac výskumov tiež ukazuje, že ide o komplexný problém. Na jej vznik totiž vplývajú rozličné faktory: sociálne, dedičné aj psychologické.
Napriek tomu mnohých prekvapila vedecká štúdia, ktorú uverejnil v novembri prestížny časopis Nature. Podľa nej to, ako sa nám po schudnutí darí udržiavať novú hmotnosť, ovplyvňujú aj tukové bunky. Tie totiž majú pamäť. A dokonca si dokážu pamätať obezitu.
Objav môže vysvetľovať nielen to, prečo nastáva známy jojo efekt, ale tiež, prečo je pre niektorých ľudí také náročné schudnúť.
V texte sa dočítate:
- Ako prebiehal výskum na ľuďoch a myšiach.
- Ako sa správajú tukové bunky ľudí a myší s obezitou.
- Či chirurgický zákrok pomohol reštartovať pamäť tukových buniek.
Objavili zmeny v génoch
V novej štúdii vedci analyzovali tukové tkanivo, ktoré odobrali pacientom s ťažkou obezitou aj ľuďom, ktorí ju nikdy nemali. Tí tvorili kontrolnú skupinu.
Hlavným cieľom bolo pochopiť, prečo ľudia, ktorí sa zbavia nadbytočných kíl, ich po krátkom čase naberú späť.
Zistili, že niektoré gény boli v tukových bunkách pacientov s obezitou aktívnejšie než v kontrolnej skupine.

Nepomohol ani chirurgický zákrok
Vzorec v bunkách dokonca nedokázal narušiť ani chirurgický zákrok.
Dva roky po tom, čo pacienti s obezitou podstúpili operáciu na zníženie hmotnosti a stratili nadbytočné kilogramy, genetická aktivita tukových buniek vykazovala vzorec spojený s obezitou. Podobný jav videli vedci aj u myší, ktoré rapídne schudli.
V tukových bunkách kedysi obéznych ľudí aj myší došlo k akémusi vychýleniu génov. Aktívnejšie boli tie, ktoré podnecujú zápal a fibrózu, teda tvorbu tukového tkaniva podobného jazvám. Naopak, potlačené boli tie, ktoré pomáhajú bunkám normálne fungovať.
Okrem toho výskum na myšiach ukázal, že za zmeneným fungovaním génov stoja pravdepodobne zmeny v epigenóme. Tie by mali ovplyvňovať aj to, ako veľmi je gén aktívny, alebo aj to, či je vôbec zapnutý.
Čo je epigenóm?
- súbor chemických zmien v DNA a histónových proteínoch, ktoré ovplyvňujú, ktoré hrajú významnú úlohu pri regulácii tvorby génov.
Zmeny v epigenómoch pretrvávali aj niekoľko mesiacov po tom, čo myši schudli. Akoby si bunky pamätali, že sú stále v tele s obezitou.
Ako dlho si telo pamätá obezitu?
Keďže experti chceli lepšie pochopiť účinok pamäti tukových buniek, rozhodli sa detailnejšie preskúmať práve tukové bunky myší, ktoré trpeli obezitou a zoštíhleli.
Ukázalo sa, že ich bunky absorbujú viac cukru a tukov ako tukové bunky kontrolných myší, ktoré nikdy neboli obézne.

Navyše myši, ktoré boli predtým obézne, priberali rýchlejšie na strave s vysokým obsahom tukov oproti kontrolným myšiam.
Podľa autorov štúdie však nie je jasné, ako dlho si telo pamätá obezitu. Upozorňujú, že môže nastať časové okno, keď sa táto spomienka zrazu stratí.
Ale s istotou to nevedia.
Zdroje:
DOI: 10.1038/s41586-024-08165-7