Kým niekto sa zvíja od bolesti pri miernej migréne, iný s ňou žije denne a už ju ani nevníma. Aj také tetovanie môže byť pre jedného bolestivou nočnou morou, zatiaľ čo druhý si bodanie ihly pod kožou ledva všimne.
„To zvládnem ľavou zadnou, len tak niečo ma nepoloží. Nebude ma to bolieť, mám vysoký prah bolesti.“
Všetci sme už počuli niekoho vyrieknuť podobné slová – akoby tým chcel demonštrovať svoju silu, odolnosť a schopnosť zvládať viac než ostatní.
Podporuje veda myšlienku, že niektorí ľudia skutočne cítia menej bolesti než iní? A od čoho vlastne závisí, ako veľmi bolesť cítime – je to dané geneticky, alebo sa dá tolerancia voči bolesti vytrénovať podobne ako sval?
Prečo cítime bolesť?
Bolesť je pre človeka zásadným zmyslovým aj emocionálnym zážitkom, a tiež evolučnou výhodou. Upozorňuje na potenciálnu chorobu či zranenie a býva hlavným dôvodom na vyhľadanie lekárskej pomoci.
„Keby bolesť nebola problémom, neboli by sme opatrní k svojmu telu. Robili by sme bláznivé veci a nežili by sme dlho," hovorí pre National Geographic docent bunkovej biológie a fyziológie Gregory Scherrer, ktorý sa zaoberá výskumom bolesti.
V závislosti od spôsobu, akým naše telo interpretuje signály bolesti, môžu byť tieto pocity pre niekoho aj prekvapivo príjemné - napríklad spomínané tetovanie či obľuba štipľavých jedál.
Je to preto, že prežívanie intenzívnej bolesti a potešenia aktivuje niektoré z rovnakých mozgových okruhov.
Všetko sa začína skupinou senzorických receptorov, známych ako nociceptory, ktorých úlohou je detegovať nepríjemné podnety.
Keď sa receptory aktivujú, vyšlú do mozgu varovný signál, ktorý sa vydá na cestu nervovým systémom a premení sa na pocit bolesti, ktorý už dobre poznáme.
Niekto má viac receptorov, niekto menej citlivé nervové dráhy, vnímanie bolesti dokonca dokáže ovplyvniť aj momentálny emocionálny stav.
Bolesť navyše často hodnotíme podľa toho, čo sme už zažili. Toto hodnotenie býva ovplyvnené tým, do akej miery bolesť narúša každodenné činnosti, ako veľmi ju človek vníma ako nepríjemnú, aká je jeho nálada, únava a ako ju porovnáva s bežnou bolesťou.
Hoci tetovanie je nepopierateľne bolestivé, mnohí ľudia opisujú tento zážitok ako zvláštne príjemný. (zdroj: Adobe Stock)Cítiť a vydržať nie je to isté
V bežnom jazyku sa často zamieňajú pojmy tolerancia bolesti a prah bolesti. Opisujú však rôzne aspekty prežívania bolesti a rozlišovanie medzi nimi je kľúčové najmä vo výskumnom prostredí.
Prahom bolesti nazývame najnižšiu intenzitu, pri ktorej je daný podnet vnímaný ako bolestivý. Ide o moment, keď človek začne bolesť vôbec cítiť.
Keď má panvica zhruba 50 stupňov Celzia, väčšina ľudí pri jej uchopení už necíti len teplo, ale skutočnú bolesť. Okrem vysokej teploty sa prah bolesti preverí aj pri chlade, mechanickom tlaku či vibráciách.
