Cítil sa zvláštne. Celý sa triasol a v tele cítil nepokoj. Náhle začal vracať, pridali sa aj krvavé hnačky. Keď ho priviezli do nemocnice, bol už v ťažkom šoku a infekcia spustila embólie, ktoré viedli k nekróze tkanív na jeho rukách a nohách - od kolien dole neskôr o obe prišiel a amputovali mu aj časti rúk.
Angličana Terryho Lyncha takmer pripravila o život sepsa – infekcia, ktorá v jeho prípade rýchlo prerástla do život ohrozujúceho stavu. Jeho príbeh sa môže zdať výnimočný, no podobné prípady nie sú zriedkavé.
Extrémna reakcia tela na infekciu, ktorá je známa aj pod pojmom otrava krvi, postihuje podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 49 miliónov ľudí a každoročne spôsobuje 11 miliónov úmrtí na celom svete.
Tím kanadských vedcov nedávno vyvinul prelomový krvný test, ktorý by mohol zásadne zmeniť spôsob, akým lekári sepsu diagnostikujú a liečia. Ich výskumnú prácu publikoval časopis Nature Communications.
Oneskorenie liečby stojí život
Keď imunitný systém namiesto toho, aby s infekciou bojoval, prejde do nadmernej aktivity a začne útočiť na vlastné orgány a tkanivá, dochádza k nebezpečnému stavu známemu ako sepsa.
Ak sa včas nezačne s liečbou, môže tento nekontrolovaný zápalový proces viesť k poškodeniu až zlyhaniu životne dôležitých orgánov a smrti.
Európska správa o sepse odhaduje, že len v Európe zomrie na túto zdravotnú komplikáciu každú minútu viac ako jeden človek a tri štvrtiny z tých, ktorí ju prežijú, trpia dlhodobými následkami.
V správe sa tiež píše, že aj väčšina úmrtí na covid-19 bola spôsobená vírusovou sepsou.

Už Rezolúcia WHA 70.7 o sepse z roku 2017 naliehavo žiadala členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie, aby ju integrovali do svojich národných systémov zdravotnej starostlivosti a posilnili jej včasnú detekciu, diagnostiku a terapiu.
Problém však spočíva v tom, že je veľmi ťažké predpovedať, u koho sa sepsa vyvinie. Lekárom to sťažuje prácu, nevedia sepsu diagnostikovať a začať liečbu skôr, než sa z nej stane život ohrozujúci stav.
Zmeniť by to mohol nový krvný test, ktorý prezentovali kanadskí výskumníci. Založený je na molekulárnej technológii a prenosnom zariadení na rýchlu predpoveď rizika sepsy počas prvých 24 hodín klinického prejavu.
Reakcia na infekciu sa ťažko predvída
V súčasnosti sa sepsa diagnostikuje tak, že lekári odoberú pacientovi vzorku krvi a sledujú, či sa v nej nachádzajú baktérie, alebo iné choroboplodné zárodky. Tento test sa volá hemokultúra a keďže sa robí v laboratóriách, na jeho výsledky sa čaká hodiny, niekedy aj dni.
Medzi príznaky sepsy môžu patriť:
- zmena duševného stavu,
- rýchle, plytké dýchanie,
- potenie bez zjavného dôvodu,
- pocit závratu,
- triaška,
- príznaky špecifické pre daný typ infekcie (napr. bolestivé močenie z infekcie močových ciest, zhoršujúci sa kašeľ z pneumónie).
Zdroj: Mayo Clinic
Každá hodina, počas ktorej sa sepsa nediagnostikuje, však zvyšuje pravdepodobnosť úmrtia takmer o osem percent, tvrdia vedci.
Je to preto, že príznaky sepsy sú nešpecifické a môžu byť aj príznakmi ochorenia spôsobeného samotnou infekciou vrátane horúčky, vysokej respiračnej alebo srdcovej frekvencie, nízkeho krvného tlaku, nízkeho výdaja moču, abnormálneho počtu bielych krviniek či zmätenosti.
Súčasťou dôvodu, prečo je sepsa taká zložitá na diagnostiku a liečbu, je, že do značnej miery závisí od jedinečného imunitného systému človeka a od toho, ako reaguje na infekciu.
Výskumný tím skúmal vzorky krvi od 586 hospitalizovaných pacientov s podozrením na sepsu. Pomocou strojového učenia (typ umelej inteligencie) identifikovali šesť kľúčových génov, ktoré sa menia vo chvíli, keď imunitný systém prestáva zvládať infekciu.
Špeciálny vzor týchto šiestich génov v krvi – nazývaný Sepset – pomáha odhadnúť, či sa zdravotný stav pacienta v priebehu prvých 24 hodín zhorší. Lekárom by to v budúcnosti mohlo umožniť ihneď konať a nastaviť liečbu antibiotikami či inými liekmi skôr, než sa sepsa rozvinie.
Test rovno u pacienta v posteli
Výsledky štúdie hovoria o tom, že test vykazoval 94-percentnú presnosť pri testovaní pomocou laboratórnej techniky RT-PCR.
„Ponúkame spôsob, ako odobrať kvapku krvi, vložiť ju do prístroja a prístroj vydá odporúčanie- táto osoba má 90-percentnú pravdepodobnosť, že bude mať sepsu, táto zas rovnako vysokú, že ju mať nebude,“ hovorí o teste pre portál The Globe and Mail profesor mikrobiológie a imunológie Robert Hancock.
Výskumníci tiež chceli, aby bol test na sepsu prenosný a dal sa priniesť až k pacientovej posteli - na pohotovosti alebo už na lôžku u neho doma.
Národná výskumná rada Kanady (NRC) preto vyvinula prenosné zariadenie s názvom PowerBlade, ktoré pri detekcii sepsy využíva len jednu kvapku krvi.
Pomocou tlaku a rotácie posúva kvapku krvi cez drobné trubičky v malom čipe. V ňom krv reaguje s chemikáliami, ktoré z nej vyťahujú dôležité genetické informácie, napríklad RNA.

Zariadenie, zatiaľ testované na 30 pacientoch, malo 92-percentnú presnosť pri identifikácii pacientov s vysokým rizikom sepsy a 89-percentnú presnosť pri vylúčení tých, ktorí nie sú ohrození.
„PowerBlade priniesol výsledky za menej ako tri hodiny. Takéto zariadenie umožňuje liečbu kdekoľvek sa pacient nachádza vrátane pohotovosti alebo odľahlých zdravotníckych jednotiek,“ povedal Hancock.
Prístroj je navrhnutý tak, aby fungoval bez potreby zložitej laboratórnej infraštruktúry alebo vysoko vyškoleného personálu, narábať by s ním mali vedieť aj zdravotníci v prvej línii.
Tím pracuje aj na zrýchlení testu, v budúcnosti by mohli byť výsledky známe do hodiny. Ďalším krokom by malo byť aj klinické skúšanie, ktoré chcú výskumníci spustiť ešte tento rok.
DOI: 10.1038