Mnohé detské ochorenia, ktoré v rodičoch môžu v okamihu vyvolať paniku, sa dajú riešiť jednoducho, prakticky a bez návštevy lekára. Dopátrať sa k relevantným informáciám je však často náročné.
Pediatrička DENISA JAŠŠOVÁ sa preto rozhodla, že pre rodičov vytvorí akýsi návod. Vo svojej novej knihe (ne)Zdravé dieťa ponúka rady, ako rozoznať prvotné príznaky rôznych ochorení, poradiť si s bežnými zdravotnými situáciami alebo rýchlo vyhodnotiť, kedy je čas na návštevu pohotovosti či lekára.
Často sa totiž často stáva, že rodičia vyhľadajú lekára zbytočne.
„Najčastejšie ide o respiračné ochorenia, hlavne v predškolskom veku. Vtedy imunita detí reaguje na každé jedno vírusové ochorenie, a rodič má pocit, že to už musí byť na nejakú liečbu. Veď predsa nemôže mať každý týždeň sopeľ alebo kašeľ,“ hovorí pre SME Jaššová.
„Pravda je však taká, že môže. Osem až dvanásť infektov ročne u škôlkara je úplne normálnych. Veľké imunitné problémy sa väčšinou prejavia už v prvom roku života,“ dodáva.
V texte sa dočítate:
- Čo ju viedlo k tomu, aby napísala svoju novú knihu (ne)Zdravé dieťa.
- Čo bolo pri písaní knihy najnáročnejšie.
- Na čo by mali rodičia myslieť, keď vyberajú pediatra pre svoje dieťa.
- Podľa čoho by sme mali usúdiť, že je čas ísť s dieťaťom k lekárovi a kedy, naopak, zostať doma a nechať ho chorobu vyležať.
- Pri ktorých chorobách rodičia najčastejšie vyhľadávajú lekára, hoci by nemuseli.
- Aké sú príznaky hnisavej angíny a či je pri jej liečbe vždy nutné nasadiť antibiotiká.
- Ako dlho trvá, než sa po tomto ochorení zotaví hrdlo.
- Či je šarlach už zabudnuté ochorenie, aké sú jeho príznaky a ako vyzerá liečba.
- Aké príznaky má čierny kašeľ a či ho zaočkované deti znášajú lepšie.
Odborne a prakticky od matky lekárky - píše sa na obálke vašej novej knihy (ne)Zdravé dieťa. Je náročnejšie byť matkou alebo lekárkou?
V každej etape života by som na túto otázku asi odpovedala trochu inak. Momentálne mám štvorročného a štvormesačného syna a jednoznačne je ťažšie byť matkou ako lekárkou.
Samozrejme, kým som matkou nebola, vyhodnotila by som to inak. Teraz si však myslím, že byť matkou je jednou z najnáročnejších celoživotných úloh.
Vo svojom okolí vnímam, že mnohí pediatri predtým, než majú deti, sú na rodičov veľmi prísni, a potom sa to často zlomí, keď majú svoje vlastné. Bolo to tak aj vo vašom prípade?
Súhlasím s tým, ako to vnímate. Keď som po škole nastúpila do práce, veľa vecí som vnímala bez rodičovskej optiky. Po tom, ako som sa stala mamou a nastúpila som do práce po materskej dovolenke, sa to zmenilo.
Myslím si, že som empatický človek. Ale rodičovstvo naozaj posunie empatiu k rodičom a k strachu o dieťa do iných dimenzií.
Pochopila som, prečo rodičia riešia mnohé veci, ktoré mi predtým prišli zbytočné. Prinieslo to do mojej praxe viac ľudskosti.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste napísali knihu o detských chorobách?
Asi rok po tom, ako som začala pracovať ako pediatrička, som dostala ponuku od jednej mojej kamarátky, ktorá robila pre online poradňu. Chceli si zvýšiť kredit, pretože na mamičkovských poradniach debaty často vedú k odporúčaniam, ktoré neobsahujú ani zrnko pravdy.
Veľmi sa mi to páčilo. Hovorila som si, že to je cesta, vďaka ktorej môžem vyvracať rôzne hoaxy, ale aj pomôcť mnohým rodičom. Bola to skvelá skúsenosť. Za päť alebo šesť rokov som zodpovedala desaťtisíc rodičovských otázok.
Mala som čas si mnohé veci naštudovať a v online poradni zaznievali často aj otázky, ktoré sa rodičia hanbia položiť v ambulancii. Odborne ma to veľmi posunulo.
