Za posledné roky sa nahromadilo množstvo vedeckých dôkazov o tom, že nízka hladina vitamínu D môže súvisieť s rôznymi zdravotnými problémami.
Dôležitou témou súčasného výskumu je aj úloha vitamínu D pri ochrane zdravia matky a správnom vývoji plodu. Okrem toho, že pomáha predchádzať krivici a problémom s kosťami, čoraz viac sa ukazuje jeho význam pre duševné zdravie a správne fungovanie mozgu.
Austrálski vedci najnovšie prišli s tvrdením, že deti, ktoré sa už rodia s nízkou hladinou vitamínu D, majú vyšší predpoklad rozvinutia duševných porúch, ako sú autizmus, schizofrénia a porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).
Vyplýva to z dosiaľ najväčšej štúdie svojho druhu, ktorá analyzovala vzorky od 70-tisíc ľudí narodených v rokoch 1981 a 2005 v Dánsku.
„Nemyslíme si, že vitamín D v dospelosti má niečo spoločné s týmito poruchami. Hovoríme o nízkej hladine vitamínu D počas raného vývoja mozgu,“ hovorí o zisteniach profesor John McGrath z Queenslandskej univerzity.
Cukrovka v tehotenstve môže spôsobiť rozvoj ADHD u detí, ukazuje nová štúdia Čítajte Plod nemá prístup k slnku
Nedostatok vitamínu D je celosvetovo uznávaným problémom verejného zdravia, napriek tomu, že sa mu dá predísť. Najlepšie kombináciou troch vecí - hlavným zdrojom je pobyt na slnku, ďalej strava bohatá na vitamín D (mastné ryby, červené mäso, pečeň, vaječné žĺtky) a aj jeho pravidelné užívanie v podobe výživového doplnku.
Hoci sa názory odborníkov mierne líšia v tom, akú vysokú dávku denne potrebujeme (závisí to aj od veku, zdravotného stavu či životného štýlu), všetci sa zhodujú na tom, že je kľúčovou živinou pre zdravie. Pomáha udržiavať silu kostí, fungovať svalom aj imunitnému systému.
Jedným z dôvodov, prečo sa zdravotnícke inštitúcie rozchádzajú v názoroch na odporúčané množstvo vitamínu D, je, že sa snažia nájsť rovnováhu medzi pozitívnym účinkom slnečného žiarenia na jeho tvorbu a rizikom vzniku rakoviny kože.
Keďže plod, kým sa vyvíja v maternici, neprichádza do kontaktu so slnečným svetlom, hladina vitamínu D, ktorú má dieťa pri narodení v tele, pochádza výlučne od matky.
Nebude to bolieť? Vyšetrenie ultrazvukom pomáha pediatrom urýchliť diagnostiku Čítajte Nová austrálska štúdia naznačuje, že optimálna hladina v ranom veku je dôležitá nielen pre budovanie silných kostí, ale aj pre budovanie zdravého mozgu.
McGrath však zdôrazňuje, že poruchy duševného zdravia sú multifaktoriálne a nesúvisia len s vitamínom D. Úlohu pri ich vzniku zohrávajú aj genetické a environmentálne faktory, komplikácie pri pôrode či traumy z detstva.
S prenatálnym nedostatkom vitamínu D sa však spája aj ďalšie množstvo nepriaznivých zdravotných následkov pre plod a novorodenca - napríklad zvýšené riziko predčasného pôrodu, potratu či nízkej pôrodnej hmotnosti.
Závažné riziko predstavuje aj neonatálna hypokalcémia, nízka hladina vápnika v krvi, ktorá môže byť nebezpečná, ak sa nelieči, pretože vápnik je dôležitý pre správnu činnosť svalov, nervov a srdca.
Viac déčka, menej porúch
Štúdia, ktorú austrálski výskumníci publikovali v časopise The Lancet Psychiatry, analyzovala hladiny vitamínu D vďaka krvným kvapkám uchovávaným na filtračnom papieri z novorodeneckých screeningov. Ide o odber krvi z päty, ktorý sa bábätkám robí medzi tretím a piatym dňom života.
Údaje z náhodného výberu dánskej populácie bez duševných porúch porovnali s údajmi ľudí s autizmom, schizofréniou, ADHD, depresiou, bipolárnou poruchou a mentálnou anorexiou.
Odporúčaná denná dávka vitamínu D
Úrad verejného zdravotníctva SR odporúča:
- dojčatá (0 – 12 mesiacov): 10 μg (400 IU ) denne
- mladšie deti (1 – 10 rokov): 12 μg (600 IU) denne
- staršie deti (11 - 18 rokov): 15 μg (600 UI)
- dospelí (19 – 64 rokov): 15 – 17,5 μg (600 – 800 IU) denne
- seniori (65 rokov a viac): 15 μg (600 IU) denne
Zistenia naznačujú, že ak je vitamín D skutočným kauzálnym faktorom pre rozvoj duševných porúch, dalo by sa zabrániť 15 percentám prípadov schizofrénie, deviatim percentám prípadov ADHD a piatim percentám prípadov autizmu v prípade, ak by všetci účastníci mali ako novorodenci hladinu vitamínu D vyššiu než 21 nanomolov na liter krvi.
Optimálna hladina pri narodení sa pohybuje v rozmedzí od 75 do 125 nanomolov na liter.
Tieto odhady sú však založené len na ľuďoch žijúcich v Dánsku. V rôznych oblastiach sveta sa preto môžu líšiť, upozorňujú aj autori štúdie.
Ich zistenia však podporujú hypotézu, že optimalizácia hladiny vitamínu D by u novorodencov mohla znížiť výskyt rôznych neurovývinových porúch.
Väčšina krajín Európskej únie odporúča tehotným a dojčiacim ženám užívanie vitamínu D. Odporúčané dávky sa však môžu líšiť v závislosti od toho, ako sa stravujú, koľko času trávia na slnku a aký prístup k prevencii uprednostňujú zdravotnícke inštitúcie v konkrétnych krajinách.
DOI: 10.1016/S2215-0366(25)00099-9
