Od prvého úderu srdca až po ten posledný môže prejsť rôzne dlhý čas. U niekoho sú to iba dni, u iného roky, u tých šťastných desaťročia. Desaťročia nepretržitého tlkotu srdca, ktoré často berieme ako samozrejmosť. Až do momentu, keď sa niečo pokazí.
Zástava srdca prichádza náhle a bez varovania. Ak práve v tej chvíli nie je na blízku žiadna pomoc – či už okoloidúci, ktorý sa pokúsi oživovať, alebo nie je náhodou v dosahu automatický externý defibrilátor (AED), šanca na prežitie je len desaťpercentná.
Na základe odhadov sa ročne na celom svete vyskytnú najmenej dva milióny prípadov náhlej srdcovej smrti.
Náhla zástava srdca však nie je úplne náhodná. Mnohé z faktorov, ktoré k nej prispievajú, môžeme dostať pod kontrolu.
Čo sa dá v našich životoch zmeniť, aby sa nám vyhla?
Vedci našli spôsob, ako odhaliť, či vaše srdce nestarne príliš rýchlo Čítajte Rizikových faktorov nie je málo
Náhla srdcová zástava je definovaná ako neočakávaná strata kardiovaskulárnych funkcií, ktorá vedie k obehovému kolapsu a smrti. Väčšinou vznikne pre poškodenie elektrickej funkcie srdca, čím sa zastaví jeho funkcia a srdce prestane pumpovať krv do tela.
Riziko je najväčšie u ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami, no nejde výhradne o problém chorých. Najnovšia štúdia, ktorú publikoval kanadský odborný časopis Journal of Cardiology, skúmala rizikové faktory, ktoré sa s týmto nepredvídaným stavom spájajú.
Výskumníci sa zamerali najmä na identifikáciu neklinicky modifikovateľných faktorov, teda takých, ktoré možno ovplyvniť zmenou životného štýlu, správania alebo prostredia, bez potreby liekov či lekárskeho zákroku.
