Základom prevencie pri rakovine prsníka je samovyšetrenie prsníkov. Portál Nie rakovine uvádza, že hoci o tom tri štvrtiny žien vie, reálne ho vykonáva len asi desať percent.
"Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku si nevykonáva samovyšetrenie poriadne a pravidelne ani desať percent žien. Máme u nás ešte veľmi nízku zdravotnú uvedomenosť ženskej populácie o samovyšetrení prsníkov," hovorí pre SME vedúca sestra ERIKA ZÁMEČNÍKOVÁ z Onkologického ústavu sv. Alžbety.
Liečbu zase často komplikuje to, že pacienti a pacientky veria rôznym hoaxom a dezinformáciám.
"Paradoxom je aj to, že mnohým pacientom sa nepozdáva, že zdravotníctvo je zadarmo. Myslia si, že za skutočnú liečbu si musia zaplatiť. Preto často veria viac rôznym nezdravotníkom a šarlatánom, ktorí z nich chcú dostať peniaze, než lekárom," vysvetľuje pre SME klinický onkológ VLADIMÍR BELLA z Onkologického ústavu sv. Alžbety.
V rozhovore sa dozviete:
- Či to, že nosíme nesprávnu podprsenku, môže spôsobiť, že dostaneme rakovinu prsníka.
- Prečo si samovyšetrenie prsníkov vykonáva len desať percent žien.
- Ako by správne malo samovyšetrenie prsníkov vyzerať a kedy je ideálny čas na to, urobiť si ho.
- Či je každá hrčka automaticky aj rakovinotvorná.
- Aké sú ďalšie príznaky, ktoré nám naznačujú, že je čas navštíviť gynekológa.
- Či sa ženy aj dnes ešte obávajú mamografie.
- Aké sú najčastejšie mýty, ktoré o nej kolujú.
- Či mamografia bolí, alebo môže spôsobiť rakovinu.
- Ktorým hoaxom týkajúcim sa rakoviny pacienti a pacientky najčastejšie veria.
Prečo nám zrazu môže vzniknúť v prsníku hrčka?
Vladimír Bella: Pri hrčkách v prsníkoch hovoríme o troch základných skupinách.
Prvá skupina vzniká v dôsledku hormonálnych zmien v tele. Ide o zmeny, ktoré sa v tele dejú na podklade hormónov estrogénov, ktorých hladina sa mení aj pred menštruáciou, počas ovulácie a po prechode. Tieto hrčky sú väčšinou najmenej nebezpečné a neohrozujú zdravie.
Druhú skupinu tvoria nezhubné nádory, ktoré tiež nepoškodzujú zdravie, no ak sú väčšie, treba pri ich odstránení vykonať väčší rez.
A tretiu skupinu, najhoršiu, tvoria zmeny onkologického charakteru. Vtedy môže byť nádor v počiatočnom štádiu alebo už môže metastázovať do lymfatických uzlín. A čo je najhoršie, ak je veľký, často metastázuje do rôznych orgánov: pľúc, pečene alebo do kostí.
Môže to, či nosíme nesprávnu podprsenku, ovplyvniť, či dostaneme rakovinu prsníkov?
V.B.: Tvorba hrčiek nie je závislá od toho, či nosíte podprsenku, alebo nie.
Zároveň platí, že je to individuálne. Hormonálne zmeny totiž so sebou často prinášajú bolesť. Niektoré ženy ju eliminujú tým, že nosia podprsenku, iné sa cítia lepšie bez nej.
Základom prevencie pri rakovine prsníka je samovyšetrenie prsníkov. Portál Nie rakovine uvádza, že hoci podľa prieskumov tri štvrtiny žien vedia o samovyšetrení, vykonáva si ho len desať percent žien. Čím to je?
Erika Zámečníková.: Samovyšetrenie prsníkov si poriadne a pravidelne nevykonáva ani desať percent žien. Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku nie sú ženy správne edukované, máme nízku zdravotnú uvedomenosť obyvateľstva a ešte do toho vstupuje aj ľahostajnosť.
Sú štúdie, ktoré ukazujú, že samovyšetrenie je výborné, a tiež také, ktoré hovoria, že nie je potrebné. Ale v každom prípade nám vie pomôcť nájsť akúkoľvek zmenu či nález na prsníkoch.
Myslíte, že by pomohlo, keby sme sa už na strednej škole učili, ako si správne urobiť samovyšetrenie prsníkov?
