Ľudia odjakživa hľadali spôsoby, ako si udržať a utužovať zdravie alebo zlepšiť výkonnosť či odolnosť svojho tela.
Najmä v Ázii nachádzali životodarnú silu v prírodných látkach ako bylinky, huby či korene. Skupinu rastlinných zložiek, vďaka ktorým si liečili myseľ aj telo, však kedysi ešte nenazývali pojmom, pod akým ich poznáme dnes.
Reč je o adaptogénoch.
V rýchlom tempe moderného sveta po nich ľudia siahajú čoraz častejšie. V súčasnosti najmä v snahe prispôsobiť svoje telá stresu – fyzickému, psychickému aj environmentálnemu. Užívajú ich ako bylinné doplnky vo forme kapsúl, pijú ich v čajoch alebo v prášku pridávanom do polievok, smoothies a iných jedál. Zrazu sú všade.
Ani medicínski experti a odborníci na výživu po celom svete pred týmito látkami nezatvárajú oči, počet výskumov o ich účinkoch z roka na rok rastie.
Čo o adaptogénoch doposiaľ vieme?
V texte sa dočítate:
- aké podmienky musia spĺňať rastlinné látky, aby sa o nich dalo hovoriť ako o adaptogénoch,
- ako adaptogény fungujú,
- ktoré sú doposiaľ najlepšie preskúmané,
- čo komplikuje interpretáciu vedeckých výsledkov.
Čo sú adaptogény?
Myšlienka, že duševný a fyzický výkon zdravých ľudí môže zlepšiť tabletka, bola odskúšaná v praxi počas druhej svetovej vojny. Mnohé armády experimentovali s podávaním stimulantov svojim vojakom, pilotom a členom posádok ponoriek.
Naďalej sa však k stimulantom hľadala nejaká alternatíva - taká, ktorá by si zachovala pozitívny vplyv na organizmus a zároveň obmedzila nevýhody ako napríklad náchylnosť na vznik závislostí.
Termín adaptogén prvýkrát zaviedol v 40. rokoch minulého storočia sovietsky toxikológ Lazarev na označenie niektorých bylín, ktoré môžu nešpecificky posilniť ľudské telo a ochrániť ho pred rôznymi stresovými faktormi.
Organizmus má totiž rôzne úrovne odolnosti proti stresu, ktoré súvisia s činnosťou nervového systému a endokrinného systému (hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovej osi, tzv. HPA osi), ako aj s vrodenou imunitou.
V roku 1980 vedci Breckham a Dardimov zistili, že adaptogény rastlinného pôvodu zvyšujú odolnosť organizmu nielen proti fyzikálnym, ale aj chemicky a biologicky škodlivým činiteľom, čo ďalej rozšírilo potenciál ich využitia. Pri ich definícii museli byť však splnené základné podmienky:
- musia znižovať škody spôsobené stresovými stavmi, ako sú únava, infekcia a depresia,
- musia mať pozitívne povzbudzujúce účinky na ľudský organizmus,
- povzbudzujúce účinky nesmú spôsobovať vedľajšie účinky, ako sú nespavosť, nízka syntéza bielkovín alebo nadmerná spotreba energie,
- nesmú poškodiť ľudské telo.

Ako adaptogény fungujú?
S nepretržitým výskumom, ktorý trvá viac ako pol storočia, sa koncept adaptogénov neustále upravuje a zdokonaľuje. Vedci sa dnes zhodujú na tom, že cieľom ich užívania je vrátiť telo späť do stavu rovnováhy (homeostázy), nech už naň pôsobí čokoľvek – fyzický stres, psychické napätie, únava alebo dokonca choroby.
"Pomáhajú posilňovať reakciu tela na stres a zlepšujú jeho schopnosť vyrovnať sa s úzkosťou a bojovať proti únave a pritom to robia pomaly a jemne bez otrasov či nárazov," hovorí o adaptogénoch pre National Geographic Frank Lipman, lekár špecializujúci sa na integratívnu medicínu a medicínu dlhovekosti.
Mechanizmus účinku rastlinných adaptogénov je však zložitý a stále nie je úplne objasnený.
Nedávne štúdie ukazujú, že príjem rastlinných adaptogénov, ako sú extrakty z koreňa sibírskeho ženšenu, schizandry čínskej či rozchodnice ružovej, je spojený s ovplyvnením spomínanej HPA osi a niektorých mediátorov stresu.
HPA os je niečo ako "hlavný stresový kábel" tela a v stresových situáciách spúšťa produkciu kortizolu. Adaptogény túto os neblokujú, len ju mierne regulujú, aby stresu nebolo príliš veľa naraz, a takisto zlepšujú schopnosť buniek vydržať teplotný, oxidačný alebo psychický stres.

