Keď sa šesťdesiatosemročný muž dostal do nemocnice, bol v kritickom stave. Balansoval na hranici vedomia, jeho ľavá noha od kolena nadol bola celá čierna. Gangréna postupovala rýchlo, takmer nezadržateľne.
Tvár mal zvláštne fľakatú, so sivastými mramorovými škvrnami. Všetky znaky nasvedčovali tomu, že jeho krvný obeh zlyháva. Srdce, vyčerpané a slabnúce, už sotva stíhalo zásobovať telo krvou. Čas sa mu krátil.
Dve noci predtým muža našli v jeho obytnom prívese na predmestí Mississippi. Susedia potvrdili, že sa volá Boyd Rush, a opísali ho ako nemého a nepočujúceho dôchodcu, ktorý sa predtým živil ako čalúnik. Pre vysoký krvný tlak roky trpel na choré srdce a doma zrejme dostal infarkt.
Lekári mu dávali hodiny, nanajvýš deň života.
Jediným, kto ho možno ešte vedel zachrániť, bol chirurg James Hardy, ktorý sa od polovice 50. rokov 20. storočia venoval výskumu transplantácie orgánov a rok predtým úspešne vykonal transplantáciu pľúc.
Boyd Rush mohol prežiť len s novým srdcom. Netušil, že orgán, ktorý nakoniec dostane, nebude pochádzať z človeka.