E.Z.: Práve na stredných a vysokých školách by bolo skvelé zatlačiť na kvalitnú onkologickú výchovu. Ak k tomu začneme viesť mládež, je v tom obrovský potenciál.
Bolo by dobré, aby onkologickú výchovu vyučovali odborníci z praxe. Klobúk dolu pred pedagógmi, ale v tomto prípade by bolo určite lepšie, keby o tom študentom rozprával niekto, kto to denne vykonáva v praxi.
Verím, že by ich lepšie namotivoval. Zaujme ich, keď ide o skutočné príbehy, nielen fádne poučky z učebnice.
Viackrát ste zdôraznili, že dôležité je aj to, aby bolo samovyšetrenie prsníkov vykonávané správne. Ako by to teda malo vyzerať?
E.Z.: Samovyšetrenie prsníkov by si mali robiť všetky ženy od dvadsiateho roku života. Už vtedy by mali začať a vedieť, ako ho správne robiť.
Do tridsiateho roku sa odporúča vykonávať ho každý tretí mesiac, druhý až piaty deň po skončení menštruácie. Robí sa pohľadom, pohmatom a na záver by si žena mala skontrolovať aj to, či nemá sekréciu z bradaviek.
Pohľadom znamená, že sa postaví pred zrkadlo a pozerá sa, či nevidí nejakú novú zmenu. Pohmatom sa samovyšetrenie vykonáva dvoma spôsobmi: v stoji a v ľahu.
V stoji je to najlepšie vtedy, keď je žena našampónovaná. Vtedy sa prsník najlepšie prehmatáva. Ruka na vyšetrovanej strane ide za hlavu a opačnou rukou si kontroluje prsník. Spojí tri prsty, aby mala lepšiu záchytnú plochu, a bruškami prstov si prsník prehmatáva.
Onkologička: Až 80 percent pacientov využíva aj alternatívnu medicínu, no marhuľové jadierka nevyliečia Čítajte Je veľmi dôležité, aby si krúživým pohybom prešla jedno miesto vedľa druhého. Nepreskakovala chaoticky z jedného miesta na druhé, ale mala nejaký systém.
Keď si prsník prehmatá, je tiež dôležité, aby si krúživým pohybom skontrolovala aj oblasť pod pazuchou a aj oblasť pod a nad kľúčnou kosťou. Máme tam totiž spádové lymfatické uzliny a veľakrát, keď si ženy nevedia prehmatať prsník a vyhmatať hrčku, nájdu ju v podpazuší alebo pod, či nad kľúčnou kosťou.
Po tom, čo si vyšetríme jednu stranu, je dôležité opakovať postup aj na druhej strane.
Ako má vyzerať samovyšetrenie prsníkov. (zdroj: Adobe Stock)Ako by správne malo vyzerať samovyšetrenie prsníkov v ľahu?
E.Z.: Žena si ľahne a postup opakuje v ľahu. Opäť teda ruka na vyšetrovanej strane ide za hlavu a opačnou rukou si vyšetruje prsník, oblasť pod pazuchou aj pod a nad kľúčnou kosťou. A následne postup opakuje aj na druhej strane.
Na záver by si žena mala jemne skontrolovať aj bradavky, najmä to, či jej nevyteká nejaký sekrét.
Kedy je ideálny čas v mesiaci na to, aby sme si robili samovyšetrenie?
E.Z.: Ideálny čas je druhý až piaty deň po skončení menštruácie. Ako som už spomínala do tridsiateho roku života by si ženy mali vykonávať samovyšetrenie každý tretí mesiac.
Po tridsiatom roku života každý mesiac. A ak ženy už nemenštruujú, sú v menopauze, vtedy sa odporúča stanoviť si jeden dátum v mesiaci a kontrolovať si prsníky v ten istý dátum každý mesiac.
Respondenti:
- Vladimír Bella: je primárom Prsníkového oddelenia v Onkologickom ústave sv. Alžbety.
- Erika Zámečníková: je vedúca sestra v mamologickej ambulancii v Onkologickom ústave sv. Alžbety.
Ak už je hrčka taká veľká, že si ju dokážeme nahmatať, je automaticky aj rakovinová?
V.B.: Keď si nájdeme hrčku, netreba spanikáriť. Novovzniknutá hrčka v deväťdesiatich deviatich percentách je hormonálneho pôvodu.
