Začalo sa to nenápadne. Jedným bielym vlasom. Postupne mu ich bledlo čoraz viac, rovnako sa odfarbovali aj malé plochy pokožky na jeho hlave.
Najskôr si to nevšímal, no keď sa z malých fliačikov stávali veľké mapy, ktoré sa rozširovali aj na čelo, spozornel a návštevu lekára už neodkladal.
Marek Blaho bol čerstvý dvadsiatnik, keď mu diagnostikovali chorobu, o ktorej nikdy predtým nepočul. Kožný lekár mu oznámil, že má vitiligo a patrí približne medzi jedno až dve percentá ľudí na svete, ktorí týmto ochorením trpia.
Z jedného dňa na druhý začala jeho koža strácať pigment. Večer išiel spať a ráno sa zobudil s novými nevzhľadnými bielymi fľakmi. Ochorenie postupovalo najmä počas prvých mesiacov.
Koža ho síce nebolela, zabrať dostávala najmä jeho psychika. O čo pri ochorení zvanom vitiligo ide a ako sa dá liečiť?
Kortikosteroidy aj fototerapia
Hoci je tento stav najviditeľnejší a často emocionálne najničivejší u ľudí s tmavou farbou pokožky, aj na koži Európanov zanecháva vitiligo mapy, ktoré priťahujú pohľady.
„Raz za čas sa mi objaví na tele nový fľak. Najviac viditeľné sú vo vlasoch, pod pazuchami a na prstoch,“ hovorí dnes Blaho, ktorý s vitiligom žije už osem rokov.
Príčina prepuknutia tohto ochorenia nie je úplne známa, odborníci ho však zaraďujú k autoimunitným ochoreniam.
„Z väčšej miery sa predpokladá, že rolu zohráva genetika a gény, ktoré sú viazané na stratu pigmentu. Spojitosť je aj s určitými inými ochoreniami v rodine, typické je ochorenie štítnej žľazy. Býva aj spojitosť so zápalmi očí, ale úplne presne sa to nedá povedať,“ hovorí dermatovenerológ Juraj Hegyi z Inštitútu klinickej a experimentálnej dermatovenerológie v Bratislave.
Niektoré rakoviny majú aj nulté štádium. Často si ho nevšimnete Čítajte Tak ako väčšina autoimunitných ochorení, aj vitiligo je získané ochorenie. Deti sa zriedkavo narodia postihnuté, hoci môžu byť geneticky náchylné na rozvoj tohto ochorenia. Najčastejšie sa diagnostikuje u mladých dospelých medzi desiatym a tridsiatym rokom života.
Na liečbu sa často používajú lokálne kortikosteroidy, ktoré majú v širokej verejnosti veľmi zlú povesť, najmä pre nekompletné informácie, ku ktorým sa ľudia vedia dostať.
„Zneužívanie a dlhodobé používanie kortikosteroidov nie je správne ani dobré, ale treba povedať, že keď sa v 60. rokoch minulého storočia objavili, boli používané rádovo tisíc-, možno až desaťtisíckrát silnejšie lieky, ako teraz, keď už tomu rozumieme inak. Krátkodobo sa dajú použiť aj v tomto prípade na akútne zastavenie,“ vysvetľuje.
Dobré skúsenosti má aj s používaním lokálnych liekov, tzv. kalcineurínových inhibítorov a často sa využíva aj UVA a UVB fototerapia, ktorá pomáha stimulovať tvorbu melanocytových buniek, a tým podporuje aj zvýšenú produkciu melanínu, ktorý je zodpovedný za prirodzenú pigmentáciu pokožky.
V závažnejších prípadoch môže byť indikovaná invazívnejšia liečba, napríklad transplantácia pigmentových buniek.
„To so sebou prináša dosť komplikácií, pacienti veľmi často nie sú dôslední v starostlivosti a dochádza k zhoršeniu stavu,“ vysvetľuje Hegyi.
Marek Blaho v minulosti podstúpil práve liečbu fototerapiou v spojení s morskou vodou, ktorá však v jeho prípade veľmi nezaberala.
