Sú známe svojou zemitou vôňou, výraznými okvetnými lístkami a žiarivou bielou farbou, ktorá kontrastuje s tmavozelenými listami.
Gardénie už dlho pútajú pozornosť bylinkárov, biotechnológov a aj farmaceutických spoločností.
V novej štúdii, ktorú zverejnil odborný časopis Science Translational Medicine, prišli vedci s ďalším zaujímavým zistením.
Ukázali, že gardénia, nazývaná jazmín kapský, môže podporiť regeneráciu nervov. A to vďaka tomu, že obsahuje zlúčeninu, ktorá sa volá genipín.
Poškodené a zakrpatené nervové bunky, ktoré vystavili tejto chemikálii, znovu v laboratóriu ožili.
V texte sa dočítate:
- Z ktorých časti rastliny vedci získavajú genipín.
- Čo je familiárna dysautonómia a ako súvisí s týmto výskumom.
- Ako dopadli testy na bunkových kultúrach a myších modeloch a čo vedcov najviac prekvapilo.
Dôležité sú plody, nie kvety
Vo všeobecnosti pochádzajú gardénie z tropických a subtropických oblastí Ázie. Po celom svete ich však rozmnožujú profesionálni aj amatérski záhradníci. Rastlina ich zaujala najmä kvetmi a vôňou.
Chemikália genipín, ktorá upútala pozornosť vedcov, sa však nenachádza v kvetoch, ale v plodoch jazmínu kapského.
Už niekoľko rokov ju skúmajú v súvislosti s potenciálnou liečbou zriedkavej dedičnej poruchy, ktorá je spôsobená mutáciou v génoch.
Odborne sa táto porucha volá familiárna dysautonómia, ale je tiež známa ako Rileyho-Dayov syndróm. Špecificky ovplyvňuje vývoj a spôsobuje degeneráciu periférneho nervového systému.
Genipín získavajú vedci z plodov gardénie. (zdroj: Adobe Stock)Ochorenie sa prejavuje pomerne širokou škálou príznakov. Patrí k nim porucha regulácie krvného tlaku, znížená citlivosť na bolesť, zažívacie problémy aj porucha reflexov.
Familiárna dysautonómia
- Je veľmi vzácne dedičné ochorenie.
- Prvé prejavy ochorenia prichádzajú v dojčenskom veku.
- Medzi prvé príznaky patrí zníženie svalového napätia, ťažkosti s prehĺtaním, kŕmením, nedostatočná tvorba sĺz, poruchy rastu, neschopnosť udržať stálu telesnú teplotu a mnohé ďalšie.
- Aktuálne sa liečba ochorenia zameriava na zmiernenie prejavov ochorenia.
Niektorí experti, ktorí sa venujú regeneratívnej medicíne, zastávajú hypotézu, že práve genipín skrýva tajomstvo účinnej liečby tejto zriedkavej choroby.
Zatiaľ čo centrálny nervový systém sa skladá z mozgu a miechy, periférny nervový systém tvoria všetky nervy, ktoré odbočujú z miechy a zasahujú do rozličných častí tela.
Familiárna dysautonómia ovplyvňuje vývoj a prežitie nervového systému, vrátane rôznych typov neurónov. Zasiahnuté nervové bunky sa u pacientov nevyvíjajú správne a časom degenerujú. Práve to vedie k závažným neurologickým a srdcovým príznakom.
Experimenty na bunkách vedcov prekvapili
Doposiaľ vedci testovali genipín iba v laboratórnych miskách a na zvieracích modeloch.
Hematológ Trka: S hrôzou sledujem, ako ľudia čím ďalej tým viac ignorujú vedecké výsledky Čítajte Keď ho aplikovali na bunky, zistili, že zlúčenina nielen obnovila správny vývoj senzorických neurónov (nervové bunky, ktoré prenášajú nervové impulzy zo zmyslových receptorov do centrálneho nervového systému, pozn. red.) u pacientov s familiárnou dysautonómiou a tiež zabránila včasnej degenerácii buniek.
Testy na dvoch modeloch myší, ktoré trpeli týmto vzácnym dedičným ochorením, zase ukázali, že genipín zlepšil tvorbu periférnych nervov.
Najprekvapivejší moment pre vedcov však prišiel v momente, keď aplikovali genipín do kultúr nervových buniek. Ukázalo sa totiž, že chemická látka podporila regeneráciu prerušených výbežkov nervových buniek na zdravé neuróny.
Podľa odborníkov tieto výsledky robia z genipínu zaujímavú zlúčeninu pre ďalší výskum týkajúci sa regenerácie nervov. Ako sa mu bude dariť v ďalších testoch, ukáže čas.
Zdroje:
DOI: 10.1126/scitranslmed.adq2418