Preto ak si žena nahmatá hrčku ráno alebo večer, nemusí okamžite utekať k lekárovi. Stačí ak mesiac počká, oblasť si samovyšetrí, a ak hrčka nezaniká alebo rastie, treba vyhľadať gynekológa.
Ten jej povie, čo má ďalej robiť, a určí diagnostický postup. Stanoví, či ide o cystu, alebo zhubný či nezhubný nádor.
Sú ešte nejaké ďalšie príznaky, ktoré by nás mali varovať, že je čas navštíviť gynekológa?
V.B.: Prvým príznakom je novovzniknuté vtiahnutie bradavky. To naozaj v päťdesiatich až sedemdesiatich percentách ukazuje na onkologickú rakovinu prsníka.
Ďalej je to spomínaná hmatateľná hrčka, vtiahnutie kože prsníka, asymetria prsníkov, výtok z bradaviek, ak žena nedojčí alebo nie je tehotná.
Príznakom môže byť aj začervenanie prsníka. Nemusí vždy znamenať iba zápal prsníka, môže to byť prvý prejav rakoviny prsníka.
Medzi základné metódy, ktoré slúžia na zachytenie včasných patologických zmien v prsnej žľaze, slúži aj mamografia. Prekvapilo ma, koľko mýtov o nej koluje na sociálnych sieťach a že pre mnohé ženy je to vyšetrenie, ktorého sa boja. Aká je vaša skúsenosť? Vyhľadávajú dnes ženy mamografiu alebo je to stále niečo, čo v nich vzbudzuje obavy?
V.B.: Štatistiky hovoria, že ženy sa tomuto vyšetreniu stále bránia. Absolvuje ho len 35 až 45 percent žien, ktoré by ho mali absolvovať. Veľký podiel má na tom najmä internet a sociálne siete.
Objavujú sa články z nezdravotníckeho prostredia. Koluje napríklad kanadská štúdia, ktorá hovorí, že štyridsaťročný výskum ukázal nepríjemnú pravdu o mamografii. Podľa článku mamografia odhalí menej prípadov rakoviny prsníka ako pohmatové vyšetrenie.
Za posledných štyridsať rokov však mamografia prešla výrazným vývojom. Voľakedy sa fotky z mamografu vyvolávali a boli čiernobiele. Dnes vidíte na počítači krásne snímky, môžete si ich zväčšiť a dokonca sú už niektoré záznamy aj automatické. Lekár len skontroluje výsledné hodnotenie.
Rovnako sú dnes pacientky vystavené menšiemu ionizačnému žiareniu ako pred štyridsiatimi alebo dvadsiatimi rokmi. Samozrejme, netreba to preháňať a ísť na dva alebo tri mamografy za rok. Ale ak mamografiu absolvujete raz za rok, je to bezpečné vyšetrenie.
V komentároch na sociálnych sieťach som dokonca zachytilia, že jedna žena obviňovala mamografiu zo spustenia rakoviny u jej matky. Pred vyšetrením jej nič nebolo, na vyšetrení lekári nenašli žiadne abnormality, no po vyšetrení začala mať bolesti a za krátky čas jej diagnostikovali ochorenie. Môže mamografia skutočne spustiť rakovinu?
V.B.: Existujú veľké štúdie, ktoré hovoria, že rakovina prsníka sa môže vyvinúť aj medzi preventívnymi prehliadkami, teda príčinou rakoviny nemusela byť mamografia.
Ak žena chodí na mamografiu raz za dva roky, okolo pätnásť percent prípadov rakoviny sa môže vyskytnúť v medziobdobí. Preto je dôležité, aby ženy vyhľadávali vyšetrenie lekárom a aby si samovyšetrovali prsníky.
Ak absolvujete mamografiu, neznamená to, že o mesiac, dva alebo tri sa vám nerozvinie nádor. Môže byť taký malý, že ho mamograf nezachytí a ukáže sa až neskôr.
Sú nádory, ktoré rastú oveľa rýchlejšie než tie, ktoré sa nájdu na mamografii. Ide o takzvané intervalové karcinómy.
Urológ Švihra: Únik moču je stále tabu. V liečbe pomáha aj cvičenie a diéta Čítajte Čo hovoria odporúčania? Od akého veku by ženy mali chodiť na mamografiu?
V.B.: Toto pravidlo sa líši v rôznych krajinách. Niekde je to od 40, inde od 45 alebo 50 rokov. Niekde hovoria, že žena by toto vyšetrenie mala absolvovať raz za rok, ale sú aj odporúčania, podľa ktorých stačí raz za dva alebo tri roky.