Veľa otázok sa však aj opakovalo, hoci viaceré z nich boli úplne esenciálne. Stále som si hovorila, prečo to tí rodičia nevedia, veď je to úplný základ. Niekde je chyba.
Vtedy mi napadlo, že by bolo skvelé spísať základné informácie tak, aby boli dostupné pre všetkých, nielen pre tých, ktorí navštevovali spomínanú online poradňu.
Od myšlienky napísať knihu až po jej zhmotnenie je väčšinou dlhá a náročná cesta. Čo bolo pre vás pri jej písaní najťažšie?
Myslím si, že mnohými náročnými procesmi som si prešla už pred písaním knihy. Okrem toho, že som odpovedala na otázky v online poradni, som si tiež založila instagramový účet, na ktorom som popularizovala rôzne témy z oblasti pediatrie.
Denisa Jaššová
- študovala medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,
- následne sa rozhodla pre špecializáciu pediatria,
- je autorkou dvoch kníh: Zdravé dieťa a (ne)Zdravé dieťa.
Pri jeho tvorbe som pochopila, ako by mal vyzerať text, aby rodičov zaujal. Aká je správna dĺžka, ktorá nikoho neodradí od čítania, alebo, že pri tvorbe textu treba používať ľudskú, nie medicínsku reč.
Preto už samotné písanie pre mňa nebolo až také náročné. Naopak, veľmi ma to bavilo. Knihu som písala počas prvej materskej dovolenky, a bola to pre mňa určitá forma psychohygieny. Vždy keď synček zaspal, sadla som si k notebooku a písala texty. Mala som v hlave osnovu, ako by mali vyzerať jednotlivé kapitoly a o čom by mali byť.
Asi najťažšie pre mňa bolo odovzdať knihu do tlače. Povedať si, že už nejdem knihu stýkrát čítať. A tiež vyriešiť grafiku a vizuálnu stránku knihy, keďže som si ju vydávala sama. Napísanie textov bolo asi 40 percent z celého procesu tvorby.
Keďže je to moja druhá kniha, vedela som, do čoho idem. Hoci po vydaní prvej knihy som si povedala, že toto už nikdy viac nechcem absolvovať.
No potom mi začali prichádzať veľmi pekné recenzie od rodičov, najmä od matiek. Písali mi, ako veľmi im kniha pomáha v každodennom živote, ako sú informácie v nej prospešné, tak som na celý proces zabudla a išla do toho znova.
Byť matkou je jednou z najnáročnejších celoživotných úloh, hovorí pediatrička Denisa Jaššová. (zdroj: SME/Marko Erd)Mnohí budúci aj súčasní rodičia riešia výber pediatra. Ako by sme si ho podľa vás mali vyberať?
Výber pediatra je vždy náročný proces. Ak nie ste pediater, ťažko vyhodnotíte, akým spôsobom daný lekár dieťa lieči a či postupuje správne.
Keď som pracovala v nemocnici a chodili k nám deti z rôznych obvodov, vedela som posúdiť, ktorý lekár, akým systémom pracuje a ku komu by som chodila so svojím dieťaťom.
Ako rodič by som dala na recenzie môjho najbližšieho okolia. Zaujímalo by ma, ako pediater pristupuje k dieťaťu, ako vie nadviazať kontakt, koľko sa v danej ambulancii čaká, ako má lekár zorganizovanú poradňu.
Momentálne ide do popredia aj online komunikácia, takže by som sa asi sústredila aj na to, či je v rámci ambulancie aj táto možnosť.
Zdravotná sestra: Na liečbu kašľa naozaj nie je potrebné neustále kupovať nejaké sirupy Čítajte Myslíte, že sú rodičia v tomto smere čoraz náročnejší?
Určite to ide dopredu. Mnohí pediatri sú už starší, pracujú aj v dôchodkovom veku, niektorí majú viac ako sedemdesiat rokov. A je jasné, že lekár v tomto veku asi nebude mať whatsappovú skupinu s rodičmi, kde bude prijímať správy a fotky o kožných nálezoch, s čím už mnohí mladí detskí lekári nemajú problém.
Mnohí pediatri sa sťažujú, že moderní rodičia nechcú prevziať zodpovednosť za svoje deti, a pri každej nádche chodia za lekármi alebo im telefonujú. Na jednej strane rozumiem preťaženosti systému, na strane druhej aj tomu, že rodič má jednoducho strach. Ako by sme mali vyhodnotiť, kedy je už čas navštíviť lekára?
