Kým niekto sa zvíja od bolesti pri miernej migréne, iný s ňou žije denne a už ju ani nevníma. Aj také tetovanie môže byť pre jedného bolestivou nočnou morou, zatiaľ čo druhý si bodanie ihly pod kožou ledva všimne.
„To zvládnem ľavou zadnou, len tak niečo ma nepoloží. Nebude ma to bolieť, mám vysoký prah bolesti.“
Všetci sme už počuli niekoho vyrieknuť podobné slová – akoby tým chcel demonštrovať svoju silu, odolnosť a schopnosť zvládať viac než ostatní.
Podporuje veda myšlienku, že niektorí ľudia skutočne cítia menej bolesti než iní? A od čoho vlastne závisí, ako veľmi bolesť cítime – je to dané geneticky, alebo sa dá tolerancia voči bolesti vytrénovať podobne ako sval?
Prečo cítime bolesť?
Bolesť je pre človeka zásadným zmyslovým aj emocionálnym zážitkom, a tiež evolučnou výhodou. Upozorňuje na potenciálnu chorobu či zranenie a býva hlavným dôvodom na vyhľadanie lekárskej pomoci.
„Keby bolesť nebola problémom, neboli by sme opatrní k svojmu telu. Robili by sme bláznivé veci a nežili by sme dlho," hovorí pre National Geographic docent bunkovej biológie a fyziológie Gregory Scherrer, ktorý sa zaoberá výskumom bolesti.
V závislosti od spôsobu, akým naše telo interpretuje signály bolesti, môžu byť tieto pocity pre niekoho aj prekvapivo príjemné - napríklad spomínané tetovanie či obľuba štipľavých jedál.
Je to preto, že prežívanie intenzívnej bolesti a potešenia aktivuje niektoré z rovnakých mozgových okruhov.
Všetko sa začína skupinou senzorických receptorov, známych ako nociceptory, ktorých úlohou je detegovať nepríjemné podnety.
Keď sa receptory aktivujú, vyšlú do mozgu varovný signál, ktorý sa vydá na cestu nervovým systémom a premení sa na pocit bolesti, ktorý už dobre poznáme.
Niekto má viac receptorov, niekto menej citlivé nervové dráhy, vnímanie bolesti dokonca dokáže ovplyvniť aj momentálny emocionálny stav.
Bolesť navyše často hodnotíme podľa toho, čo sme už zažili. Toto hodnotenie býva ovplyvnené tým, do akej miery bolesť narúša každodenné činnosti, ako veľmi ju človek vníma ako nepríjemnú, aká je jeho nálada, únava a ako ju porovnáva s bežnou bolesťou.
Hoci tetovanie je nepopierateľne bolestivé, mnohí ľudia opisujú tento zážitok ako zvláštne príjemný. (zdroj: Adobe Stock)Cítiť a vydržať nie je to isté
V bežnom jazyku sa často zamieňajú pojmy tolerancia bolesti a prah bolesti. Opisujú však rôzne aspekty prežívania bolesti a rozlišovanie medzi nimi je kľúčové najmä vo výskumnom prostredí.
Prahom bolesti nazývame najnižšiu intenzitu, pri ktorej je daný podnet vnímaný ako bolestivý. Ide o moment, keď človek začne bolesť vôbec cítiť.
Keď má panvica zhruba 50 stupňov Celzia, väčšina ľudí pri jej uchopení už necíti len teplo, ale skutočnú bolesť. Okrem vysokej teploty sa prah bolesti preverí aj pri chlade, mechanickom tlaku či vibráciách.
Tolerancia bolesti je na rozdiel od prahu bolesti celková miera, do akej je človek schopný bolesť znášať. Niekto pustí rozpálenú panvicu už pri 45 stupňoch, niekto je schopný udržať ju aj pri vyššej teplote bez toho, aby ju v panike pustil na zem.
„Pacienti s chronickou bolesťou môžu mať nižší prah bolesti, pretože bolesť rýchlo spracúvajú, ale vyššiu toleranciu bolesti, pretože sú zvyknutí žiť s bolesťou a prispôsobili sa jej,“ povedala o prežívaní bolesti pre Huffington Post doktorka Gila Moalem-Taylorová.
Môže pečeň bolieť? Ako zistiť, či je bolesť brucha príznakom ochorenia pečene Čítajte Čo ovplyvňuje prah bolesti?
Bolesť je rovnako rozmanitá a komplexná ako ľudia, ktorí ju prežívajú.
Individuálne rozdiely v jej vnímaní majú však aj genetický základ. Podľa vedcov za nimi môžu byť jemné zmeny v DNA, ktoré robia niektorých ľudí citlivejšími. Mutácia v určitom géne môže dokonca spôsobiť, že človek necíti bolesť vôbec – ide o zriedkavú poruchu zvanú vrodená necitlivosť na bolesť.
