Ľudia odjakživa hľadali spôsoby, ako si udržať a utužovať zdravie alebo zlepšiť výkonnosť či odolnosť svojho tela.
Najmä v Ázii nachádzali životodarnú silu v prírodných látkach ako bylinky, huby či korene. Skupinu rastlinných zložiek, vďaka ktorým si liečili myseľ aj telo, však kedysi ešte nenazývali pojmom, pod akým ich poznáme dnes.
Reč je o adaptogénoch.
V rýchlom tempe moderného sveta po nich ľudia siahajú čoraz častejšie. V súčasnosti najmä v snahe prispôsobiť svoje telá stresu – fyzickému, psychickému aj environmentálnemu. Užívajú ich ako bylinné doplnky vo forme kapsúl, pijú ich v čajoch alebo v prášku pridávanom do polievok, smoothies a iných jedál. Zrazu sú všade.
Ani medicínski experti a odborníci na výživu po celom svete pred týmito látkami nezatvárajú oči, počet výskumov o ich účinkoch z roka na rok rastie.
Čo o adaptogénoch doposiaľ vieme?
V texte sa dočítate:
- aké podmienky musia spĺňať rastlinné látky, aby sa o nich dalo hovoriť ako o adaptogénoch,
- ako adaptogény fungujú,
- ktoré sú doposiaľ najlepšie preskúmané,
- čo komplikuje interpretáciu vedeckých výsledkov.
Čo sú adaptogény?
Myšlienka, že duševný a fyzický výkon zdravých ľudí môže zlepšiť tabletka, bola odskúšaná v praxi počas druhej svetovej vojny. Mnohé armády experimentovali s podávaním stimulantov svojim vojakom, pilotom a členom posádok ponoriek.
Naďalej sa však k stimulantom hľadala nejaká alternatíva - taká, ktorá by si zachovala pozitívny vplyv na organizmus a zároveň obmedzila nevýhody ako napríklad náchylnosť na vznik závislostí.
Termín adaptogén prvýkrát zaviedol v 40. rokoch minulého storočia sovietsky toxikológ Lazarev na označenie niektorých bylín, ktoré môžu nešpecificky posilniť ľudské telo a ochrániť ho pred rôznymi stresovými faktormi.
Organizmus má totiž rôzne úrovne odolnosti proti stresu, ktoré súvisia s činnosťou nervového systému a endokrinného systému (hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovej osi, tzv. HPA osi), ako aj s vrodenou imunitou.
V roku 1980 vedci Breckham a Dardimov zistili, že adaptogény rastlinného pôvodu zvyšujú odolnosť organizmu nielen proti fyzikálnym, ale aj chemicky a biologicky škodlivým činiteľom, čo ďalej rozšírilo potenciál ich využitia. Pri ich definícii museli byť však splnené základné podmienky:
- musia znižovať škody spôsobené stresovými stavmi, ako sú únava, infekcia a depresia,
- musia mať pozitívne povzbudzujúce účinky na ľudský organizmus,
- povzbudzujúce účinky nesmú spôsobovať vedľajšie účinky, ako sú nespavosť, nízka syntéza bielkovín alebo nadmerná spotreba energie,
- nesmú poškodiť ľudské telo.
Niektoré adaptogény sú dostupné v tabletkovej či práškovej forme, iné ako tinktúry. (zdroj: Adobe Stock)Ako adaptogény fungujú?
S nepretržitým výskumom, ktorý trvá viac ako pol storočia, sa koncept adaptogénov neustále upravuje a zdokonaľuje. Vedci sa dnes zhodujú na tom, že cieľom ich užívania je vrátiť telo späť do stavu rovnováhy (homeostázy), nech už naň pôsobí čokoľvek – fyzický stres, psychické napätie, únava alebo dokonca choroby.
"Pomáhajú posilňovať reakciu tela na stres a zlepšujú jeho schopnosť vyrovnať sa s úzkosťou a bojovať proti únave a pritom to robia pomaly a jemne bez otrasov či nárazov," hovorí o adaptogénoch pre National Geographic Frank Lipman, lekár špecializujúci sa na integratívnu medicínu a medicínu dlhovekosti.
Mechanizmus účinku rastlinných adaptogénov je však zložitý a stále nie je úplne objasnený.
Nedávne štúdie ukazujú, že príjem rastlinných adaptogénov, ako sú extrakty z koreňa sibírskeho ženšenu, schizandry čínskej či rozchodnice ružovej, je spojený s ovplyvnením spomínanej HPA osi a niektorých mediátorov stresu.
HPA os je niečo ako "hlavný stresový kábel" tela a v stresových situáciách spúšťa produkciu kortizolu. Adaptogény túto os neblokujú, len ju mierne regulujú, aby stresu nebolo príliš veľa naraz, a takisto zlepšujú schopnosť buniek vydržať teplotný, oxidačný alebo psychický stres.
Ste všežravec či vegán? Pri budovaní svalov na pôvode bielkovín nezáleží Čítajte Aké adaptogény existujú?
Tieto látky teda nezabránia v prežívaní stresujúcich udalostí, skôr sa predpokladá, že zlepšujú reakciu tela na stres, keď už k nemu dôjde.