Aké adaptogény existujú?
Tieto látky teda nezabránia v prežívaní stresujúcich udalostí, skôr sa predpokladá, že zlepšujú reakciu tela na stres, keď už k nemu dôjde.
Poznáme niekoľko druhov rastlinných adaptogénov, medzi najznámejšie a doposiaľ najlepšie preskúmané patria:
Ázijský ženšen (Panax ginseng): Najmä v Kórei, Číne a Japonsku bol známy ako najcennejšia medicína spomedzi všetkých liečivých bylín. Ľudia tradične užívali výťažky z jeho koreňov na revitalizáciu tela a mysle, zvýšenie fyzickej sily, výkonu a proti starnutiu. Hoci presný mechanizmus jeho účinku ostáva neznámy, napríklad štúdia z roku 2017 poukazuje na jeho priaznivé účinky na srdcové a cievne ochorenia a staršia štúdia z roku 2014 zas hovorí o tom, že môže pomôcť znižovať únavu v súvislosti s liečbou rakoviny. Výskum na myšiach zistil, že má antidepresívne účinky, zatiaľ čo výskum na potkanoch naznačuje, že môže byť obzvlášť užitočný pri znižovaní chronického stresu.
Sibírsky ženšen (Eleutherococcus senticosus): Vo všeobecnosti sa používa na všeobecnú slabosť, malátnosť, nespavosť či spánok narušený snami. Bylina v niektorých štúdiách preukázala schopnosť zlepšiť funkciu nadobličiek, toleranciu stresu, posilnila imunitnú funkciu a odolnosť proti infekciám vrátane chrípky a zlepšila selektívnu pamäť.

Rozchodnica ružová (Rhodiola rosea): Výťažky z tejto horskej byliny zmierňujú príznaky únavy, úzkosti a depresie a štúdie ukazujú, že tiež pomáhajú zlepšiť výkon počas stresových situácií. Recenzia vo vydaní British Journal of Nutrition z roku 2023 zistila, že užívanie rôznych dávok doplnkov hodinu pred cvičením môže predĺžiť čas do vyčerpania a zlepšiť výkon v časovej skúške u rekreačných cyklistov.
Schizandra čínska (Schisandra chinensis): Zatiaľ čo mnohé štúdie o tejto byline boli vykonané na vystresovaných myšiach, niektoré výskumy ukázali, že má účinky podobné antidepresívam a vlastnosti zlepšujúce kognitívne funkcie – a že môže modulovať aktivitu v osi HPA. Jej zložky vykazujú aj protirakovinové účinky, zvyšuje tiež vytrvalosť, výkonnosť a duševnú pohodu.
Ashwagandha (Withania somnifera): Zo všetkých adaptogénov má v súčasnosti najväčšiu vedeckú podporu. V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii v časopise Medicine, zdraví dospelí, ktorí hlásili vysokú hladinu stresu, užívali 240 mg extraktu z ashwagandhy alebo placebo raz denne počas 60 dní. Na konci štúdie skupina, ktorá užívala adaptogén ashwagandha, zaznamenala významné zníženie úrovne úzkosti a miernejšie zníženie úrovne depresie a stresu. Používa sa tiež na liečbu nespavosti a posilnenie imunitného systému. Tiež sa predpokladá, že zvyšuje testosterón a spomaľuje fyzické účinky starnutia.
Reishi (Ganoderma lucidum): Tento typ hubového adaptogénu sa používa na posilnenie imunitného systému a lepšieho spánku, bol skúmaný aj pre svoju možnú účinnosť pri liečbe rakovinových nádorov.

Doterajší výskum nestačí
Hoci tvorcovia trendov dnes vytrvalo propagujú výhody adaptogénov, slovenská ani európska legislatíva adaptogény zatiaľ neuznáva ako samostatnú kategóriu liečiv.
V praxi to znamená, že adaptogénne rastliny sa zaraďujú buď medzi výživové doplnky (ak ide o sušené byliny, extrakty, kapsuly), potraviny (napr. adaptogénne kávy, čaje) alebo liečivé rastliny (ak majú schválené použitie v rámci fytoterapie).
Adaptogénne doplnky navyše nie sú tak prísne regulované ako lieky na predpis či iné liečivá, a preto nemusia mať takú dobrú účinnosť, ako reklamujú ich výrobcovia.
"Adaptogény nefungujú ako aspirín. Pracujú v priebehu času," povedala pre denník The New York Times špecialistka na integratívnu medicínu Melinda Ringová.
O ashwagandhe napríklad tvrdí, že na to, aby mala teoreticky upokojujúci účinok, človek by ju musel pravidelne konzumovať približne dvakrát denne počas niekoľkých týždňov, no vystríha aj pred možnými nežiaducimi účinkami - najmä u ľudí s autoimunitnými ochoreniami či s poruchami štítnej žľazy.
Odborníci vo všeobecnosti radia poradiť sa so svojím lekárom či lekárnikom predtým, než akýkoľvek adaptogén začnete užívať, a spýtať sa, či nemôže interagovať s liekmi, ktoré užívate.

Výskum v oblasti adaptogénov je dnes veľmi aktívny, no hoci už existuje množstvo štúdií o ich benefitoch, mnohé z nich sú veľmi malého rozsahu (často len sto a menej účastníkov), sú málo štandardizované (tz. že výskumníci dodržali jednotné a presne definované podmienky počas celej štúdie) alebo majú metodologické nedostatky a sú realizované len v obmedzenom geografickom priestore. Všetky tieto faktory komplikujú interpretáciu výsledkov a ich aplikáciu v praxi.
Testovanie aktivity adaptogénov je navyše zložité aj vzhľadom k nešpecifickému mechanizmu ich účinkov. Na ich pochopenie a optimálne využívanie v rôznych situáciách sú preto potrebné ďalšie štúdie a výskumy.