Neurobiologické základy rodových rozdielov vo vnímaní bolesti a to, ako sa tieto rozdiely môžu meniť v závislosti od veku, tiež ešte nie sú úplne pochopené. Predpokladá sa však, že významnú úlohu zohrávajú aj hormóny a spôsob, akým muži a ženy spracúvajú bolesť v mozgu.
Napríklad estrogén môže ovplyvňovať citlivosť nervových dráh, čo vysvetľuje, prečo ženy vnímajú niektoré druhy bolesti intenzívnejšie – najmä počas menštruačného cyklu, tehotenstva alebo menopauzy.
Na bolesť chrbta vám nič nezaberá? Z 56 liečob našli iba šesť ako-tak účinných Čítajte Okrem biologických rozdielov zohráva rolu aj psychika a spoločenské očakávania – zatiaľ čo u žien je akceptované hovoriť o bolesti otvorene, muži sú často vedení k tomu, aby ju prekonali a neprejavovali navonok. Aj preto môžu byť rozdiely vo vnímaní bolesti kombináciou toho, čo cítime, a toho, čo sme naučení ukazovať.
Citlivosť na bolesť sa mení aj počas dňa a nie je to náhoda. Prah bolesti kolíše v rytme biologických hodín. Najviac odolní voči bolesti bývame v skorých popoludňajších hodinách, približne medzi jednou a treťou, keď má telo najvyššiu hladinu hormónov, ktoré prirodzene tlmia bolesť.
Naopak, najzraniteľnejší sme v noci a nadránom, keď sú hormóny na ústupe a mozog všetko prežíva akosi citlivejšie. Aj preto sa niektoré chronické bolesti – ako napríklad bolesti kĺbov či migrény – zhoršujú práve skoro ráno.
Aj imunitný systém môže ovplyvniť nervové signály a prežívanie bolesti. Zápal v tele, napríklad pri prechladnutí alebo chrípke, môže náhle znížiť prah bolesti.
Z výskumov vyplýva aj to, že vo všeobecnosti máme vyšší prah bolesti, ak sme vystavení krátkodobému vzrušujúcemu stresu, ako keď sme vystavení stresu dlhšie alebo v situácii, ktorá v nás vyvoláva väčšiu úzkosť.
Rozdiely medzi mužmi a ženami vo vnímaní bolesti súvisia s anatomickými, fyziologickými, nervovými, hormonálnymi, psychologickými, sociálnymi a kultúrnymi faktormi. (zdroj: Adobe Stock)Dá sa vnímanie bolesti vytrénovať?
Ak človek očakáva bolesť, môže ju cítiť silnejšie. Bolesť nie je len fyzický podnet, je to celý komplex pocitov a reakcií, ktorý sa dá do určitej miery rôznymi spôsobmi ovplyvniť:
1. Opakované vystavenie bolesti (habituácia)
Ak sa telo a mozog opakovane stretávajú s miernou alebo kontrolovanou bolesťou, naučia sa na ňu reagovať menej citlivo. Príkladom sú opakované tetovania, akupunktúra či fyzioterapia, ktoré môžu prispieť k vyššiemu prahu bolesti.
2. Psychologický tréning
Keď robíme veci, ktoré nám pomáhajú znižovať úzkosť a cítiť sa uvoľnenejšie, môže to pomôcť zlepšiť náš prah bolesti. Znížiť vnímanie bolesti dokážu rôzne techniky - u niekoho je to meditácia, u iných dychové techniky (hlboké dýchanie môže znížiť produkciu adrenalínu, ktorý zvyšuje citlivosť na bolesť) či mentálna príprava (napríklad pri pôrode alebo v armáde).
Kognitívno-behaviorálne techniky učia ľudí meniť postoj k bolesti – nepanikáriť, nespájať ju s hrozbou, ale ju len pozorovať.
3. Pravidelné cvičenie
Ľudia, ktorí pravidelne športujú alebo trénujú bojové umenia, často zvládajú bolesť lepšie. Cvičebné terapie sa tiež ukázali ako účinný nástroj v zmene vnímania chronickej bolesti. Niektoré štúdie spájajú určité typy pohybu, ako je joga, s lepšou toleranciou niektorých chronických ochorení vrátane migrén a bolestí dolnej časti chrbta.
4. Zmena zmyslového kontextu
Náš mozog bolesť interpretuje aj na základe očakávania, pozornosti a prostredia. Športovec si počas zápasu ani neuvedomí zranenie, ktoré by ho v pokoji veľmi bolelo. V bezpečnom, známom prostredí sa bolesť vníma miernejšie.
Existujú veci, ktoré môžu pomôcť manipulovať myseľ a zmeniť spôsob, akým cítime bolesť – napríklad náhle rozptýlenie. Funguje to napríklad u detí, keď sa rodičia snažia vtipnými spôsobmi odviesť ich pozornosť od bolesti, a tým im pomáhajú znížiť jej vnímanú intenzitu a nepríjemnosť.