Poznáme niekoľko druhov rastlinných adaptogénov, medzi najznámejšie a doposiaľ najlepšie preskúmané patria:
Ázijský ženšen (Panax ginseng): Najmä v Kórei, Číne a Japonsku bol známy ako najcennejšia medicína spomedzi všetkých liečivých bylín. Ľudia tradične užívali výťažky z jeho koreňov na revitalizáciu tela a mysle, zvýšenie fyzickej sily, výkonu a proti starnutiu. Hoci presný mechanizmus jeho účinku ostáva neznámy, napríklad štúdia z roku 2017 poukazuje na jeho priaznivé účinky na srdcové a cievne ochorenia a staršia štúdia z roku 2014 zas hovorí o tom, že môže pomôcť znižovať únavu v súvislosti s liečbou rakoviny. Výskum na myšiach zistil, že má antidepresívne účinky, zatiaľ čo výskum na potkanoch naznačuje, že môže byť obzvlášť užitočný pri znižovaní chronického stresu.
Sibírsky ženšen (Eleutherococcus senticosus): Vo všeobecnosti sa používa na všeobecnú slabosť, malátnosť, nespavosť či spánok narušený snami. Bylina v niektorých štúdiách preukázala schopnosť zlepšiť funkciu nadobličiek, toleranciu stresu, posilnila imunitnú funkciu a odolnosť proti infekciám vrátane chrípky a zlepšila selektívnu pamäť.
Koreň ženšenu pravého je v tradičnej čínskej medicíne označovaný ako najvýznamnejšia liečivá rastlina. (zdroj: Adobe Stock)Rozchodnica ružová (Rhodiola rosea): Výťažky z tejto horskej byliny zmierňujú príznaky únavy, úzkosti a depresie a štúdie ukazujú, že tiež pomáhajú zlepšiť výkon počas stresových situácií. Recenzia vo vydaní British Journal of Nutrition z roku 2023 zistila, že užívanie rôznych dávok doplnkov hodinu pred cvičením môže predĺžiť čas do vyčerpania a zlepšiť výkon v časovej skúške u rekreačných cyklistov.
Schizandra čínska (Schisandra chinensis): Zatiaľ čo mnohé štúdie o tejto byline boli vykonané na vystresovaných myšiach, niektoré výskumy ukázali, že má účinky podobné antidepresívam a vlastnosti zlepšujúce kognitívne funkcie – a že môže modulovať aktivitu v osi HPA. Jej zložky vykazujú aj protirakovinové účinky, zvyšuje tiež vytrvalosť, výkonnosť a duševnú pohodu.
Ashwagandha (Withania somnifera): Zo všetkých adaptogénov má v súčasnosti najväčšiu vedeckú podporu. V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii v časopise Medicine, zdraví dospelí, ktorí hlásili vysokú hladinu stresu, užívali 240 mg extraktu z ashwagandhy alebo placebo raz denne počas 60 dní. Na konci štúdie skupina, ktorá užívala adaptogén ashwagandha, zaznamenala významné zníženie úrovne úzkosti a miernejšie zníženie úrovne depresie a stresu. Používa sa tiež na liečbu nespavosti a posilnenie imunitného systému. Tiež sa predpokladá, že zvyšuje testosterón a spomaľuje fyzické účinky starnutia.
Reishi (Ganoderma lucidum): Tento typ hubového adaptogénu sa používa na posilnenie imunitného systému a lepšieho spánku, bol skúmaný aj pre svoju možnú účinnosť pri liečbe rakovinových nádorov.
Adaptogény nie sú uznané ako samostatná kategória liečiv. (zdroj: Adobe Stock)Doterajší výskum nestačí
Hoci tvorcovia trendov dnes vytrvalo propagujú výhody adaptogénov, slovenská ani európska legislatíva adaptogény zatiaľ neuznáva ako samostatnú kategóriu liečiv.
V praxi to znamená, že adaptogénne rastliny sa zaraďujú buď medzi výživové doplnky (ak ide o sušené byliny, extrakty, kapsuly), potraviny (napr. adaptogénne kávy, čaje) alebo liečivé rastliny (ak majú schválené použitie v rámci fytoterapie).
Adaptogénne doplnky navyše nie sú tak prísne regulované ako lieky na predpis či iné liečivá, a preto nemusia mať takú dobrú účinnosť, ako reklamujú ich výrobcovia.
"Adaptogény nefungujú ako aspirín. Pracujú v priebehu času," povedala pre denník The New York Times špecialistka na integratívnu medicínu Melinda Ringová.
O ashwagandhe napríklad tvrdí, že na to, aby mala teoreticky upokojujúci účinok, človek by ju musel pravidelne konzumovať približne dvakrát denne počas niekoľkých týždňov, no vystríha aj pred možnými nežiaducimi účinkami - najmä u ľudí s autoimunitnými ochoreniami či s poruchami štítnej žľazy.
Odborníci vo všeobecnosti radia poradiť sa so svojím lekárom či lekárnikom predtým, než akýkoľvek adaptogén začnete užívať, a spýtať sa, či nemôže interagovať s liekmi, ktoré užívate.
Málo energie, viac tuku a nálada na bode mrazu? Vinníkom môže byť kortizol Čítajte Výskum v oblasti adaptogénov je dnes veľmi aktívny, no hoci už existuje množstvo štúdií o ich benefitoch, mnohé z nich sú veľmi malého rozsahu (často len sto a menej účastníkov), sú málo štandardizované (tz. že výskumníci dodržali jednotné a presne definované podmienky počas celej štúdie) alebo majú metodologické nedostatky a sú realizované len v obmedzenom geografickom priestore. Všetky tieto faktory komplikujú interpretáciu výsledkov a ich aplikáciu v praxi.
Testovanie aktivity adaptogénov je navyše zložité aj vzhľadom k nešpecifickému mechanizmu ich účinkov. Na ich pochopenie a optimálne využívanie v rôznych situáciách sú preto potrebné ďalšie štúdie a výskumy.