Rovnako je to aj s koncom mamografického vyšetrenia. Väčšinou sa hovorí, že toto vyšetrenie stačí absolvovať do 69. roku života, inde zase, že v sedemdesiatpäťke.
Momentálne existujú rôzne odporúčania. Aktuálne na to vo svete neexistuje jednotný názor.
Ako pacientkam vysvetľujete, že sa mamografie nemusia báť?
E.Z.: Mnohé pacientky berú mamografiu ako samozrejmosť a bez problémov ju absolvujú. Ale sú aj také, ktoré z tohto vyšetrenia majú strach a obavy.
Snažíme sa ich nasmerovať správnym smerom, aby pochopili, že je to bežné vyšetrenie, ak pri ňom náhodou zacítia bolesť, vedia upozorniť rádiologického technika. Ten následne vyšetrenie spomalí alebo zastaví.
Pacientkam často hovoríme, že zatiaľ to všetky ženy zvládli. Mnohé tam pritom išli s ešte väčšími obavami. A tiež im povieme, že toto vyšetrenie zvládajú aj muži, vtedy mnohé ženy presvedčíme.
Sú však aj pacientky, ktoré sa jednoducho nedajú presvedčiť. Vtedy často nejde o strach z bolesti, ale zo strachu pred žiarením.
Môže byť toto vyšetrenie bolestivé?
E.Z.: Každý má iný prah bolesti.
Ak má žena napäté a boľavé prsníky aj bez toho, že jej ich niekto zatlačí, môže bolesť vnímať inak. Vtedy to nie je len o psychike, naozaj môže cítiť bolesť.
Verím, že pacient má bolesť vždy, keď ju opisuje. Zároveň platí, že čím viac prsník stlačíte, tým je snímka krajšia a pre odborníkov lepšie čitateľná. Nedá sa to urobiť bez toho. No nemáme skúsenosť, že by to pacientky nevedeli vydržať.
Aké sú najväčšie mýty o prevencii alebo aj všeobecne o rakovine prsníka, s ktorými sa stretávate?
E.Z.: Mýty nás vedia zaseknúť veľmi často. Jedným z nich je, že pri stlačení prsníkov počas mamografie pacientkam vyvoláme rakovinu.
Ďalším mýtom je, že ak pacient príde k lekárovi na preventívnu prehliadku, určite mu nájde chorobu. Pacienti si tiež často nahovárajú, že ak majú zdravotníka v rodine, nič im nie je a nemusia chodiť k lekárovi.
Často sa stretávame s tým, že pacienti odmietajú liečbu a uprednostnia alternatívne metódy. Hovoria, že ich liečime len preto, že ide o farmabiznis. Stretli sme sa aj s tým, že nám pacientka tvrdila, že nemá rakovinu, len my potrebujeme naplniť štatistiky.
Mýtov a hoaxov je veľa a často sú nepochopiteľné. A je ich čoraz viac. Ľahko a s pomerne veľkou silou sa dnes šíria internetom a sociálnymi sieťami. Títo ľudia sa často uzatvárajú do skupín, navzájom sa podporujú a racionálne argumenty ich nezaujímajú.
V.B.: Ďalším mýtom je, že rakovina prsníka je prenosná. Rád by som upozornil, že určite sa neprenáša podaním ruky ani rozhovorom. Alebo že rakovinu vyvolávajú kostice v podprsenke a antiperspiranty.
Obaja už roky pracujete s onkologickými pacientmi. Vnímate v ambulancii, že so sociálnymi sieťami pribudli pacienti, ktorí týmto mýtom a hoaxom veria?
E.Z.: Určite áno, neporovnateľne.
V.B.: Paradoxom je aj to, že mnohým pacientom sa nepozdáva, že zdravotníctvo je zadarmo. Myslia si, že za skutočnú liečbu si musia zaplatiť. Preto často veria viac rôznym nezdravotníkom a šarlatánom, ktorí z nich chcú dostať peniaze, než lekárom.
Mnohokrát výhodou týchto nelekárov je aj to, že u nich nemusia pacienti čakať. Mnohí pacienti nechcú čakať v čakárňach a nechcú ísť na mamografiu, lebo tam strávia pol dňa. Stretli sme sa s mnohými ženami, ktoré alternatívnym metódam verili viac ako histológii.
