Detská akútna leukémia je pomerne vzácne ochorenie. Jej prvé príznaky bývajú dosť nešpecifické: únava, teplota, modriny alebo bolesti nôh.
No jej diagnostika neustále napreduje. Pribudli totiž nové metódy, vďaka ktorým zbierajú vedci čoraz viac informácií o tomto ochorení.
"Vieme omnoho viac o tom, aké genetické zmeny spúšťajú leukémiu," hovorí pre SME hematológ JAN TRKA, profesor lekárskej genetiky na 2. lekárskej fakulte Karlovej univerzity a vo Fakultnej nemocnici v Motole.
Najväčší počet detských akútnych leukémií diagnostikujú lekári pacientom v batoľacom až predškolskom veku, teda medzi druhým až šiestym rokom života.
V texte sa dočítate:
- Čo by mal o leukémii vedieť každý a do akej miery sa odborníkom darí odhaľovať príčinu jej vzniku.
- Či sa dá leukémia odhaliť už pred narodením.
- V akom veku lekári deťom najčastejšie diagnostikujú toto ochorenie.
- Ako sme sa posunuli v diagnostike hematologických ochorení.
- Čo považuje za najväčšie výzvy v diagnostike leukémie.
- Či si myslí, že vakcína proti leukémii má sľubnú budúcnosť.
- Či sa v liečbe leukémie môže uplatniť pupočníková krv.
- Ako je to s leukémiou v rámci rodiny, či sa stáva, že ju majú viacerí súrodenci.
Na Slovensku máme aktuálne vo vláde politikov, ktorí hovoria, že pandémia nebola, a vakcíny fungujú ako génová terapia. Viacerí vedci na to reagujú tak, že sme zanedbali osvetu o vede, výskume a medicíne založenej na dôkazoch. Čo by sme mali robiť preto, aby ľudia vnímali dôležitosť vedy?
S hrôzou sledujem, ako ľudia čím ďalej, tým viac ignorujú vedecké výsledky a sú ochotní sa vracať do dávnych čias a k úplnému tmárstvu.
Myslím si, že je veľmi dôležité presviedčať deti od veľmi raného veku, že veda je dôležitá, vedecké objavy nás posunuli tam, kde sme, či už ide o technológie, zdravie, mobilitu, komunikáciu. Odmietanie vedeckých postupov a výsledkov vedy je neuveriteľne zlá vec.
V minulosti sme verili tomu, že ľudstvo sa správa nezodpovedne a hlúpo preto, lebo nemá dostatok informácií. Dnes vidíme, že to nie je pravda. Informácií máme dosť, ale k zlepšeniu správania v spoločnosti to úplne nevedie.
Naopak, občas to vyzerá, že priveľké množstvo informácií je tiež problém. Ako sa na to dívate vy?
Je to veľký problém, pretože si nachádzate také informácie, aké vám vyhovujú. Fascinuje ma, keď vám niekto povie, že si veci z oblasti vakcinácie a imunológie naštudoval na internete, takže o tom všetko vie a vy si hovoríte: naozaj?
Niekto to študuje päť rokov na magisterskom štúdiu, potom päť rokov počas doktorandského štúdia, následne sa tomu venuje 20 rokov v praxi a vy ste si to za pár hodín naštudovali na internete?
Naozajstní odborníci vedia, aké sú dané témy komplikované, a preto často nedávajú také sebavedomé stanoviská ako tí, ktorí si to naštudujú za pár hodín na internete.
Áno, aj to je jeden z problémov: nedokážeme dobre zjednodušovať, bojíme sa toho, aby nás naši kolegovia, ktorí ten problém poznajú do hĺbky, neobvinili z bagatelizácie vecí.
A tak sa snažíme s mnohými odbočkami vysvetľovať všetky za a proti, až sa do toho zamotáme.
Prečo ste sa vy rozhodli študovať vedecký odbor?
Ako dieťa som vyrastal vo vedeckom prostredí. Obaja moji rodičia boli vedci, konkrétne jadroví fyzici. Akademické alebo vedecké prostredie bolo pre mňa prirodzené. Len som nemal dostatok talentu, aby som ich nasledoval do exaktnej vedy, takže som si vybral medicínu.
Myslíte si, že štúdium medicíny je jednoduchšie ako štúdium fyziky?
Určite sa dá vyštudovať bez špecifického talentu, ktorý fyzika vyžaduje.
V pondelok staršej dcére nasadili chemoterapiu, v utorok sa narodil mladší syn Čítajte Vo svojej práci sa venujete zlepšovaniu diagnostiky detských hematologických ochorení. Medzi ne patrí aj leukémia. Čo by o nej mal vedieť každý a do akej miery sa odborníkom darí odhaľovať príčinu jej vzniku?
Pri určitom podozrení by mal určite každý vyhľadať odborníka. Žiaľ, včasné príznaky detskej akútnej leukémie sú pomerne nešpecifické.
Patria k nim únava, vyššia teplota, modrinky alebo bolesti nôh. Nič, čo by na prvý pohľad vzbudzovalo nejaké podozrenie a vzhľadom na to, že ide o veľmi vzácne ochorenie, tak vo väčšine prípadov to nebude leukémia.
Ale je dobré, aby detskí lekári vôbec pomysleli na to, že dieťa môže mať aj toto ochorenie. Tým urýchlia diagnózu a skrátia čas do začiatku liečby.
Nedávno som čítala, že odborníci dokážu leukémiu odhaliť už pred narodením. Je to pravda?
Detská akútna leukémia v mnohých prípadoch vzniká naozaj pred narodením. Vtedy vznikne niečo, čomu hovoríme preleukemický klon. Nie je to ešte skutočná leukémia. Je to klon krvotvorných buniek, ktoré majú šancu stať sa leukémiou, ak sa stretnú s ďalším špecifickým zásahom.
Nie je to tak, že by sme mohli leukémiu diagnostikovať už pred narodením, pretože vieme, že preleukemický klon vznikne u mnohých detí, dokonca možno aj u všetkých.
Ale len u zlomku z nich sa vyvinie v skutočnú leukémiu. U väčšiny ho postupne zlikviduje imunitný systém.
V akom veku lekári najčastejšie diagnostikujú detským pacientom leukémiu?
Typicky je to batoľací až predškolský vek, teda medzi druhým až šiestym rokom života. Vtedy pacientom diagnostikujeme najväčší počet detských akútnych leukémií.
V molekulárnej biológii sa za posledných dvadsať rokov dejú veľké zmeny. Ako sme sa posunuli v diagnostike hematologických ochorení?
