Keď mal Louis Victor Leborgne tridsať rokov, stratil schopnosť hovoriť. A aj to, čo vyslovil, nedávalo žiadny zmysel.
Zachované dokumenty hovoria, že v čase, keď ho prijali do parížskej nemocnice, ktorá sa špecializovala na duševné choroby, dokázal vysloviť len jedinú slabiku: tan.
Keď ju hovoril, výrazne gestikuloval, menil výšku hlasu a dokonca ju aj skloňoval. Bola to však jediná slabika, ktorú Leborgne dokázal vysloviť.
Jeho rodina si myslela, že ide o dočasný stav a o niekoľko týždňov nemocnicu opustí, no mýlila sa. V nemocnici zostal ďalších 21 rokov, až do svojej smrti.
Dnes patrí Louis Victor Leborgne do akejsi siene slávy neurologických pacientov, ktorí prispeli k prevratným zisteniam o ľudskom mozgu.
Nemal žiadne známky traumy
Lekárske záznamy, ktoré sa zachovali z polovice devätnásteho storočia, uvádzajú, že okrem neschopnosti hovoriť Leborgne nevykazoval žiadne známky fyzickej alebo psychickej traumy.
Nemal narušenú inteligenciu ani schopnosť pohotovo reagovať na vonkajšie podnety. Zdalo sa, že chápal všetko, na čo sa ho ľudia pýtali, a snažil sa zmysluplne odpovedať. A hoci to, čo vyslovil, nedávalo jeho okoliu žiadny zmysel, nikdy sa nevzdal a stále sa snažil komunikovať.
V priebehu rokov sa však u neho začali prejavovať ďalšie zdravotné ťažkosti. Najprv mu ochrnula pravá ruka, neskôr aj pravá noha.
Zhoršil sa mu zrak aj duševné zdravie. Došlo to až do bodu, keď pacient Tan, ako ho lekári prezývali, nedokázal vstať z postele. V tomto stave zotrval ďalších sedem rokov.
Navyše sa u neho v apríli 1841 rozvinula gangréna (ochorenie, pri ktorom tkanivo odumiera pre nedostatok kyslíka a živín, pozn. red.).
Celú pravú stranu mal zapálenú a nevládal sa hýbať. Preto ho preložili na chirurgické oddelenie, kde sa stretol s istým francúzskym lekárom: Pierrom Paulom Brocom.
Hlavou mu preletela kovová tyč. To, čo prišlo potom, nikto nečakal Čítajte Nemohol hovoriť ani písať
Pierr Paul Broca sa špecializoval na štúdium jazyka, a tak ho prípad Francúza, ktorý z ničoho nič stratil schopnosť hovoriť, ihneď zaujal.
Napriek tomu, že pacienta trápila gangréna, sa lekár rozhodol, že mu urobí niekoľko testov, aby zistil, v akom je stave.
Bola to veľmi ošemetná situácia, pretože Leborgne bol pravák. Pre ochorenie nielenže nemohol hovoriť, ale ani písať. Dokázal však gestikulovať ľavou rukou, a hoci mnohé gestá boli nepochopiteľné, ak šlo o čísla, bol veľmi presný.
Čas na hodinkách dokázal určiť s presnosťou na sekundy a presne vedel aj to, ako dlho už ležal v parížskej nemocnici. Broca si uvedomil, že síce niektoré schopnosti pacienta degradovali, iné však zostali bez známky poškodenia.
No keď prišlo na reč, Leborgne bol úplne stratený. Pierr Broca nazval tento jav ako deficit aphémie, teda stratou artikulovanej reči.
Dnes je známa ako Brocova afázia.
Pierr Paul Broca
- bol francúzsky chirurg, anatóm, antropológ, histológ a patológ.
- venoval sa výskumu lebiek, pre ktoré vynašiel aj veľké množstvo meracích prístrojov.
- je uznávaný ako objaviteľ centra artikulovanej reči.
Križovatka ľudských myšlienok
Louis Victor Leborgne zomrel 17. apríla 1861 vo veku 51 rokov. Biopsia jeho mozgu odhalila, že mal veľkú léziu vo frontálnej oblasti mozgu.
Pacient Tan sa stal jedným z najznámejších prípadov v histórii psychológie a to najmä preto, že jeho príbeh leží na križovatke ľudských myšlienok, ktoré viedli k objaveniu centra reči.
Brocovo centrum reči sa nenachádza vždy na rovnakom mieste u každého človeka. Dokonca neplatí na sto percent ani to, že sa nachádza v hemisfére, ktorá je dominantná. Hoci to tak je u väčšiny pravákov, v prípade ľavákov to tak vôbec nemusí byť.
Okrem toho je dnes už známe aj to, že pri poruche Brocovho centra reči nastáva porucha známa ako afázia. Takéto poškodenie môže nastať pri mozgovej mŕtvici, intoxikácii drogami, zápale či nádore na mozgu.
Človek s afáziou síce rozumie hovorenému slovu, ale má problém tvoriť slová. Navyše si svoje ťažkosti uvedomuje.
Zdroje:
DOI: 10.1016/j.wneu.2018.02.021
